Stylita
4518

Sv. Ludmila

16. září Sv. Ludmily, mučednice nezávazná památka (v Čechách závazná památka) Narodila se kolem roku 860 a pocházela z knížecího rodu pšovského v severních Čechách. Když její manžel, kníže …Více
16. září
Sv. Ludmily, mučednice
nezávazná památka
(v Čechách závazná památka)
Narodila se kolem roku 860 a pocházela z knížecího rodu pšovského v severních Čechách. Když její manžel, kníže Bořivoj, krátce po sňatku přijal křest od sv. Metoděje na Velehradě (874), stala se i ona křesťankou a v opravdové víře a v lásce k slovanské bohoslužbě vychovala nejen své syny Spytihněva a Vratislava, ale i vnuka Václava. Staré životopisy vyzdvihují její horlivost v šíření křesťanství a dobročinnost. Nespokojení pohanští velmoži se po smrti Vratislava (921) spojili s jeho manželkou Drahomírou a nechali Ludmilu najatými vrahy usmrtit 15. IX. 921 na jejím vdovském sídle Tetíně u Berouna. Když nastoupil na trůn její vnuk Václav, dal přenést tělo této první české svaté mučednice do baziliky sv. Jiří na Pražském hradě (925).
Ještě než vzpjal se první chrám
nad vrchy české země,
ještě než pokoj vešel k nám a zvon se ozval temně, ty první poslechlas horoucí Kristův hlas z úst kněze Metoděje. Rozkvetlas …Více
U.S.C.A.E.
Ak si správne spomínam reč bola o ostrovoch patriacich GRÉCKU. Nestrápňujte sa.
U.S.C.A.E.
Solúnsky bratia neboli fótiáni ale Studitiáni, a ako takí uznávali Rímskeho biskupa za viditeľnú hlavu Cirkvi.
U.S.C.A.E.
Nikdy ňou nebola. Orthodoxná ale bola. Vyznávala sa totiž Pravá katolícka a apoštolská viera. Presne tú nás naučili Slovákov Svätí bratia zo solúna.
Inak Soloviev bol takto úprimný a poctivý človek.
Napísal že rozkol by tu bol už v roku 381, byť Pápežom niekto menej zhovievavý, tak carihradský snem v tom roku neuzná. Bol totiž robený na drzovku, v podstate spupne lokálna východná záležitosť …Více
Nikdy ňou nebola. Orthodoxná ale bola. Vyznávala sa totiž Pravá katolícka a apoštolská viera. Presne tú nás naučili Slovákov Svätí bratia zo solúna.

Inak Soloviev bol takto úprimný a poctivý človek.

Napísal že rozkol by tu bol už v roku 381, byť Pápežom niekto menej zhovievavý, tak carihradský snem v tom roku neuzná. Bol totiž robený na drzovku, v podstate spupne lokálna východná záležitosť, ale Pápež prižmúril oko.
U.S.C.A.E.
Zasa to nedáva zmysel keď niekto sa stále maže. Ale keď už som to načal, idem to zdokladovať.
Keď oficiálne ariánstvo po päťdesiatich rokoch vlády vo východnej ríši stroskotalo so svojimi pokusmi zaplaviť západnú cirkev a keď jeden Španiel s požehnaním veľkňazov rímskeho a milánskeho prišiel do Carihradu obnoviť ortodoxiu, tu prevládajúca úloha, akú hralo pápežstvo vo veľkom boji a v konečnom …Více
Zasa to nedáva zmysel keď niekto sa stále maže. Ale keď už som to načal, idem to zdokladovať.

Keď oficiálne ariánstvo po päťdesiatich rokoch vlády vo východnej ríši stroskotalo so svojimi pokusmi zaplaviť západnú cirkev a keď jeden Španiel s požehnaním veľkňazov rímskeho a milánskeho prišiel do Carihradu obnoviť ortodoxiu, tu prevládajúca úloha, akú hralo pápežstvo vo veľkom boji a v konečnom slávnom víťazstve pravej trojičnej dogmy, bez meškania vyvolala žiarlivosť opatrných gréckych hierarchov, ktorí za Konštancia a Valenta boli semiariánmi a za Teodózia sa stali celkom ortodoxnými. Keď sa (roku 380) sišli na shromaždení, ktoré jeden veľký svätec oných čias charakterizoval slovami až príliš známymi, sami sa ustavili vo všeobecný snem - ako keby celé západné kresťanstvo nejestvovalo - svojvoľne nahradili nicejský symbol - tento spoločný prápor všeobecnej ortodoxie ako na Východe tak na Západe - novou formulou pôvodu výlučne východného; svoje protikánonické dielo korunovali tým, že carihradskému biskupovi, ktorý bol len sufragánom heraklejského arcibiskupa, udelili hodnosť prvého patriarchu východnej cirkvi na úkor apoštolských Stolíc alexandrijskej a antiochijskej, ktoré boly vo svojich právach potvrdené veľkým snemom nicejským. Ak by najvyšší veľkňazi boli všeobecne bývali tak ctibažnými, ako ich radi predstavujú, alebo lepšie, ak by im bola obrana ich záikonitých práv viac ležala na srdci ako zachovanie všeobecného pokoja, rozdelenie dvoch cirkví bolo by bývalo nevyhnuteľným už od roku 381. Ale veľkodušnosť a kresťanský duch pápeža Damasa vedely predísť túto pohromu. Berúc do úvahy, že carihradský symbol bol práve tak ortodoxný ako symbol nicejský a že doplnkový článok o Svätom Duchu mal svoje odôvodnenie, - v novej heréze pneumatomachov, ktorí popierali, že Duch vychádza z Otca a robili tak z tretej osoby len tvora Synovho,
- pápež vo svojom mene a v mene celej latinskej cirkvi potvrdil dogmatický čin gréckeho snemu, ktorému tým udelil hodnotu pravého všeobecného snemu. Uzurpáciu patriarchátu oarihradskou stolicou prešiel mlčaním.