„...v tichosti a dôvere je vaša sila“ Iz 30,15
Priatelia a tí, ktorí máte radi modlitbu a chcete mať spoločenstvo s Ježišom Kristom, naším Pánom! K tejto téme snáď nepoviem nič nové, pretože kto pozná Písmo a má vzťah k Bohu, ako poslušný syn a dcéra k Otcovi, tak má určité skúsenosti so stretnutiami sa s Bohom skrze modlitbu.
Dovoľ mi teda, v tomto zamyslení, trochu sa podeliť s tebou.
Každý pozná modlitbu prosebnú: „Proste a dostanete...“ Mt 7,7 a „...že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali a budete to mať“ Mk 11,24. Už od malička sme boli vychovávaní rodičmi, aby sme za všetko, čo potrebujeme, pekne poprosili.
Modlitba ďakovná má veľké miesto: Sám Ježiš sa modlí „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul“ Jn 11,41. Ak niečo dostaneme od Boha, keď sme ho prosili, tak musíme sa za to potom poďakovať a nie len tak jednou vetou, ale byť vďačný po celý život za všetky Milosti a dary.
Modlitba oslavná, ktorá je vlastná anjelom a svätým v nebi: Zjv 19, 1 „Aleluja, spása, sláva a moc nášmu Bohu...“ Zjv 19, 4 „Amen, Aleluja!“. Ž 33,2 „Oslavujte Pán citarou ...“ Ž 105, 1 „ Aleluja, Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno...“. Ef 5,19 „Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho“
Jedna úvaha k tejto modlitbe na záver. Oslavnú modlitbu a tiež to nádherné Veľkonočné zvolanie „Aleluja“, či „chválim ťa, Pane Ježišu, oslavujem ťa nebeský Otče, zvelebujem ťa Duchu svätý“, má rád Boh, ale neznáša Boží nepriateľ- diabol. On, keď bol ešte v nebi Ez 28,15, oslavoval Boha a pozná túto silnú modlitbu. Keď my oslavujeme Pána, tak zlý bude od nás utekať, lebo neznáša túto modlitbu. Utekať budú od nás aj zlé myšlienky, pokušenia, malomyseľnosť, úzkosť, smútok... Lenže my sme povolaní oslavovať Boha preto, že ho milujeme, nie preto, že od nás bude utekať ten ZLÝ. Jeden biskup sa raz vyjadril, že keď počuje „aleluja“, a vidí, že kresťania nežijú podľa toho, tak do „pekla s takým aleluja“ !!! (úžasné povzbudenie od biskupa....) Ale ak by som mal čakať, kým budem dokonalý a až potom sa modliť túto modlitbu (asi podľa zásluh, či podľa svätosti...) tak sa nedočkám, hoci dokonalí máme byť Mt 5,48, ale v praxi vidíme, že „pozorujeme iný zákon...“ Rim 7,23, sv. Pavol hovorí v pokore „nie, žeby som bol už dokonalý... „ Flp 3,12. Dokonalý je iba Boh Jak 1,17 a táto oslavná modlitba je nám daná ako dar z neba a môže sa ju modliť ktokoľvek: dokonalý, svätý, hriešnik, spravodlivý, pokorný, kto robí pokánie a vracia sa k Otcovi Lk 15, 18, slabý, kto bol uzdravený, kto bol oslobodený, kto uveril, tiež hľadajúci Ježiša ale hlavne ten, komu sa veľa odpustilo Lk 7,47-48!!!
Najkrajšia modlitba u mňa je „byť ticho pred Ježišovou a Božou tvárou“. V Jak 1,21 je „v tichosti prijmite zasiate Slovo...“. My sme často nastavení na to, aby sme v modlitbe vždy niečo hovorili, máme poruke krásne myšlienky, prosby, ďakovanie, oslavu, pričom všetko toto je dobré. Ale myslím, že sa zabúda na tú najjednoduchšiu modlitbu: „Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána...“ Ž, 25,15, a „Na neho hľaďte a budete žiariť...“ Ž 34,6, usilovať sa počuť Boží hlas Jn 10,16. Ten hlas nemusíme možno reálne počuť, ale dívať sa na Ježiša iba tak, je na: upokojenie, oddýchnutie, odpočinok, posilnenie, uzdravenie, radosť, úsmev, nemusíme vlastne tvoriť, nemusíme sa pred Bohom pretvarovať ale ostať len tak a nič nehovoriť, ani v mysli, ani ústami. V nebi je aj: „budú hľadieť na jeho Tvár a na čele budú mať jeho meno“ Zjv 22, 4,
Najkrajšia ale aj najťažšia modlitba, je byť ticho aj v mysli, ustrážiť myšlienky na uzde a pokúsiť sa počúvať Ježiša. Kvôli našej slabosti roztržitosti a stálej tvorivosti myšlienok je to taký náš zápas o prítomnosť Božiu, o jej uvedomenie si pri modlitbe. Veď v modlitbe je najdôležitejší Boh a jeho osobná prítomnosť!
Skúsiš byť chvíľku TICHO pred Ježišom? (ak sa ti dá byť sám-a, vo svojej komôrke...) bez toho, aby ti na niečo iné ušli myšlienky? Toto nie je škôlka, či škola a ja nie som učiteľ. Toto píšem z lásky k Ježišovi a k dušiam.
„Ježišu, som tu pred Tebou taký aký som, taká aká som, a chcem počúvať tvoj hlas, byť iba s Tebou, pozerať sa na tvoju nádhernú Svätú tvár v Duchu svätom.... Aleluja. Amen...a už som ticho, Ježišu......“
Dovoľ mi teda, v tomto zamyslení, trochu sa podeliť s tebou.
Každý pozná modlitbu prosebnú: „Proste a dostanete...“ Mt 7,7 a „...že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali a budete to mať“ Mk 11,24. Už od malička sme boli vychovávaní rodičmi, aby sme za všetko, čo potrebujeme, pekne poprosili.
Modlitba ďakovná má veľké miesto: Sám Ježiš sa modlí „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul“ Jn 11,41. Ak niečo dostaneme od Boha, keď sme ho prosili, tak musíme sa za to potom poďakovať a nie len tak jednou vetou, ale byť vďačný po celý život za všetky Milosti a dary.
Modlitba oslavná, ktorá je vlastná anjelom a svätým v nebi: Zjv 19, 1 „Aleluja, spása, sláva a moc nášmu Bohu...“ Zjv 19, 4 „Amen, Aleluja!“. Ž 33,2 „Oslavujte Pán citarou ...“ Ž 105, 1 „ Aleluja, Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno...“. Ef 5,19 „Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho“
Jedna úvaha k tejto modlitbe na záver. Oslavnú modlitbu a tiež to nádherné Veľkonočné zvolanie „Aleluja“, či „chválim ťa, Pane Ježišu, oslavujem ťa nebeský Otče, zvelebujem ťa Duchu svätý“, má rád Boh, ale neznáša Boží nepriateľ- diabol. On, keď bol ešte v nebi Ez 28,15, oslavoval Boha a pozná túto silnú modlitbu. Keď my oslavujeme Pána, tak zlý bude od nás utekať, lebo neznáša túto modlitbu. Utekať budú od nás aj zlé myšlienky, pokušenia, malomyseľnosť, úzkosť, smútok... Lenže my sme povolaní oslavovať Boha preto, že ho milujeme, nie preto, že od nás bude utekať ten ZLÝ. Jeden biskup sa raz vyjadril, že keď počuje „aleluja“, a vidí, že kresťania nežijú podľa toho, tak do „pekla s takým aleluja“ !!! (úžasné povzbudenie od biskupa....) Ale ak by som mal čakať, kým budem dokonalý a až potom sa modliť túto modlitbu (asi podľa zásluh, či podľa svätosti...) tak sa nedočkám, hoci dokonalí máme byť Mt 5,48, ale v praxi vidíme, že „pozorujeme iný zákon...“ Rim 7,23, sv. Pavol hovorí v pokore „nie, žeby som bol už dokonalý... „ Flp 3,12. Dokonalý je iba Boh Jak 1,17 a táto oslavná modlitba je nám daná ako dar z neba a môže sa ju modliť ktokoľvek: dokonalý, svätý, hriešnik, spravodlivý, pokorný, kto robí pokánie a vracia sa k Otcovi Lk 15, 18, slabý, kto bol uzdravený, kto bol oslobodený, kto uveril, tiež hľadajúci Ježiša ale hlavne ten, komu sa veľa odpustilo Lk 7,47-48!!!
Najkrajšia modlitba u mňa je „byť ticho pred Ježišovou a Božou tvárou“. V Jak 1,21 je „v tichosti prijmite zasiate Slovo...“. My sme často nastavení na to, aby sme v modlitbe vždy niečo hovorili, máme poruke krásne myšlienky, prosby, ďakovanie, oslavu, pričom všetko toto je dobré. Ale myslím, že sa zabúda na tú najjednoduchšiu modlitbu: „Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána...“ Ž, 25,15, a „Na neho hľaďte a budete žiariť...“ Ž 34,6, usilovať sa počuť Boží hlas Jn 10,16. Ten hlas nemusíme možno reálne počuť, ale dívať sa na Ježiša iba tak, je na: upokojenie, oddýchnutie, odpočinok, posilnenie, uzdravenie, radosť, úsmev, nemusíme vlastne tvoriť, nemusíme sa pred Bohom pretvarovať ale ostať len tak a nič nehovoriť, ani v mysli, ani ústami. V nebi je aj: „budú hľadieť na jeho Tvár a na čele budú mať jeho meno“ Zjv 22, 4,
Najkrajšia ale aj najťažšia modlitba, je byť ticho aj v mysli, ustrážiť myšlienky na uzde a pokúsiť sa počúvať Ježiša. Kvôli našej slabosti roztržitosti a stálej tvorivosti myšlienok je to taký náš zápas o prítomnosť Božiu, o jej uvedomenie si pri modlitbe. Veď v modlitbe je najdôležitejší Boh a jeho osobná prítomnosť!
Skúsiš byť chvíľku TICHO pred Ježišom? (ak sa ti dá byť sám-a, vo svojej komôrke...) bez toho, aby ti na niečo iné ušli myšlienky? Toto nie je škôlka, či škola a ja nie som učiteľ. Toto píšem z lásky k Ježišovi a k dušiam.
„Ježišu, som tu pred Tebou taký aký som, taká aká som, a chcem počúvať tvoj hlas, byť iba s Tebou, pozerať sa na tvoju nádhernú Svätú tvár v Duchu svätom.... Aleluja. Amen...a už som ticho, Ježišu......“