Modlitba "Otče náš"

Modlitba „Otče náš"

"Žiak nie je nad svojho učiteľa ,sluha nie je nad svojho Pána a posol nad toho, kto ho poslal" Tak ako každý kňaz ,biskup a kardinál, je aj pápež len Kristovým učeníkom, sluhom a poslom.
Je možné ,aby sa mýlil Ježiš a "svätý otec" František musel uviesť na pravú mieru modlitbu Otče náš?
František tvrdí ,že modliť sa "neuveď nás do pokušenia" je nesprávne ,lebo Boh nikoho do pokušenia neuvádza. Svoj úmysel odôvodňuje slovami apoštola Jakuba, ktorý hovorí ,že "Boha nemožno na zlé pokúšať ,lebo ani Boh nikoho na zlé nepokúša. Týmto slovám sv.apoštola Jakuba treba rozumieť tak, že Boh nikoho nenavádza na zlé, že si nepraje ,aby sme konali niečo zlé. Aj keď nás stavia pred pokušenie ,ako pred skúšku ,tak Jeho vôľou nie je ,aby sme hrešili a pripravili sa tak o večný život, ale aby sme v skúške vytrvali v dobrom. Teda skúškou- pokušením sa nás Boh nesnaží naviesť na hriech ,aby nás potom potrestal, alebo zavrhol, ale „aby nás vyskúšal ako zlato v peci“.“Lebo ako žijem ,hovorí Pán ,nechcem smrť hriešnika ,ale aby sa obrátil a aby žil“.
Ez.3:20 A ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, keď ho postavím pred pokušenie, zomrie; pretože si ho nevaroval, zomrel vo svojom hriechu, jeho spravodlivé skutky, ktoré konal, nezostanú na pamäti a jeho krv budem požadovať z tvojich rúk. 21 Ale ak ty upozorníš spravodlivého, aby nehrešil, a on nezhreší, určite bude žiť, lebo prijal napomenutie, a ty si si zachránil dušu.“
Citát z knihy proroka Ezechiela nám ukazuje ,že Boh sám nás stavia pred pokušenie a dopúšťa ho ako skúšku. Teda v modlitbe Otče náš prosíme správne a Františkovo tvrdenie ,že Boh nám tieto pokušenia- skúšky do cesty nedáva neobstojí pri konfrontovaní so slovami proroka Ezechiela.
1Sam 18:10 „Na druhý deň zlý duch od Boha tak napadol Šaula, že zúril v dome.“
Sam19:9“ A Šaula napadol zlý duch od Pána, práve keď sedel vo svojom dome s kopijou v ruke a Dávid hral rukou na citare.
Kráľ Šaul konal tak ,ako sa Bohu nepáči, preto Boh zoslal na neho pokušenie-zlého ducha.
Aj my často robíme ,čo sa Bohu nepáči a preto ho v Otčenáši prosíme ,aby nás neuviedol do pokušenia ,ako Šaula .Aby nedovolil diablovi nás pokúšať na zlé. Boh má moc diablovi to dovoliť ,aj nás pred jeho pokušeniami uchrániť. Alebo ho priamo medzi nás poslať, aby spôsobil čo si Pán praje. Napríklad nezhody:
Sud.9:23 23 „Potom Boh poslal zlého ducha (nezhody) medzi Abimelecha a sichemských občanov - takže sichemskí občania zostali neverní Abimelechovi „
V Knihe sudcov vidíme ,že aj keď je diabol navždy zavrhnutý ,stále musí byť poslušný Bohu a plniť Jeho príkazy. A Pán si ho podľa svojej vôle používa.

Kráľ Dávid ,keď ho Boh postavil pred skúšku ,pokušenie –Uriášovu manželku ,tak v tejto skúške neobstál. Ale ani on nemôže povedať ,že ho k tomu pokúšal, navádzal Boh ,lebo „Každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadostivosť zachvacuje a zvádza. A žiadostivosť potom počne a porodí hriech a dokonaný hriech splodí smrť.“ L.Jak. 13: 14,15
Vieme ,že Boh nás povolal k pokoju preto pri prosbe „neuveď nás do pokušenia priznávame pred Bohom svoju slabosť a krehkosť.
Nesprávnosť Bergogliovho úmyslu potvrdzujú aj slová Deut. 13 kap. kde Pán hovorí toto: "Keby povstal v tvojom strede prorok alebo snár a dal by ti nejaké znamenie alebo zázrak, a to znamenie či zázrak, ktoré predpovedal, by sa aj vyplnili, ale pritom by ti povedal: »Poďme za inými bohmi - ktorých ty nepoznáš - a slúžme im,« nedáš nič na slová takého proroka a snára, lebo Pán, váš Boh, bude vás chcieť vyskúšať, aby sa zvedelo, či naozaj milujete Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše."
Takže vidíme ,že Boh pokušenia ako skúšky dopúšťa. Ani tu to Boh nedopúšťa s úmyslom naviesť človeka k hriechu ,ale na svoje oslávenie. Aby jeho ľud ukázal ,že pozná vôľu svojho Boha , nedá sa zviesť a svojou vernosťou tak oslávil Boha. On sám , na skúšku svojho ľudu dopúšťa ,aby si Boží nepriateľ tých ,ktorí sú ochotní povedať mu áno a s ním spolupracovať použil ako veštcov ,snárov a "prorokov". Boh chce ,aby sme v týchto skúškach obstáli a svojou vierou a vernosťou tak oslávili Jeho a ukazovali tak cestu aj ostatným.