Francisova autobiografia: Homosexuáli prežívajú "dar lásky"
![](https://seedus6826.gloriatv.net/storage1/sm219gybn9ed22zmki4b0455vpa4waf3otg3jja.webp?scale=on&secure=-KdR7WVnuA3yJ3lear2JEg&expires=1723318761)
Prvé úryvky boli uverejnené na webovej stránke Corriere.it (14. marca), ktorá odráža pohľad oligarchov.
Kniha bola napísaná s pomocou Františkovho priateľa Fabia Marcheseho Ragonu, mediálneho aktivistu v službách režimnej propagandy. Marchese vymýšľa čosi ako "dejiny 88 rokov Jorgeho Maria Bergoglia" a spája ich s historickými udalosťami, ako je Hirošima alebo Covidova hystéria.
František rozpráva, že jeho starí rodičia a ich syn Mario, Františkov otec, plánovali začiatkom októbra 1927 odísť z Janova do Argentíny na lodi SS Principessa Mafalda. Tieto plány stroskotali, pretože nemali peniaze na lístky. Cesta sa teda odložila.
Loď SS Principessa Mafalda sa potopila pri pobreží Brazílie. Tristo z 1 252 cestujúcich sa utopilo. Vo februári 1929 odišli Bergogliovci do Argentíny.
Jednou z osôb, ktoré ho ovplyvnili, bola Esther Ballestrino de Careaga, jeho nadriadená v laboratóriu Hickethier-Bachmann v Buenos Aires: "Bola to komunistka pravého druhu, ateistka, ale úctivá." Ballestrino mu dávala čítať publikácie vrátane tých, ktoré vydávala komunistická strana.
Napriek svojej slabosti pre homosexuálov František trvá na tom, že mal priateľku ešte pred vstupom k jezuitom a že sa zamiloval do dievčaťa počas svojho pôsobenia v seminári. Jej obraz si však v mysli uchovával len "týždeň" a potom na ňu zabudol.
Po tom, ako sa stal jezuitom, chcel Bergoglio pôsobiť ako misionár v Japonsku, ale nebolo mu to umožnené kvôli jeho zdravotnému stavu: "Môj život by sa uberal inou cestou. Možno by bol niekto vo Vatikáne na tom lepšie ako teraz."
Ako jezuitu ho obviňovali, že je "ultrakonzervatívny" [hoci v skutočnosti bol len oportunistický]. Priznáva, že "bol veľmi uzavretý" a trochu deprimovaný a že mal - prekvapenie! - "autoritatívny postoj".
František, priateľ a podporovateľ potratárov a propotratových politikov a nepriateľ hnutia za život, opakuje svoje hodnotenie, že potratári sú "nájomní vrahovia, zabijaci". Odsudzuje aj náhradné materstvo ako nehumánne, "s deťmi sa zaobchádza ako s tovarom".
Myslí si tiež, že jeho Cirkev by mala prijať a prijať "všetkých". Tým "všetkými" myslí tých, ktorí praktizujú homosexualitu: "Myslím na homosexuálov alebo transsexuálov, ktorí hľadajú Pána a boli odmietnutí alebo zavrhnutí". Vyhnaní? Obe skupiny patria medzi posvätné kravy režimu.
Tvrdohlavo trvá na svojom [pseudo] požehnaní pre homosexuálnych konkubínov. "Chcem len povedať, že Boh miluje všetkých, najmä hriešnikov." To môže, ale nemusí byť pravda, ale nie je to argument na "požehnanie" hriechu.
Schizmu, ktorú spôsobil, bagatelizuje textom Sodoma supplicans: "Ak sa niektorí bratia biskupi rozhodnú nenasledovať túto cestu, neznamená to, že je to predobraz schizmy". František si pletie Cirkev s anglikánskym spoločenstvom, kde sa "pravda" mení podľa toho, ako sa to komu hodí.
Bergoglio opäť presadzuje homosexuálne civilné zväzky, ktoré Katolícka cirkev odmieta: "Je správne, aby títo ľudia, ktorí žijú darom lásky [sic], mohli mať právnu ochranu ako všetci ostatní [súrodenci nemajú...]."
Opakuje mýtus o tom, že neľútostní homosexuáli sú v Cirkvi "často odsúvaní na okraj": "Nech sa cítia ako doma." Katolíci sú vo Františkovej Cirkvi marginalizovaní, nie podporovatelia hriechu.
Bergoglio vyhlasuje, že "tí, ktorí neprijali krst a chcú ho prijať, alebo tí, ktorí chcú byť krstnými rodičmi, nech sú vítaní", hoci krst pre nekajúcich hriešnikov je výsmechom náboženstva.
Keď hovorí o svojich pocitoch, František priznáva, že ho "zranili" tí, ktorí napísali, že "František ničí pápežstvo".
Diktátorský pápež si potom robí žarty sám zo seba a hovorí, že "vždy sa nájdu takí, ktorí sa snažia zabrzdiť reformu, takí, ktorí chcú zostať v čase 'Papa re'."
Nikoho neprekvapuje, že František nikdy neuvažoval o rezignácii: "Myslím si, že petrovská služba je ad vitam, a preto nevidím žiadne podmienky na rezignáciu", pretože "naozaj nemám také vážne [zdravotné] dôvody, aby som uvažoval o rezignácii". To isté platí aj o Benediktovi XVI, ktorého rezignáciu si František nemôže vynachváliť.
František trvá na tom, že "som v dobrom zdravotnom stave a s Božou pomocou ma čaká ešte veľa projektov, ktoré treba dokončiť".
Jeho predtým ohlásená cesta do Argentíny je definitívne mimo hry, keďže František hovorí, že [po viac ako desiatich rokoch] sa pre ňu "ešte nerozhodol".
Preklad umelej inteligencie
![](https://seedus2043.gloriatv.net/storage1/rhx01tdk5t59smw88qfmn9gx75u1iynezglebvq.webp?crop=4096.2531&scale=on&secure=N0w6ID88-_janYCe7xgOgg&expires=1723326029)