Apoštolská Ústava: František Nazýva „Zločinom“ To, Čo Práve „Povolil“
Po prvýkrát je prezumpcia neviny zakotvená v cirkevnom trestnom práve. Zavádzajú sa niektoré nové trestné činy ako napr.
• ekonomické trestné činy,
• sexuálne zneužívanie dospelých kňazmi, ktorí zneužívajú svoju autoritu,
• „vymývanie“ maloletých alebo zraniteľných dospelých osôb s cieľom prinútiť ich k pornografii,
• pokus o vysviacku žien,
• „vysluhovanie sviatosti tým, ktorí majú zakázané jej prijímanie“ - čoho klasickým príkladom je - na veľkú Františkovu nevôľu - udeľovanie Svätého Prijímania znovu zosobášeným rozvedeným, propagandistom potratov a Nekatolíkom.
Ústava uvádza kľukatou formuláciou, že veľa škôd bolo spôsobených zlyhaním [Rady] Cirkvi „vnímať vzťah medzi charitou a disciplínou trestu.“ František vysvetľuje banalitu, že ukladať tresty je povinnosťou spravodlivosti a že charita si „vyžaduje, aby sa farári uchýlili k trestnému systému tak často, ako je to potrebné“.
Toto sú prázdne slová, pokiaľ sa v Rade Cirkvi nezastaví selektívne uplatňovanie Kánonického Práva na potrestanie dobrého a na ospravedlnenie zneužívania a páchateľov zla.
Obrázok: © Mazur, CC BY-NC-SA, #newsJmkvrfbtji
