Červená Dora-najväčšia vrahyňa v dejinách

Červená Dora- mladá, len 20 ročná najmasovejšia,beštiálna vrahyňa v dejinách,pracovala ako dozorkyňa a bola ako kat pri popravách,hrozným spôsobom vraždila odsúdených ľudí,počas krutovlády boľševikoch na Ukrajine 1918-1919,kde osobne popravila 400-700 ľudí.

Zabíjanie,popravy,revolúcie je ukážka toho,kde sa ľudstvo dostane,keď zavrhne Boha a božie zákony...Hroznou ukážkou odvrhnutia Boha a prijatie a oslava Satana bola aj boľševická,komunistická revolúcia v Rusku v r.1917 a potom hrôzovláda vyše 70 rokov...Svet a ľudstvo,ovládané služobníkmi satana sa priblížilo a vstúpilo do novej,omnoho hroznejšej éry prenasledovania a nastolenie vlády samého satana...

V známosť vošla aj jej prepracovaná metóda mučenia. Svojim väzňom tzv dávala dole buržoázne rukavice – teda kožu aj nechty z rúk, odsekávala im končatiny a lámala prsty.

„Svoje obete doslova mučila: vytrhávala im vlasy, odsekávala končatiny, odrezávala uši, vykrúcala im lícne kosti atď. Len za dva a pol mesiaca svojej služby v Čeke zavraždila 700 ľudí, teda takmer tretinu z tých, čo v Čeke popravili všetci kati.“

Červená Dora -Kamarátka Dora,: Najkrutejší kat- popravca. Bola postrachom odsúdených väzňov v Odese - roky1918-19

Červená Dora: Fanatická popravca tajnej polície, jej identita je dodnes záhadná...mladá len 20 ročná beštiálna vrahyňa.

Jediná zachovaná fotografia známej vrahyne Červenej Dory

Červená Dora-krvavá vrahyňa z Odesy osobne zavraždila a popravila 400-700 ľudí za krátku dobu,počas hrôzovlády boľševikov po revolúcii 1917
Historici uviedli niekoľko základných verzií života a diela súdruha Dory. Historik Sergej Petrovič Melgunov bol jedným z prvých, ktorí opísali krutosť tejto ženy. Vo svojej knihe Červený teror v Rusku 1918 – 1923 hovorí, že skutočné meno súdružky Dory bolo Vera Grebennyuková a podľa zachovaných dokumentov popravila 400 až 700 ľudí.

Historici sa navyše nezhodujú v otázke národnosti Dory. Existujú protichodné tvrdenia, že bola Ruska, Maďarka alebo Židovka.

Pred prácou v Čeke sa uvažovalo o tom, že súdružka Dora alebo Vera Grebennyuková sa dobrovoľne venovala prostitúcii. Dora potom pracovala ako červený kat až do svojho zatknutia v septembri 1919. V januári 1920 bola popravená. Ďalší historik, Igor Shklyaev, opísal Doru takto vo svojej knihe Odessa v nepokojných časoch :

„Svoje obete doslova mučila: vytrhávala im vlasy, odsekávala končatiny, odrezávala uši, vykrúcala im lícne kosti atď. Len za dva a pol mesiaca svojej služby v Čeke zastrelila 700 ľudí, teda takmer tretinu z tých, čo v Čeke popravili všetci kati.“

Súdružka Dora využila sofistikované mučenie väzňov. Jedným z takýchto mučení bolo odstraňovanie „buržoáznych rukavíc“ (Буржуазные перчатки) – odstraňovanie kože a nechtov z rúk človeka. Dora tiež používala rôzne metódy, aby bol trest bolestivý, čo sa často končilo strelou do hlavy.

Noviny Odessa Leaf (Одесский листок) uverejnili informácie o jej zatknutí a poprave v januári 1920. Aby boľševici uznali súdružku Doru za „hlavnú popravu Odeskej Čeky“, umiestnili boľševici na miesto jej popravy pamätnú tabuľu.

Masové popravy bez súdnych procesov, neľudské mučenie zadržaných, únosy nepohodlných osôb a ničenia dedín. Tak vyzeralo medzi rokmi 1917 a 1922 vyčíňanie boľševikov, ktorí sa potrebovali zbaviť vnútorných oponentov. Výkonným orgánom zverstiev sa stala obávaná tajná polícia Čeka, do radov ktorých boli prijímané aj ženy.

Počet obetí Červeného teroru sa dodnes nepodarilo presne stanoviť. Rovnako chýbajú presnejšie informácie o jednotlivých vrahoch, ktorí sa pasovali do funkcie katov bez toho, aby svojim obetiam dali možnosť obhajovať sa pred riadnym tribunálom. Mnoho otáznikov ponúka aj príbeh súdružky Dory, obávaným katom- popravcom z Odesy.

A ako to tak býva, v krutosti mnohokrát ženy predčili muža. Stalo sa tak, že v každej oblasti bola jedna známa žena, ktorej krutosť bola všeobecne známou. Najhoršia zo všetkých bola práve tzv.Červená Dora , nazývaná tiež Kamarátka Dora - najbrutálnejší kat-popravca, ktorá bola v skutočnosti ešte dieťa. Mala iba dvadsať rokov.

Podľa historikov išlo o veľmi mladú ženu, ktorá sa pôvodne živila prostitúciou, kým jej revolúcia dala novú príležitosť. Súdružka Dora sa preslávila nielen neľútostnými popravami, ale aj brutálnym mučením odsúdených. U Čeky pôsobila necelé tri mesiace, za ten krátky čas však stihla osobne popraviť 400 až 700 ľudí.

V roku 1920 padla do rúk oponentov a za svoje zločiny bola obesená.

V názore na pravú identitu sadistickej Dory sa historici rozchádzajú. Podľa jednej verzie sa táto žena v skutočnosti volala Vera Grebeňuková, iné pramene ju stotožňujú s Dorou Ljubarskou, ktorá bola tiež roku 1920 popravená v Odese.
Barbarská mučiteľka "Červená" Dora vošla do známosti po tom, čo o nej režisér Venjamin Sergejev natočil film, aby poukázal na zverstvá páchané Čekou. Hlavnú úlohu vytvorila jeho manželka, ktorá vraj spočiatku Červený teror podporovala a poznala všetky detaily. Keď v Odese zvíťazili boľševici, Sergejev aj jeho žena boli obvinení zo zrady a viackrát o nich nikto nepočul. Len postava súdružky Dory sa udržala v pamäti ako temné memento krutých časov.

Čaka bola neslávne preslávenou organizáciou, ktorá zaviedla červený teror v oblastiach, ktoré predtým spravovali Bieli. Skončila sa tak občianska vojna v Rusku medzi Bielymi a Červenými. Víťazstvo Červených potom znamenalo definitívne smerovanie Ruska cestou komunizmu. Jeho odporcovia boli porazení.
Červený teror bol namierený proti všetkým, ktorí by akokoľvek spomaľovali či spochybňovali aktivity Červených. Nezastavili sa pred ničím a neváhali ani použiť tie najtvrdšie metódy. Aj preto väčšinou vykonávali svoje masakre v odľahlých oblastiach, ako bola Sibír alebo dnešná Ukrajina. Revolúcia nebola pokojná, ale krvavá, a zbaviť sa červených trvalo niekoľko desaťročí.

Čeka a jej brutalita
Organizácia Čeka združovala mužov a ženy, ktorí sa podľa všetkého vyžívali v mučení. Dodnes nie je známe, koľko ľudí bolo zavraždených touto tajnou políciou, ale ich počet ide do státisícov. V mene revolúcie tak ukájali ich zvrhlé chúťky.
Čaka bola vlastne prvá zo série tajných polícií v Sovietskom Rusku. Za jej založením stál Felix Dzeržinski , ktorý tak len poslúchol Leninov příkaz. Po jejím založení v roce 1917 byla Čeka v roce 1922 přetvořena v GPU, posléze v roce 1923 v OGPU. Soupeřila s vojenskou rozvědkou GRU, v roce 1934 pak byly všechny složky tajné policie sjednoceny pod NKVD (Narodnyj komissarijat vnutornych děl). Její pětiletá existence stála život odhadem 200 až 500 tisíc lidí.

V suterénech Čeky od Ivana Vladimirova.

Ženy byly krutější než muži

Rudá Dora
Identita fanatickej popravnej červenej polície je dodnes utajená.

Nezachovalo sa mnoho informácií. Zatiaľ čo jedni stotožňujú jej identitu s menom Vera Grebeňuková , iní tvrdia, že jej meno bolo Dora Ljubarská . Rovnako tak nie je jasný ani jej pôvod - mohla byť Ruska, Židovka alebo Maďarka.
Je však jasné, že si svoju pozíciu užívala a masové popravy bez súdnych procesov, mučenia a ponižovania ľudí bolo jej denným chlebom. Len pod jej rukami údajne zamrelo 400 až 700 nevinných obetí, a to iba za tri mesiace. Dlhšie totiž pri Čeke nepôsobila. Padla do rúk oponentov, ktorí ju za jej vyčíňanie nemilosrdne obesili. O jej vyčíňaní hovorí kniha Červený teror v Rusku 1918 – 1923 historika Sergeja Petroviča Melgunova .

Odnímanie červených rukavíc
Súdružka Dora nepoznala zľutovanie. Sama seba pasovala do funkcie kata a pramene hovoria o tom, že sa pravdepodobne predtým živila ako prostitútka. V známosť vošla aj jej prepracovaná metóda mučenia. Svojim väzňom tzv dávala dole buržoázne rukavice – teda kožu aj nechty z rúk, odsekávala im končatiny a lámala prsty.

O jej živote bol potom natočený film. Režisér Venjamin Sergejev se snažil poukázať na zverstva, ktoré Čeka páchala. Po natočení filmu, v ktorom Doru stvárnila jeho manželka, sa ale po obidvoch navždy zavrela zem,zmizli bez stopy a nikdy viac ich nenašli...ani sa nezistilo,čo sa s nimi stalo...

Súdružka Dora – Brutálna popravkyňa boľševickej CHEKA v Odese nebola jedinou krutou vrahyňou...

Stojí za zmienku, že „Červení kati“ neboli len muži, ale aj predstavitelia krásnej polovice ľudstva. Mená niektorých vrahov sú známe a zdokumentované. V Archangelsku sa Rebekka Akibovna Meisel preslávila svojou krutosťou. V Jekaterinoslave, dnešnom meste Dnepropetrovsku, bola Concordia Gromova. Na Kryme bola Rosalia Zemliacka.

Rozália Zemliatchka.