Reakcia ThDr. Štefana Mordela na rozhovor vdp. Viteka s redaktorom Postoja Michalom Magušinom (2. časť)
Reakcia ThDr. Štefana Mordela na rozhovor vdp. Viteka s redaktorom Postoja Michalom Magušinom (2. časť)
„Prijímanie Eucharistie na ruku sa presadilo aj u nás násilím počas tzv. pandémie a vo veľkej miere sa vytráca aj povinná úcta ku Najsvätejšej Sviatosti“
Sme akoby na rázcestí; jedna cesta je tá, ktorú pripomína Ježiš vo svojom evanjeliu, úzka a strmá, plná kameňov s krížom na pleciach; druhá je pohodlnejšia, je bez kríža, zdá sa byť radostnejšia a predovšetkým, zdá sa nám byť vhodnejšia… Musím však podotknúť, že v celom tomto rozhovore nepadlo z úst kňaza, ani jeden, jediný raz slovko snaha o svätosť, o cvičení sa v čnosti, o hriechu a pokání ku ktorému patrí aj sebazaprenie a pod. Spomína sa iba empatia, sprevádzanie, porozumenie a pod. Ani jediný raz som v tomto dlhom rozhovore nezachytil výzvu k obráteniu, a zanechaniu hriešneho vzťahu.
Vytvára sa dojem, ako keby homosexualita boli čímsi samozrejmým a nespochybniteľným právom človeka, ktoré sa musí v spoločnosti za každú cenu presadiť. Preto ich neprirodzený intímny vzťah neslobodno spochybňovať, ba naopak treba ich prijať a požehnávať. Preto výzva k pokániu a obráteniu zrejme nie je potrebná, ba ani dovolená, pretože sa tu naozaj jedná o niečo celkom normálne a prirodzené?
Ale, čo na to povie Boh! A je naozaj pravda, že Boh je taký veľkorysý, že všetkých prijme do neba a vôbec sa nestará o to, ako človek žije? Zdá sa, že ide dnes o úplne nové poňatie duchovného života. Hlavné je iba to, aby sa ľudia mali radi boli šťastní. Ťažko proti tomu niečo namietať. Ale ako sa vníma samotné šťastie? Otázka šťastia sa zúžila na minimum. Podľa novej koncepcie, šťastie nespočíva v ničom inom iba v osobnom uspokojení. Toto zmýšľanie je však radikálne odlišné od toho, ktoré je obsiahnuté vo Svätom písme a zvlášť v Kristovom evanjeliu.
Myslím si, že každý, len trochu vnímavý človek, pochopí, čo sa v dnešnej dobe deje. Neomarxistická kultúrna revolúcia sa vydala v posledných rokoch na víťazný pochod po svete a zdá sa, že žne veľké úspechy. Už samotné voľby, kde tzv. progresívci dostali tak vysoký počet hlasov, napriek ich propagovanej genderovej ideológie, odráža skutočnosť, kde sa Slovensko za posledné desaťročia dostalo. Ak to pôjde ďalej týmto tempom, tak za ďalšiu generáciu počet kňazov aj u nás poklesne na minimum. Ak sa kňazi prispôsobia tomuto modernému, čiže neomarxistickému bezbožníckemu trendu, potom veľa z toho kresťanského a katolíckeho dedičstva našich otcov neostane.
Znovu opakujem. Dúfal som, pevne som dúfal, že táto skaza, ktorá sa valí zo Západu k nám, nenájde u nás miesta a že ju budeme zásadne odmietať. Tento spomínaný rozhovor redaktora Michala Magušina s vdp. Vitekom ma však obral o všetky ilúzie. Prijímanie Eucharistie na ruku sa presadilo aj u nás násilím počas tzv. pandémie a vo veľkej miere sa vytráca aj povinná úcta ku Najsvätejšej Sviatosti.
Veľmi názorne je to vidieť na západných krajinách a zvlášť v Nemecku. Najskôr tam zaviedli sv. prijímanie na ruku a tam sa stratila vo veľkej miere úcta ku Kristovmu Telu. V súčasnosti vidíme, že sa tam stratila aj úcta ku Božiemu slovu. Veď pre mnohých už Kristovo slovo vôbec neplatí a oni vedia všetko lepšie, čo je potrebné, čo je správne a čo treba odmietnuť. Teraz sa bojím, že sa nájde aj u nás dostatočný počet kňazov, ktorí si osvoja dialektiku plnú sofizmov o možnosti a vhodnosti udeľovanie požehnania homosexuálnym párom a budú to bez výčitiek svedomia s radosťou prevádzať. Sofistická argumentácia, že nepožehnávame hriešny stav, ale osoby, ktoré možno vždy požehnať je hlboké a hrubé zvádzanie. Ako sa dajú odlíšiť dve osoby spojené homosexuálnym vzťahom, že dávam požehnanie vraj „osobám, ktoré úprimne hľadajú Boha“, keď podstatné u týchto osôb je práve tento nezriadený vzťah, pre ktorý si oni vynucujú požehnanie? Môžem len zopakovať, že ten, kto to tvrdí, nepoužíva logiku v zmysle kresťanskej filozofie, ale dialektiku v zmysle ateistického marxizmu, preplnenú rôznymi sofizmami a lživými argumentmi.
V závere tejto mojej reakcie a úvahy, môžem len s hlbokým dojatím dodať slová našej krásnej mariánskej piesne, ktorou vzývame našu Nebeskú patrónku o pomoc a ochranu pre náš národ v týchto ťažkých časoch: „Ó, Mária bolestivá, naša ochrana. Slovenský náš národ volá, pros za nás Boha. Ty si Mať dobrotivá, Patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna! Matka drahá, spomni na nás, tu pod Tatrami…“
Je to veľmi, veľmi smutné. V piatok, počas sv. omše, prvoprímajúce deti v tomto roku trielili do školy s rodičmi, ktorí niesli tekvičky. Oslavovali v triedach halowen. Pán farár hovorí, že je úplne bezmocný. Preberali sa úvahy z knihy "To je Pán". Absolútne to tým ľuďom nič nehovorí, stále nastavujú paprčky, aj keď počuli o odrobinkách. Ale predsa biskupi sú zodpovední s kňazmi, oni to …Viac
Je to veľmi, veľmi smutné. V piatok, počas sv. omše, prvoprímajúce deti v tomto roku trielili do školy s rodičmi, ktorí niesli tekvičky. Oslavovali v triedach halowen. Pán farár hovorí, že je úplne bezmocný. Preberali sa úvahy z knihy "To je Pán". Absolútne to tým ľuďom nič nehovorí, stále nastavujú paprčky, aj keď počuli o odrobinkách. Ale predsa biskupi sú zodpovední s kňazmi, oni to zaviedli!!!!!
@Hermenegild je pravda že zodpovednosť maju predovšetkým knazi, biskupi...ktorí zavadzaju sv.prijmanie do ruky, ale aj pokrstení katolici, ktorí prijmaju do ruky si MUSIA priznať svoju vlastnu vinu (hriech), že prijmaju do ruky, lebo to je ako ako so zdravotným personalom, ktorí aj ked nesuhlasia s interupciou a zvaluju vinu na doktorov, či vedenie zdravotneho zariadenia, napriek tomu aj oni (…Viac
@Hermenegild je pravda že zodpovednosť maju predovšetkým knazi, biskupi...ktorí zavadzaju sv.prijmanie do ruky, ale aj pokrstení katolici, ktorí prijmaju do ruky si MUSIA priznať svoju vlastnu vinu (hriech), že prijmaju do ruky, lebo to je ako ako so zdravotným personalom, ktorí aj ked nesuhlasia s interupciou a zvaluju vinu na doktorov, či vedenie zdravotneho zariadenia, napriek tomu aj oni (zdravotne sestry, ...) maju vinu (hriech), ked sa podielaju na interupčnom zakroku. ...aj oni sa musia zodpovedať Bohu a to každý deň (nie len pri osobnom Sude) že spolupracovali na zákroku.
Ved nemuseli, mohli sa dať preradiť, odísť do inej nemocnice alebo zmeniť zamestnanie. "Radšej smrť ako hriech" (sv.Dominik Savio a bl.Anka Kolesarova) Nech si nemyslia ludia, že ked maju podiel na hriechu, či už interupcii alebo sznesvätení Eucharistie, takže nemusia sa za to zodpovedať Bohu a že nebudu za to znašať trest. Len naivný človek a lahkomyselný si môže namyšľať, že iný bude trpieť za nich.
