DEBORAH -slávna starozákonná sudkyňa,prorokyňa a vládkyňa Izraela
Deborah-sudkyňa a prorokyňa /vládla ako sudca nad Izraelom 40 rokov/
Sudcovia nahradzovali úlohu kráľov,ktorých Izrael nemal,hoci všetky okolité krajiny mali svojich kráľov a vodcov...
Deborah bola prorokyňa,sudkyňa, verná vodkyňa Izraelitov, ktorú viedol Boh Jahve. Jej ľud prestal zachovávať Pánove prikázania a Kanaánci nad nimi vládli. Po dvadsiatich rokoch sa Izraeliti začali modliť o Pánovu pomoc. Pán vyslyšal ich modlitby.A poslal im slabú ženu...ako vojvodcu
Deborah vykonávala úrad sudkyne nad Izraelom 40 rokov -1107-1067 pred Kristom ako 4.sudkyňa
Kanaánsky kráľ Jábin obsadil Izrael a podmanil si krajinu a začal kruto vládnuť a utláčať Izraelitov.Vtedy bola sudkyňou nad Izraelom vydatá žena menom Deborah,ktorá sa rozhodla poraziť kráľa Jábina.Poslala po vojvodcu Baraka a vyzvala ho,aby zhromaždil vojsko do boja proti kráľovi Jábinovi.Barak zhromaždil vojsko a v boji sa stretol s vojvodcom Sisarom-veliteľom vojska kráľa Jábina.Počas boja nastala veľká búrka a lejaky,že sa potok Kišon ,kde boli vojská,rozvodnil a nakoniec Izraeliti zvíťazili a vojvodcu Sisera zabila vo svojom stane žena Jáhel.A tak si Izrael vydobyl slobodu a bol pokoj 40 rokov a Izraelu vládla sudkyňa Deborah.
Deborah
Starý Zákon -kniha Sudcov /12. storočie pred Kristom/
Deborah bola manželkou, matkou, prorokyňou a jedinou sudkyňou v Izraeli. Biblia sa o nej zmieňuje v štvrtej a piatej kapitole starozákonnej Knihy sudcov. Spolu so sudcom Barakom a ženou menom Jahel porazili nepriateľa Božieho ľudu.
Po Jozueho smrti sa dobývanie Kanaánu a obsadzovanie území vybojovalo namáhavo a postupne. Chýbala vedúca osobnosť. „V tých dňoch nebolo kráľa v Izraeli. Každý robil, čo sa mu ľúbilo.“ Preto Pán vzbudzoval sudcov.
Sudca (po hebr. šafat) má špecifický význam. Bola to vyvolená charizmatická osoba, obdarená Božím duchom a vodcovskými schopnosťami, ktorá dostala od Pána poslanie oslobodiť niektorý izraelský kmeň spod nadvlády nepriateľov. Sudca sa často nazýva aj osloboditeľ. Nemal autoritu kráľa, jeho funkcia bola dočasná, neprenášala sa dedične ani sa nezískavala voľbou ľudu. Vykonával aj sudcovský úrad v pravom zmysle slova, ale to bola druhotná činnosť. Po víťazstve nad nepriateľmi sa sudca tešil veľkej úcte, čo mu umožňovalo viesť ľudí k vernejšiemu zachovávaniu zákona a zmluvy s Bohom.
Deborah bola prorokyňa, Lapidotova manželka. Sedávala pod palmou medzi Ramou a Betelom na Efraimskom pohorí a synovia Izraela prichádzali k nej na súd. Meno Debhórá znamená včela. Včely sú známe usilovnosťou, ale aj tým, že tvoria vzácny produkt – med. Aj žalmista prirovnáva Pánove výroky k sladkosti medu. Deborah ako prorokyňa hovorila Božie slovo. Keď Izrael páchal hriech, Pán ich vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jabina. Jeho vojvodca Sisara ich dvadsať rokov utláčal. Izrael v pokání volal k Pánovi a on ho vypočul. Deborah zavolala Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: „Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov! Jabinovho vojvodcu Sisaru ti s jeho vozmi a zástupmi privediem k potoku Kišon a dám ti ho do ruky.“ Barak neodporoval, svoju poslušnosť Bohu však podmienil: „Ak pôjdeš ty so mnou, pôjdem aj ja, ale ak ty nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ Jej odpoveď bola zároveň aj pokarhaním: „Pravdaže pôjdem s tebou, ale sláva z výpravy, na ktorú sa vyberáš, nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy.“
A tak odišla spolu s Barakom a mužmi. Keď Sisarovi oznámili, že Barak vytiahol na vrch Tábor, zvolal všetkých deväťsto železných bojových vozov a mužstvo k potoku Kišon. Debora naďalej posmeľuje Baraka: „Hor sa! Lebo toto je deň, keď Pán vydá Sisaru do tvojej ruky. Či nepôjde sám Pán pred tebou?“ Keď zostúpili z Tábora, Pán uviedol do zmätku vojsko Sisaru. Potok Kišon sa rozvodnil a železné vozy v ňom uviazli. Celé vojsko padlo. Sisara peši utekal z bojiska, aby sa zachránil.
Je zrejmé, že doba sudcov bola temným obdobím v histórii Izraela. Izaiáš hovorí, že vláda ženy je znakom úpadku, nie oslobodenia (Iz 3, 12). Debora ako sudkyňa nezaisťovala vojenské vyslobodenie z rúk utláčateľa. Súdila v tom zmysle, že poskytovala duchovné usmernenia alebo vynášala rozhodnutia v súdnych sporoch. Jej služba však nenarúšala jej domáce povinnosti manželky a matky, pretože ľudia prichádzali za ňou pod palmu.
Jahel – neznáma odvážna beduínka
Jahel bola manželkou Kenejca Hebera. Kenejci neboli Izraeliti, ale boli Mojžišovi príbuzní. Medzi kráľom Jabinom a Kenejcami bol mier. Keď Sisara na úteku dobehol k jej stanu, Jahel mu vyšla v ústrety a povedala: „Vojdi, môj pane, vojdi ku mne! Neboj sa!“ Keď vošiel, zakryla ho prikrývkou. A keď si prosil napiť sa vody, podala mu mlieko. Púštne kmene poznali okrem pokrvného príbuzenstva aj pomliečne príbuzenstvo. Keď mu Jahel ponúkla mlieko, mohol sa domnievať, že ho berie ako svoju rodinu. Potom jej povedal: „Postav sa ku vchodu do stanu! Keď niekto príde a opýta sa ťa: ,Je tu voľakto?‘, odpovieš: ,Nie je!‘“ Sisara, premožený únavou a pohostinnosťou, zaspal s pocitom bezpečia. Náhle však dej naberá iný smer. Jahel zobrala do rúk stanový kolík a kladivo a počas spánku vrazila Sisarovi do slúch kolík tak, že prenikol až do zeme.
Keď Barak prenasledoval Sisaru, Jahel mu vyšla v ústrety: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!“ Sisara ležal mŕtvy v jej stane. Takto Boh uponížil kanaánskeho kráľa Jabina. Boh si s obľubou vyberá najslabších, aby porazil nepriateľov Božieho ľudu, lebo „čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných, čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval“ (1 Kor 1, 27 – 29).
Podobne ako Rachab ani Jahel nebola Židovka. Mala však vieru v Boha Izraela. Keď prišla príležitosť, konala bez váhania v jeho prospech. Je síce pravda, že sa dopustila klamstva, lesti a vraždy, ale jej správanie nemožno hodnotiť podľa zásad kresťanskej morálky. Konala v presvedčení, že zbaví národ veľkého nepriateľa.
A kto je naším Sisarom? Často je to aj náš stále sa opakujúci hriech, ktorý nás roky utláča. Ak ho pridlho schovávame pod prikrývku v stane svojho srdca, stane sa neresťou. K hriechu treba zaujať radikálne stanovisko už pri zárodku, keď sa ešte len rodí v našej mysli. Bez milosti ho zahubiť kolíkom pokánia a kladivom čnosti.
Pieseň je považovaná za jednu z najstarších a najkrajších ukážok hebrejskej poézie. V piatej kapitole Deborah opísala udalosti ako očitý svedok formou zdramatizovanej výpovede, zatiaľ čo v štvrtej kapitole sú tieto udalosti opísané formou prózy.
Deborah v chválospeve oslavuje statočných mužov, ktorí reagovali na Barakovu výzvu a vyrazili bojovať. Chváli Boha ako najväčšieho bojovníka, ktorý im napriek presile daroval zázračné víťazstvo. Deborah nechcela bojovať, touto úlohou poverila Baraka. Do Kadesa išla len na jeho žiadosť. Pri Debore sa ani raz nepoužíva sloveso yasa = zachrániť. Vysloboditeľom sa stal Barak. Jeho meno sa spomína aj v Liste Hebrejom (11, 32 – 33): „Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a prorokoch, ktorí vierou dobýjali kráľovstvá…“ Chýbala mu síce odvaha a poslušnosť, ale s Deborinou pomocou naplnil Božiu vôľu. Keď mal ísť bojovať sám, nechcel ísť bez Debory. A hoci vedel, že Sisara padne rukou ženy, on sám sa pokúšal zabiť ho. Pre muža je ponižujúce, ak je porazený či pokorený ženou. Keď chýbajú muži, Boh niekedy dovolí, aby ženy mužov zastúpili, ale nie aby ich nahradili. Ale aj zastúpenie má svoje obmedzenia. Ženy neboli nikdy pomazávané za kráľov, kňazov, sudcov či apoštolov. Aj prorokyňami boli len zriedkavo.
Veľkosť Debory spočíva v tom, že využívala svoju silu, aby posilňovala mužov ako vodcov a ochrancov, aby bol Boh oslávený a národ oslobodený. Inak by nepovzbudzovala Baraka, aby sa chopil svojej úlohy. Vo svojej piesni by neoslavovala úspechy mužov, ale svoje vlastné. V Liste Hebrejom by nebolo zapísané Barakovo meno, ale jej. Nič z toho však nikdy nebolo jej cieľom. Samu seba nedefinuje ako sudkyňu alebo prorokyňu, ale ako matku, ktorej ide o dobro Božích detí celého národa: „Zmizol vodca v Izraeli, zmizol, dokiaľ som nepovstala ja, Debora, nepovstala sťa matka v Izraeli.“ Za svojho rovnocenného súpera nepovažuje ani Baraka, ani Siseru, ale Siserovu matku. Zatiaľ čo ona schvaľuje lúpeže a hanobenie dievčat a spoliehajúc sa na ľudskú silu ani nepočíta s možnosťou porážky, Deborah je čnostná žena, ktorá chce oslavovať Boha životom podľa Božích princípov.
Ak chce žena mužovi vládnuť a rozkazovať, mať ho pod papučou, neprinesie to požehnanie nikomu. Ak však žena dopomáha a povzbudzuje muža, aby plnil Božiu vôľu, a nedegraduje jeho mužskú autoritu, prináša to požehnanie aj ďalším ľuďom. Je však nutné, aby muž našiel v sebe aspoň toľko pokory a odvahy, akú mal Barak.
Treba si všimnúť aj skutočnosť, že Deborah a Jahel vôbec nevnímajú jedna druhú ako konkurenciu. Žena zvykne žiarliť na inú ženu, pokiaľ ju nejakým spôsobom prevyšuje. Debora bola „mediálne“ známou ženou v Izraeli, zatiaľ čo Jahel bola úplne neznáma žena z púšte. A práve tej najobyčajnejšej žene dal Pán milosť poraziť najmocnejšieho nepriateľa. Deborah to vedela, no nesnažila sa uchmatnúť slávu inej ženy pre seba. Práve naopak. Vo svojej piesni žehná Jahel nad všetky ženy v stane. Skutočné Božie ženy nepociťujú závisť jedna voči druhej. Vedia, že obidve bojujú za Boha v tom istom tíme, každá jedinečným a nenahraditeľným spôsobom. Možno nie sú mediálnymi hviezdami a nezdieľajú na sociálnych sieťach luxusné dovolenky, najnovšie šperky či drahý kabriolet. Ich zdieľanie však presahuje hranice večnosti. Zdieľajú totiž to, čo pre ne robí ich Boh. Toto sú skutočné hviezdy, ktoré nikdy nezhasnú. Ich mená sú zapísané v nebi. Milujúce manželky a matky, ktoré každý deň bojujú za svojich mužov, synov či dcéry v neustálych modlitbách a obetách.
Deborah-sudkyňa,prorokyňa
Členenie sudcov
Sudcovia sa členia na veľkých a malých:
7 veľkých sudcov (= charismatickí vodcovia vojsk izraelistických kmeňov alebo kmeňových zväzov v predkráľovskej dobe) : Otoniel (Otníél), Aod (Éhúd), Debora a Barak (Bárák), Gedeon (Gideon), Jefte a Samson (Sdc 2, 6 – 3, 6). Samson sa zaraďuje medzi sudcov ale sudcom nebol.
6 malých sudcov (=ozajstní sudcovia): Samgar (Šamagar), Tola (Tólá), Jair (Jáír), Abesan (Ibcán), Ehialon (Élón) a Abdon (Ábdón) (Sdc 10, 1 – 5; 12, 8 – 15)
Malí sudcovia sú v Knihe sudcov spomínaní iba pomerne stručne.
Sudcovia pôsobili asi medzi r. 1200 – 1000 pred Kr.
Obsah Knihy sudcov
Jozue z knihy Jozue neustanovil svojho nástupcu. Keď vymreli všetci, čo sa pamätali na Božie zázraky v púšti, ľahko sa Izraeliti začali priateliť s pohanmi a odvrátili sa od Boha. Ten ich potrestal útlakom iných národov. Keď sa spamätali kajali sa, Jahve (Boh) im poslal sudcov, ktorí ich mali oslobodiť. Obdobie sudcov trvalo skoro 400 rokov (asi 1400 – 1050 pred Kr.) a bolo jedným z najtemnejších období v histórii Izraela.
Kniha sudcov obsahuje aj príbeh zaujatia vlasti (Sdc 1,1 – 2,5), príbeh o pokuse Abimelecha o vytvorenie štátu (Sdc 9) a príbeh rodu Danovho (Dánovho) (Sdc 17 – 18) a Benjamínovho (Sdc 19 – 21).
Medzi literárne druhy, ktoré kniha obsahuje patria zoznamy, historické rozprávania, poetické state (napr. Deborina pieseň), stará tradícia o jednotlivých kmeňoch a pod.
Dve statočné ženy
KEĎ sú Izraelčania v tiesni, volajú k svojmu Bohu Jahve. Jahve im odpovedá tým, že im dáva statočných vodcov, ktorí im pomáhajú. Biblia nazýva týchto vodcov sudcovia. Jozue bol prvý sudca a medzi sudcami, ktorí prišli po ňom, bol Otoniel, Ehúd a Samgar. Ale medzi osobami, ktoré pomáhali Izraelu, boli dve ženy: Deborah a Jáhel.
V tom čase je kanaanskym kráľom Jabín. Má 900 vojnových vozov a jeho armáda je taká silná, že mnohí Izraelčania boli prinútení stať sa Jabínovými služobníkmi. Vojvodca kráľa Jabína sa vola Sizera.
Jedného dňa posiela Deborah pre sudcu Baráka a oznamuje mu: ‚Jahve povedal: „Zober 10 000 mužov a vyveď ich na vrch Tábor. Tam k tebe privediem Sizeru a dám ti víťazstvo nad ním i nad jeho vojskom.“‘
Barák odpovedá Debore: ‚Pôjdem, ak pôjdeš aj ty so mnou.‘ Deborah ide s ním, ale hovorí Barákovi: ‚Česť za víťazstvo nepripadne tebe, lebo Jahve dá Sizeru do ruky jednej ženy.‘
Barák zostupuje z vrchu Tábor a ide v ústrety Sizerovým vojakom. Jahve spôsobí náhlu záplavu, v ktorej sa utopí mnoho nepriateľských vojakov. Sizera vystupuje zo svojho voza a uteká.
O nejakú chvíľu prichádza k stanu, ktorý patrí Jáhel. Ona ho pozýva dovnútra a dáva mu trochu mlieka. Potom sa mu chce spať a skoro tvrdo zaspí. Jáhel berie do ruky stanový kolík a vráža ho do hlavy toho zlého muža. Keď potom prichádza Barák, ukazuje mu Jáhel mŕtveho Sizeru.
Tak vidíš, ako sa splnili Deborine slová.
Je zabitý aj kráľ Jabín a Izraelčania zas majú na dajaký čas pokoj.
Sudcovia 2:14–22; 4:1–24; 5:1–31.
Sudcovia 4 – 5
Prorokyňa Deborah
Vodkyňa, ktorá pomohla Izraelu dôverovať Pánovi
Deborah bola prorokyňa, verná vodkyňa Izraelitov, ktorú inšpiroval Pán. Jej ľud prestal zachovávať Pánove prikázania a Kanaánci nad nimi vládli. Po dvadsiatich rokoch sa Izraeliti začali modliť o Pánovu pomoc.
Sudcovia 4:1 – 5
Pán vyslyšal ich modlitby. Povedal Debore, aby zhromaždila armádu Izraelitov a bojovala proti Kanaáncom.
Sudcovia 4:6
Armáda mala veľa vojakov a vozov. Z tohto mala izraelitská armáda strach, ale Deborah nie. Vedela, že Pán im pomôže.
Sudcovia 4:3, 7
Sudcovia 4:8 – 9
Vojsko Izraelitov sa zhromaždilo na vrchu a Kanaánci sa zhromaždili v údolí. Deborah povedala Bárákovi, aby zostúpil z hory. Sľúbila, že Pán bude s nimi.
Sudcovia 4:12 – 14
Pán poslal dážď a voda odplavila vozy Kanaáncov. Mnoho Kanaáncov sa utopilo v rieke, ale Sísera utiekol.
Sudcovia 4:15, 17; 5:4 – 5, 19 – 22
Žena menom Jáhel bývala v neďalekom stane. Videla Sísera bežať a povedala mu, aby sa ukryl v jej stane. Jáhel vedela, že je vodcom armády Kanaáncov, a zabila ho, aby nemohol zraniť viac ľudí.
Sudcovia 4:15 – 21
Sudcovia 5:1, 24 – 27, 31
Deborah- vojenský stratég, básnik, prorok
Deborah patrí medzi najslávnejšie ženy hebrejskej biblie, známej kresťanom ako Starý zákon. Nielenže je známa svojou múdrosťou, Deborah bola tiež známa svojou odvahou. Je jedinou ženou z hebrejskej biblie, ktorá získala renomé na základe jej vlastných zásluh, nie kvôli jej vzťahu s mužom.
Bola skutočne pozoruhodná: sudca, vojenský stratég, básnik a prorok. Deborah bola len jedna zo štyroch žien označovaných ako prorok v hebrejskej Biblii a ako taká sa hovorila, že vysiela slovo a Božiu vôľu.
Deborah
48 jazykov
Deborah
Deborah
Ostatné mená
Debora, Débora, Dvora
Povolanie
Božia prorokyňa, štvrtá sudkyňa Izraela
Predchodca
Shamgar
Nástupca
Gideon
Manželka
Lapidoth
שופטים Sudcovia
v Biblii
Kniha Jozua
Joshua
Kniha sudcov
Othniel
Ehud
Shamgar
Deborah
Gideon
Abimelech
Tola
Jair
Jefta
Ibzan
Elon
Abdon
Samson
Prvá kniha Samuelova
Eli
Samuel
Podľa Knihy sudcov bola Debora ( hebrejsky : דְּבוֹרָה , Dəḇōrā , „ včela “ ) prorokyňou Boha Izraelitov , štvrtou sudkyňou predmonarchického Izraela a jedinou sudkyňou spomínanou v Biblii . Mnohí učenci tvrdia, že fráza „Lappidotská žena“, ako je preložená z biblickej hebrejčiny v Sudcoch 4:4, označuje jej rodinný stav ako Lappidotovej manželky . Prípadne "lappid" sa prekladá ako „pochodeň“ alebo „blesk“, preto fráza „žena z Lappidotu“ môže odkazovať na Deborah ako na „ohnivú ženu“. Debora povedala Barakovi , izraelskému generálovi z Kedeša v Neftali, že mu Boh prikázal viesť útok proti silám kanaánskeho kráľa Jabina a jeho vojenského veliteľa Siseru (Sudcovia 4:6–7); celý príbeh je vyrozprávaný v kapitole 4 .
Sudcovia kapitola 5 podáva rovnaký príbeh v poetickej forme . Táto pasáž, často nazývaná Pieseň o Debore , sa môže datovať už do dvanásteho storočia pred Kristom a je možno najstaršou ukážkou hebrejskej poézie .
biblický príbeh
Deborah Beneath the Palm Tree (asi 1896 – 1902), James Tissot
V Knihe sudcov sa uvádza, že Debora bola prorokom Prophet - Wikipedia sudcom Izraela a manželkou Lapidotha. Svoje súdy vynášala pod datľovou palmou medzi Rámou v Benjamíne a Bételom v krajine Efraim .
Ľud Izraela bol dvadsať rokov utláčaný Jabinom , kráľom Kanaánu , ktorého hlavným mestom bol Chazor . Zmätená úbohým stavom Izraela posiela posolstvo Barakovi , synovi Abinoamovi, do Kedeša v Neftali a hovorí mu, že Pán Boh mu prikázal zhromaždiť desaťtisíc vojakov Neftaliho a Zabulona a sústrediť ich na vrch Tábor, hora v severnom uhle veľkej roviny Esdraelon. Zároveň uvádza, že Pán Boh Izraela pritiahne Siseru, veliteľ Jabinovej armády, k rieke Kišon. Barak odmieta ísť bez proroka. Debora súhlasí, ale vyhlasuje, že sláva víťazstva bude teda patriť žene. Hneď ako sa správa o vzbure dostane k Siserovi, zhromaždí deväťsto železných vozov a množstvo ľudí.
Potom Debora povedala podľa Sudcov 4:14 :
"Choď! Toto je deň, keď ti Pán vydal Siseru do rúk. Či ťa Pán nepredbehol?" A tak Barak zišiel z vrchu Tábor a nasledovalo ho desaťtisíc mužov.
Ako Debora prorokovala, prebieha bitka (vedená Barakom) a Sisera je úplne porazený. Utečie pešo, zatiaľ čo jeho armáda je prenasledovaná až po Harosheth Haggoyim a zničená. Sisera prichádza do stanu Jahel a ľahne si, aby si oddýchol. Pýta sa napiť, ona mu dáva mlieko a kým spí, zatĺka mu do spánku stanový kolík.
Biblická správa o Debore končí vyhlásením, že po bitke bol v krajine na 40 rokov mier ( Sudcovia 5:31 ).
Pieseň Deborah
Pieseň o Debore sa nachádza v Sudcoch 5:2–31 a je to víťazný hymnus , ktorý spievali Debora a Barak, o porážke kanaánskych protivníkov niektorými kmeňmi Izraela. Biblickí učenci vo všeobecnosti označili Pieseň za jednu z najstarších častí Biblie, ktorá sa datuje niekde do 12. storočia pred Kristom, na základe jej gramatiky a kontextu. Niektorí kritici však nedávno tvrdili, že jazyk a obsah piesne naznačujú, že nebola napísaná skôr ako v 7. storočí pred Kristom. Samotná pieseň sa mierne líši od udalostí opísaných v Judges 4 . Pieseň spomína šesť zúčastnených kmeňov (Efraim, Benjamin, Machir (syn Manassesa), Zabulon, Isachar a Naftali) na rozdiel od dvoch kmeňov v Sudcoch 4:6 (Naftali a Zabulon) a nespomína úlohu Jabina.
Aj keď nie je nezvyčajné čítať víťazný hymnus v hebrejskej Biblii, Pieseň o Debore vyniká ako jedinečná v tom, že je to hymnus, ktorý oslavuje vojenské víťazstvo dvoch žien: Debory, prorokyne a Jael, bojovníčky. Michael Coogan píše, že Jael ako žena „je ďalším znakom toho, že za víťazstvo je v konečnom dôsledku zodpovedný Jahve: mocného kanaánskeho generála Siseru ‚predá‘ Pán ‚do ruky ženy‘“ ( Sudcovia 4 :9 ).
Tradičná židovská chronológia umiestňuje Deboriných 40 rokov súdenia Izraela ( Sudcov 5:31 ) od roku 1107 pred Kristom až do jej smrti v roku 1067 pred Kristom. Dictionary of World Biography: The Ancient World tvrdí, že mohla žiť v období medzi rokmi 1200 pred Kristom až 1124 pred Kristom. Na základe archeologických nálezov rôzni biblisti tvrdili, že vojna Debory so Siserom najlepšie zapadá do kontextu buď druhej polovice 12. storočia pred Kristom alebo druhej polovice 11. storočia pred Kristom.
Galéria
Umelecké zobrazenia Deborah
