Bola odpoveď Cirkvi na útoky primeraná? Chyba nie je v kánonickom práve, ale v jeho nerešpektovaní

Bola odpoveď Cirkvi na útoky primeraná? Chyba nie je v kánonickom práve, ale v jeho nerešpektovaní

Videli sme, že Svätý Otec nástojí na jednom, totiž, že sa v nedávnej minulosti cirkevná hierarchia dopustila chýb a oneskorene reagovala na krízu, do ktorej boli zapletení aj niektorí biskupi.

K týmto chybám prišlo preto, že na základe nesprávne pochopenej benevolentnosti alebo snahy ochrániť dobré meno Cirkvi pred škandálmi sa ignorovalo a narušilo Kánonické právo, a nie preto, že by kánonické predpisy nejakým spôsobom chránili zodpovedných za zneužitia. O čom sa dnes presne hovorí? Čo je vlastne v hre?

Aj Cirkev má svoje trestné právo, ktoré sa medzi iným zaoberá priestupkami, ktorých sa dopustili kňazi, a relatívnymi trestami, počnúc suspendovaním a divinis až po exkomunikáciu. Tieto tresty nemajú nič spoločné so štátom, aj keď sa môže stať, že kňaz vinný za nejaký delikt, ktorý spadá pod právomoc občianskych zákonov, bude súdený dva razy: Cirkvou, ktorá ho zredukuje na laický stav, a štátom, ktorý ho uväzní.

Ján Pavol II. 30. apríla 2001 zverejnil apoštolský list Sacramentorum sancititatis tutela, ktorý obsahuje sériu predpisov o tom, ktoré trestné kánonické procesy patria do právomoci Kongregácie pre náuku viery a ktoré iným vatikánskym, alebo diecéznym tribunálom.

List De delictis gravioribus, ktorý podpísal prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Jozef Ratzinger 18. mája 2001, reguluje uvedenie predpisov, ktoré stanovil Ján Pavol II., do praxe. Liberálna tlač však tento list predstavila, akoby šlo o tajný dokument, pritom bol hneď zverejnený v úradnom vestníku a na webovej stránke Svätej Stolice.

Vzorový príklad mediálneho útoku je dokumentárny film Sex Crimes and the Vatican z roku 2006 ktorého autorom je írsky politik Colm O´Gorman. K tomuto filmovému dokumentu sa ešte vrátime, pretože je hlavným zdrojom súčasnej mediálnej kampane, z ktorého čerpajú skoro všetci kritickí liberáli.

Film obsahuje tri falošné tvrdenia:
a) predkladá ako tajomstvo dokument, ktorý bol od začiatku verejný a známy;

b) keďže podľa dokumentárneho filmu „zlým“ má byť súčasný pápež Benedikt XVI. (podľa kritikov Cirkvi „dobrý“ pápež je vždy ten, ktorý zomrel), nevysvetľuje, že jediným cieľom dokumentu De delictis gravioribus, ktorý 18. mája 2001 podpísal vtedajší kardinál Jozef Ratzinger, ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, je uviesť do praxe predpisy obsiahnuté v apoštolskom liste Jána Pavla II. Sacramentorum sanctitatis tutela z predchádzajúceho 30. apríla;

c) podsúva neznalému televíznemu divákovi scenár, podľa ktorého, keď Cirkev hovorí o procesoch vzťahujúcich sa na delicta graviora (závažné delikty), z ktorých niektoré sú sexuálnej povahy, patria tieto do právomoci Kongregácie pre náuku viery a jej skutočným cieľom je podať biskupom inštrukcie, ako tieto delikty vyňať spod právomoci štátu a ututlať. Pritom je, naopak, úplne jasné, že oba dokumenty sa zaoberajú problémom , keď už bol ustanovený cirkevný súd podľa kánonického práva, a hovoria o tom, aké sú kompetencie Kongregácie pre náuku viery, ktorá v tomto prípade koná ako „apoštolský tribunál“ (tak hovorí Sacramentorum sancitatis tutela) a iné cirkevné tribunály.

Avšak tieto dokumenty sa vôbec nezaoberajú – a vzhľadom na ich povahu sa ani nemôžu zaoberať – obžalobami a rozhodnutiami štátnych súdov. Tomu, kto čo len minimálne vie, ako funguje Katolícka cirkev, je jasné, že ak sa v oboch dokumentoch píše, že „tieto delikty sú výlučne vyhradené Kongregácii pre náuku viery“, tak slovo „výlučne“ znamená, „že vylučuje kompetenciu iných cirkevných tribunálov“ a nie – ako sa usiluje podsunúť dokumentárny film, – „že sa vylučuje kompetencia štátnych súdov, pred ktorými skryjeme tieto udalosti, aj keď ide o delikty, ktorými sa štátne zákony zaoberajú a ktoré trestajú“.

V hre nie je tá, či oná konkrétna konfliktná udalosť medzi Cirkvou a štátmi. Oba listy hneď od začiatku deklarujú svoj dosah a vymedzenie: regulovať otázku kompetencií v rámci právomocí cirkevného kánonického práva. Štátna právomoc s nimi jednoducho nesúvisí.

Z knihy Pedofilní kňazi. Hanba, potupa a pravda o útokoch na Cirkev a Benedikta XVI. Autor: Massimo Introvigne, Vydavateľstvo Don Bosco 2010
Pripravil: Anton Čulen

alianciazanedelu.sk/archiv/15353