@Trepifajksl Ten spád záleži od toho akú čast obvodu zemegule porovnávate. Pri poloch a rovniku je ten spád minimálny. V našej zemepisnej šírke je však ten spád prudký, v priemere okolo 0,7 km na 1 km ako som ukazoval podla obrázku, takže v podstate áno, nadražíe ktoré je 1 kilometer daleko, by malo byť v topografickej výške o rozdiele zhruba 700 metrov, teda mal by tam byť sklon okolo 46 stupnov.

Ano, o tom viem. Lom vzduchu je však minimálny, okolo 1,0014, takže tam priamka ide takmer totožne po priamke bez vychylovania sa. Ak by bolo zamračené počasie a na inej časti povrchu pršalo, voda by mohla mierne vychýliť priamku, pretože lom pri vode je okolo 1,33. Preto je najlepšie robiť merania horizontu pri slnečnom počasí. Teplotná inverzia vzniká len na niektorých územiach Zeme a tiež len v určite dni, čiže dokáže vysvetliť videnia bodu za horizontom len v niektorých prípadoch len v niektoré dni, určite však nie po celý čas po všetky pozorovania. Navyše maximálnu vychýlku ktoré dokážu lom svetla ukázať za horizont je do 35 stupnov. Ono to teda pri večších plochách moc nepomože.

@Trepifajksl

Ok, takže vzdialenosť 64 km, zvýšenie povrchu o 184 metrov, a teda 184 : 64 = 2,87
A teda každým kilometrom po obvode sa zvyšuje výška o 2,87 metra.

výška od rovníka po severný pol je 6376 kilometrov. Obvod je okolo 10 tisíc kilometrov. Ak by sme teda od rovníka išli nahor po 10 tisíc km obvode, pričom by sme každám kilometrom vystúpili o 2,87 metra, tak by sme po 10 tisíc kilometrov vystúpili IBA o 28,7 kilometra ! A to je dosť málo, kedže Zem podla gulatej zeme má od rovníku k polu vystúpiť do výšky 6376 kilometrov.... 28,7 km je len okolo 0,45% z 6373 výšky ! Takže autor si neuvedomil, že keby stúpal takouto výškou, tak by o 6373 km do výšky ani len z dialky nevystúpil....

Samozrejme toto číslo by bolo ešte ovela menšie, kedže ako som v článku ukazoval, nie všade je zakrivenie, na niektorých častiach zeme, a nie je ich málo, je vidno aj dokonalé roviny. Za tretie, autor meral zakrivenie v Toronte, no Toronto sa nachádza na tej časti Zeme kde zakrivenie - spád dosahuje jednu z najvyšších hodnot. Na iných miestach po obvode zeme bližšie k polu/rovníku by bolo prípadne zakrivenie, spád, o dosť menšie než 2,87 metra na kilometer.

Za štvrté, autor vybral pravdepodobne ten najideálnejší prípad na ktorom sa snažil demonštrovať zakrivenie. Určite teda poznal viacej zakrivených terénov, no kedže tento ukazoval najstrmší spád, vybral ho ako ukážkový príklad. Iné príklady by zrejme už neboli také ukážkové, hoci by boli meraná v rovnakých zemepisných šírkach..... ak teda zohladníme všetky tieto fakty, o kolko by sme po 10 tisíc kilometroch vystúpili do výšky ? No možno tak maximálne do 3 kilometrov....

Ten povrch zeme by som preto skor prirovnal k plochej 3 D plastickej mape. Povrch je síce rovný, no s občasnými malými dočasnými vývyšeniniami, ktoré po chvílke znova splasnú. Zrejme je to aj prípad pána autora. Našiel mierne vyvýšené miesto, a snažil sa tým dokázať gulatosť zeme.