Liturgické Hnutie, ktoré viedlo k Novus Ordo, bolo iba poslušnou reakciou na Pia X. (+1914), ktorý podnecoval liturgické zmeny.
Pius X. publikoval tridsaťtri dokumentov zameraných na liturgické zmeny. Štyri najdôležitejšie:
• Motu Proprio Tra le sollecitudini (1903), ktoré zrušilo predchádzajúcu hudobnú tradíciu a uviedlo Gregoriánsky chorál v štýle Opátstva Solesmes.
• Dekrét Sacra tridentina (1905), ktorý ustanovil „časté prijímanie“, čím zrušil používanie staré viac ako tisíc rokov.
• Dekrét Quam singulare (1910), ktorým sa znižuje vek prvého prijímania pre deti, čím sa de facto mení poradie sviatostí.
• Bula Divino Afflatu (1911), ktorá radikálne zmenil sviatky kalendára a poradia žaltára a zničila to, čo Cirkev používala od 6. storočia.
Za zmenami stála malá nezávislá komisia na základe priamych príkazov Pia X. Jediným členom tejto komisie s akoukoľvek liturgickou kvalifikáciou bol istý Monsignore Pietro Piacenza.
S nespochybniteľnými autoritami, ako bol neskorší Kardinál Giovanni …Viac