Svätá K A T A R Í N A ...L A B O U R E a ZÁZRAČNÁ ..MEDAILA -sviatok 28.november
Svätá Katarína Labouré-sviatok 31.12. a 28.11. a Zázračná Medaila
Svätá Katarína Labouré pochádzala z burgundského kraja vo východnom Francúzsku. Tam sa narodila 2. mája 1806 v dedinke Fain-les-Moutiers. Bola deviata z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny. Jej pôvodné krstné meno bolo Zoe. Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Stratenú materinskú lásku hľadala u Panny Márie. Istého dňa Zoe vystúpila na stoličku, vzala z kozuba sošku Panny Márie a so slzami v očiach ju tuho zovrela vo svojom náručí: "Odteraz ty budeš mojou matkou". Od tej chvíle sa stávala čoraz silnejšou.
O tri roky neskôr jej staršia sestra Mária Lujza, ktorá sa starala o domácnosť, odišla do rehoľnej spoločnosti Dcér kresťanskej lásky. Dvanásťročná Zoe prevzala celú starosť o dom, maštaľ, záhradu, pekáreň, kurín a holubník. Pomáhala jej pritom mladšia sestra Antónia. Dorastajúce dievča príkladne plnilo úlohu gazdinej.
Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na svätú omšu do jedného chudobinca. Plná zaujatosť prácou a inými povinnosťami jej nedovolila chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila až neskôr. No zato už pri dospievaní vážne uvažovala o svojej budúcnosti. Chcela sa stať rehoľníčkou. Preto odmietala ponuky k sobášu. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen, v ktorom ju svätý Vincent de Paul povzbudil k vstúpeniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky, ľudovo nazývaného vincentky. Zoe vstúpila do noviciátu vincentiek 21. apríla 1830. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína. Práve v tom čase sa mohla zúčastniť na slávnostnom prenesení ostatkov svätého Vincenta de Paul z chrámu Notre Dame do kaplnky lazaristov na ulici rue de Sevres. Už v tom čase sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní. V súvislosti s prenesením ostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev lazaristov a Dcér kresťanskej lásky Sestre Kataríne Labouré sa po tri dni zjavovalo srdce svätého Vincenta nad malou schránkou s jeho ostatkami v kaplnke noviciátneho domu sestier na ulici rue du Bac.
V tom istom roku mala Sestra Katarína v júni videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. Okrem toho od septembra do decembra zažila tri zjavenia Panny Márie. V prvom zjavení bolo Kataríne odhalený osud rehole lazaristov počas najbližšieho prevratu, obsahovalo tiež upozornenia a pokyny ohľadom rehoľných pravidiel a výzvu pre Kataríninho spovedníka, aby založil "Združenie mládeže pod ochranou Nepoškvrnene Počatej", taktiež obsahovalo nemenej dôležitú výzvu na to, aby všetci, ktorých bude niečo trápiť prichádzali do kaplnky na rue du Bac, kde majú dostať od Panny Márie veľké milosti. 27. novembra 1830, sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili medailu Panny Márie s nápisom "Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!", dnes známu na celom svete ako Zázračnú medailu. Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom, a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov. Náhle a nečakané obrátenie Alfonza Ratisbonna vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily. Sestra Katarína sa s mimoriadnymi omilosteniami nezdôverila nikomu okrem svojho spovedníka pátra Aladela. Iba po jeho smrti pokladala za potrebné povedať o nich svojej predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola síce nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Preto pri ukončení noviciátu predstavení zaznačili o nej takýto posudok: "Katarína Labouré, silná, strednej postavy, vie slabšie čítať a písať. Má dobrú povahu a priemerný úsudok. Je nábožná a usiluje sa o čnosť." S takýmto hodnotením ju poslali do chudobinca na parížskom predmestí svätého Antona. Tam strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starých, v kuchyni, v krajčírskej dielni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé. Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrili svoj obdiv, skromná sestra jej dala najavo, že sa nemá čím pýšiť.
Sestra Katarína Labouré zomrela 31. decembra 1876, teda 70-ročná. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária. Dcéry kresťanskej lásky slávia aj sviatok Zjavenia nepoškvrnenej Panny Zázračnej medaily, a to deň pred sviatkom svätej Kataríny Labouré, to znamená 27. novembra.
Katarína Labouré – 28.11.
Život sv. Kataríny Labouré
Tajomstvo svätosti tejto jednoduchej dcéry kresťanskej lásky nespočíva v tom, že bola vyznačená videniami Panny Márie, ale skôr v tom, že dokázala obdivuhodne spojiť slávu zjavení s pokornou službou: službou starcom v ústave, chudobným v mestskej štvrti Paríža, službou všetkým zarmúteným, trpiacim, ľuďom na okraji spoločnosti…
Narodila sa 2. mája 1806 vo Fain-les-Moutier (fén le mutié) v chudobnej sedliackej rodine ako ôsma z desiatich detí. Pri krste dostala meno Zoe. Keď mala deväť rokov, zomrela jej matka. O tri roky neskôr jej staršia sestra Mária-Lujza odišla do kláštora (do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul), a tak sa Zoe so svojou mladšou sestrou Antóniou ujala práce na hospodárstve. Keď dosiahla vek dospelosti, vo svojom 21. roku života, oznámila otcovi, že v sebe cíti rehoľné povolanie a že by chcela urobiť tak ako jej staršia sestra – odísť ku dcéram kresťanskej lásky. Tentoraz však otec nesúhlasil a aby dcéru priviedol na iné myšlienky, poslal ju do Paríža, kde mal jej starší brat Karol reštauráciu.
Po čase jej to otec predsa len dovolil, a tak Zoe Labouré 21. apríla 1830 vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Paríži na Ulici du Bac 140. Tam prijala rehoľné meno Katarína.
Jej duchovný život, prežívaný s takou vrúcnosťou už od útleho detstva, sa ešte viac prehĺbil. Boh ju obdaril mnohými zjaveniami: videla srdce sv. Vincenta de Paul, cez sv. omšu videla v Hostii Pána Ježiša, osobne sa stretla s Pannou Máriou (v noci z 18. na 19. júla 1830), ktorú potom ešte viackrát videla (zjavenia týkajúce sa Zázračnej medaily z 27. novembra 1830). Miestom všetkých týchto zjavení bola kaplnka sestier na Ulici du Bac. Sestra Katarína tam prežívala seminár (noviciát) až do konca januára 1831. Vo februári začala vykonávať službu chudobným medzi starými ľuďmi v Reuilly v jednom z parížskych útulkov. Zostala tam po celý svoj život. S láskou ošetrovala chorých, vykonávala práce v kuchyni, v práčovni, na hospodárstve, na vrátnici… Chudobní ju mali radi.
Čo je u sestry Kataríny zvláštne, je to, že po celý život dokázala uchovať tajomstvo o tom, že sa jej zjavila Panna Mária. Od roku 1832 sa Zázračná medaila veľmi rýchlo šírila po celom Francúzsku a sprevádzalo ju mnoho zázrakov. Ľudia a cirkevná vrchnosť túžili poznať sestru, cez ktorú si Panna Mária žiadala razenie medaily, avšak sestra Katarína po celý svoj ďalší život (46 rokov po zjavení) mlčala. Predpokladá sa, že toto zachovanie tajomstva „bolo milé Panne Márii a že sa ona sama pričinila, aby bolo zachované“ (René Laurentin: Život sv. Kataríny Labouré). Svet a spolusestry sa dozvedeli túto pravdu až po jej smrti.
Sestra Katarína zomrela 31. decembra 1876 v Paríži – v Reuilly, kde ju aj pochovali. 27. júla 1947 pápež Pius XII. vyhlásil sestru Katarínu za svätú; jej telesné pozostatky boli prenesené do Ústredného domu dcér kresťanskej lásky na Ulici du Bac 140 v Paríži, kde sestra Katarína prežívala seminár a kde obsiahla mnohé milosti. Dnes je to pútnické miesto, odkiaľ mnohí návštevníci odchádzajú uzdravení na duši i na od zla šliape hlavu hada. Z Paríža sa v 19. storočí šírili do celého sveta novodobé nebezpečné bludy, ktoré odvádzali ľudí od Boha.
Fain les moutiers -rodisko Kataríny Laboure -Francúzsko
Medailu darovala svetu Panna Mária v Paríži v roku 1830 počas zjavení svätej Kataríne Labouré, seminárskej sestre (novicke) Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Tým, ktorí ju budú nosiť, Panna Mária sľúbila mimoriadne milosti. Od chvíle ako sa medaila začala raziť a šíriť, sa udialo množstvo zázrakov, uzdravení, obrátení… Preto ju ľud nazval: Zázračná medaila Zverme sa pod ochranu Nepoškvrnenej Panny Márie. Ona sľúbila, že sprostredkuje mnohé milosti tým, ktorí sa k nej budú utiekať s dôverou. V duchu sa prenesme na milostivé miesto do kaplnky zjavení na ulici du Bac a vyprosujme si milosti, ktoré chceme týmto deviatnikom získať na príhovor Panny Márie Zázračnej medaily.
Modlitba
Nepoškvrnená Panna Mária, Matka Božia a Matka naša, dôverujeme v tvoje mocné orodovanie, ako aj v tvoju pomoc, ktorú si toľkokrát preukázala prostredníctvom svojej medaily. Pokorne ťa prosíme, oroduj za nás u svojho Syna, aby nám udelil milosť, o ktorú touto novénou prosíme…(Modlíme sa ju každý deň po prečítaní úvahy)
Panna Mária Zázračnej medaily, ty si sa zjavila svätej Kataríne Labouré ako sprostredkovateľka milostí. Vypočuj teda našu naliehavú prosbu. Do tvojich materinských rúk vkladáme všetky svoje úmysly, duchovné a hmotné záujmy. Osmeľujeme sa zveriť tvojej materinskej dobrote aj túto osobitnú žiadosť…(chvíľa ticha na prednesenie prosby)
Dobrá Matka, pokorne ťa prosíme, prednes ju svojmu božskému Synovi. Ak sa neprotiví jeho vôli a slúži nám na posvätenie, vypros nám ju. Pozdvihni teda, mocná Panna, svoje prosiace ruky najprv k Pánovi, potom ich vystri k nám a zošli na nás lúče svojich milostí, aby sa v ich svetle a teple naša duša očistila, aby nelipla na pozemských veciach a kráčala za tebou až do dňa, keď sa stretneme v nebeskej sláve. Amen.
3x povzdych: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“
1.deň CENA MEDAILY
Pochádza z neba. Nie je iba dielom zručného majstra. Nevytvorila ju ani nábožná osoba, preniknutá úctou k Božej Matke. Symboly, ktoré vidíme na medaile, vybrala sama Panna Mária.
Medaila, ktorú nosím, je znakom toho, že patrím Panne Márii. Ona je pre mňa vzorom, ktorý mám nasledovať. Pohľad na medailu mi ju zakaždým pripomenie.
– Chápem, akú cenu má táto medaila? – Mám ju stále pri sebe a dôverujem v ochranu Panny Márie? MODLITBA
2.deň DÔVERNÍČKA PANNY MÁRIE
K uskutočneniu svojich úmyslov Pán Boh rád používa to, čo svet považuje za slabé a čím pohŕda, aby tak bolo zjavnejšie, že ide o jeho dielo, a aby sa aj v ľudskej krehkosti prejavovala jeho moc a múdrosť. Keď Svätá Panna chcela dať svetu medailu, vyvolila si nevzdelanú, jednoduchú novicku, pochádzajúcu z dediny. Sama sestra Katarína jedného dňa povedala: „Svätá Panna si ma vyvolila len preto, aby ľudia nemohli pochybovať.“
Bola naozaj pokorná. O mimoriadnych milostiach dokázala mlčať po celý život. Aj Svätý Otec Pius XI. vo svojom príhovore počas blahorečenia vyzdvihol jej mlčanie, keď povedal: „Zachovala tajomstvo svojej Kráľovnej…“
– Vidí aj na mne Panna Mária tie čnosti, ktoré sa jej páčili na sestre Kataríne? MODLITBA
3.deň PANNA S LÚČMI
Dogma o Nepoškvrnenom počatí, ako ju pripomína medaila, je v súlade so všetkými pravdami našej viery. Pri zjavení z rúk Svätej Panny vychádzali lúče. Podľa jej vysvetlenia, lúče predstavujú milosti, ktoré rozdáva všetkým, ktorí o ne prosia. Keď sa sestra Katarína divila, prečo z niektorých drahokamov na prstoch Panny Márie lúče nevychádzajú, počula vnútorný hlas: „Drahokamy, ktoré nežiaria, predstavujú milosti, o ktoré ľudia neprosia.“
– Uvedomujem si, že každú milosť dostávam prostredníctvom Panny Márie?
– Prosím o milosti pre seba, pre blížnych i pre tých, ktorí o ne neprosia? MODLITBA
4.deň POVZDYCH NA MEDAILE
Naučila ma ho Panna Mária. Preložený je už skoro do všetkých jazykov a zaznieva po celom svete. Pomohol ľuďom otvoriť mysle i srdcia a uveriť v Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Často opakujme tento povzdych. Naučme ho ľudí okolo nás, najmä deti, chorých, trpiacich… Modlime sa ho vo všetkých životných potrebách.
– Prichádza mi tento povzdych, ktorý ma naučila Panna Mária, celkom mimovoľne na pery?
– Vyslovujem ho s vierou a dôverou? MODLITBA
5.deň PANNA MÁRIA ŠLIAPE HLAVU HADA
V knihe Genezis čítame: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Touto spomínanou ženou je Panna Mária. Preto chcela, aby ju takto predstavovala aj medaila. Dobre poznáme ľstivého hada: je ním pokušiteľ, diabol. Priplazí sa, vyčkáva v zákutí, zasipí, oslepí, pokúsi sa Pannu uštipnúť. No márne! Je silnejšia než on. Je Nepoškvrnená! Aj my sme často vystavení pokušeniam zlého. Nezabúdajme, že zvíťaziť nad nimi nám pomôže Božia milosť a príhovor Panny Márie.
– Prosím o pomoc nebeskú Matku, keď na mňa dolieha pokušenie?
– Dôverujem v jej „orodujúcu všemohúcnosť“? MODLITBA
Tajomstvo svätosti tejto jednoduchej dcéry kresťanskej lásky nespočíva v tom, že bola vyznačená videniami Panny Márie, ale skôr v tom, že dokázala obdivuhodne spojiť slávu zjavení s pokornou službou: službou starcom v ústave, chudobným v mestskej štvrti Paríža, službou všetkým zarmúteným, trpiacim, ľuďom na okraji spoločnosti…
Zvyk Dcér lásky, Zázračná medaila Narodila sa 2. mája 1806 vo Fain-les-Moutier (fén le mutié) v chudobnej sedliackej rodine ako ôsma z desiatich detí. Pri krste dostala meno Zoe. Keď mala deväť rokov, zomrela jej matka. O tri roky neskôr jej staršia sestra Mária-Lujza odišla do kláštora (do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul), a tak sa Zoe so svojou mladšou sestrou Antóniou ujala práce na hospodárstve. Keď dosiahla vek dospelosti, vo svojom 21. roku života, oznámila otcovi, že v sebe cíti rehoľné povolanie a že by chcela urobiť tak ako jej staršia sestra – odísť ku dcéram kresťanskej lásky. Tentoraz však otec nesúhlasil a aby dcéru priviedol na iné myšlienky, poslal ju do Paríža, kde mal jej starší brat Karol reštauráciu. Po čase jej to otec predsa len dovolil, a tak Zoe Labouré 21. apríla 1830 vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Paríži na Ulici du Bac 140. Tam prijala rehoľné meno Katarína. Jej duchovný život, prežívaný s takou vrúcnosťou už od útleho detstva, sa ešte viac prehĺbil. Boh ju obdaril mnohými zjaveniami: videla srdce sv. Vincenta de Paul, cez sv. omšu videla v Hostii Pána Ježiša, osobne sa stretla s Pannou Máriou (v noci z 18. na 19. júla 1830), ktorú potom ešte viackrát videla (zjavenia týkajúce sa Zázračnej medaily z 27. novembra 1830). Miestom všetkých týchto zjavení bola kaplnka sestier na Ulici du Bac. Sestra Katarína tam prežívala seminár (noviciát) až do konca januára 1831. Vo februári začala vykonávať službu chudobným medzi starými ľuďmi v Reuilly v jednom z parížskych útulkov. Zostala tam po celý svoj život. S láskou ošetrovala chorých, vykonávala práce v kuchyni, v práčovni, na hospodárstve, na vrátnici… Chudobní ju mali radi.
Čo je u sestry Kataríny zvláštne, je to, že po celý život dokázala uchovať tajomstvo o tom, že sa jej zjavila Panna Mária. Od roku 1832 sa Zázračná medaila veľmi rýchlo šírila po celom Francúzsku a sprevádzalo ju mnoho zázrakov. Ľudia a cirkevná vrchnosť túžili poznať sestru, cez ktorú si Panna Mária žiadala razenie medaily, avšak sestra Katarína po celý svoj ďalší život (46 rokov po zjavení) mlčala. Predpokladá sa, že toto zachovanie tajomstva „bolo milé Panne Márii a že sa ona sama pričinila, aby bolo zachované“ (René Laurentin: Život sv. Kataríny Labouré). Svet a spolusestry sa dozvedeli túto pravdu až po jej smrti.
Sestra Katarína zomrela 31. decembra 1876 v Paríži – v Reuilly, kde ju aj pochovali. 27. júla 1947 pápež Pius XII. vyhlásil sestru Katarínu za svätú; jej telesné pozostatky boli prenesené do Ústredného domu dcér kresťanskej lásky na Ulici du Bac 140 v Paríži, kde sestra Katarína prežívala seminár a kde obsiahla mnohé milosti. Dnes je to pútnické miesto, odkiaľ mnohí návštevníci odchádzajú uzdravení na duši i na tele.
Labouré sa narodil 2. mája 1806 v regióne Burgundsko vo Francúzsku Madeleine Louise Gontardovej a farmárovi Pierrovi Labourému. Bola 9. z 11 žijúcich detí. Jej krstné meno bolo Zoe, ale jej rodina toto meno používala len zriedka. Labourého matka zomrela 9. októbra 1815, keď mal Labouré deväť rokov. Hovorí sa, že po pohrebe svojej matky Labouré zdvihla sochu Preblahoslavenej Panny Márie a pobozkala ju so slovami: "Teraz budeš mojou matkou."
Sestra jej otca sa ponúkla, že sa o ňu postará a jej sestra Mária Antoinetta a sestry sa presťahovali do domu svojej tety v Saint-Rémy , dedine vzdialenej 9 kilometrov od ich domova. Práve tam mala Katarína sen o kňazovi, ktorého neskôr spoznala ako Vincenta de Paul. Kňaz jej povedal: „Dcéra moja, je dobré starať sa o chorých. Zatiaľ odo mňa utekáš, ale jedného dňa sa ku mne rád priblížiš. Boh má s tebou plány. Nezabudni na to!'.
Vo veku 12 rokov sa Catherine vrátila na farmu svojho otca, aby pomohla starať sa o svoju rodinu. Neskôr ju otec, ktorý ju chcel odradiť od jej rehoľného povolania, poslal do Paríža pracovať v jedálni jeho bratov pre chudobných robotníkov. Tam pozorovala ich utrpenie a posilnilo sa jej rozhodnutie vstúpiť do ošetrovateľského rádu svätého Vincenta de Paul , Dcér lásky.
Labouré začala svoj noviciát 21. apríla 1830 v kláštore na Rue du Bac v Paríži a 30. januára 1831 zložila sľuby. Práve v tomto kláštore mala videnia Panny Márie, ktoré viedli k vytvoreniu zázračnej medaily .
Vízie
Vincent de Paul
V apríli 1830 boli telesné pozostatky Vincenta de Paul preložené do vincentínskeho kostola v Paríži. Súčasťou slávností bola novéna . Tri po sebe nasledujúce večery, po návrate z kostola na Rue du Bac, Catherine údajne zažila v kláštornej kaplnke víziu toho, čo považovala za srdce de Paula nad svätyňou obsahujúcou relikviu kosti z jeho pravej ruky. . Zakaždým sa srdce objavilo inej farby: bielej, červenej a čiernej. Interpretovala to tak, že vincentské komunity budú prosperovať a že dôjde k zmene vlády. Kláštorný kaplán jej odporučil, aby na vec zabudla.
Blahoslavená Panna Mária
Labouré uviedla, že 19. júla 1830, v predvečer sviatku svätého Vincenta de Paul, sa zobudila po tom, čo počula hlas dieťaťa, ktoré ju volalo do kaplnky, kde počula, ako jej Panna Mária hovorí: „Boh si želá poveriť vás poslaním. Bude vám protirečené, ale nebojte sa; budete mať milosť urobiť, čo je potrebné. Povedzte svojmu duchovnému vodcovi všetko, čo sa vo vás deje. Časy sú zlé vo Francúzsku a vo svete.“
27. novembra 1830 Labouré oznámil, že Mária sa k nej vrátila počas večerných meditácií. Ukázala sa v oválnom ráme, stála na zemeguli; lúče svetla vychádzali z jej rúk smerom k zemeguli. Okolo okraja rámu sa objavili slová "Ó, Mária, bez hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame." Ako Labouré pozoroval, zdalo sa, že sa rám otáča, ukazuje kruh dvanástich hviezd, veľké písmeno M prevýšené krížom a štylizované Najsvätejšie Srdce Ježišovo a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie pod ním. Na otázku, prečo niektoré lúče svetla nedosiahli zem, Mária údajne odpovedala: "To sú milosti, o ktoré ľudia zabúdajú prosiť." Mária ju potom požiadala, aby tieto obrázky odniesla otcovi spovedníkovi a povedala mu, že by mali byť umiestnené na medailónoch. "Všetci, ktorí ich nosia, dostanú veľké milosti."
Labouré tak urobil a po dvoch rokoch vyšetrovania a pozorovania jej bežného každodenného správania kňaz túto informáciu odniesol svojmu arcibiskupovi bez toho, aby odhalil jej identitu. Žiadosť bola schválená a dizajn medailónov bol zadaný francúzskemu zlatníkovi Adrienovi Vachetteovi . Ukázalo sa, že sú mimoriadne populárne – Zázračnú medailu si rýchlo osvojili milióny katolíckych veriacich. Dôležitú úlohu zohrala aj pri vyhlásení Nepoškvrneného počatia pápežom Piom IX . 8. decembra 1854. Dogma o Nepoškvrnenom počatí ešte nebola oficiálne vyhlásená, ale medaila s jej „bez hriechu počatá“ slogan, mal vplyv na ľudové schválenie myšlienky.
Portrét sestry Kataríny v čase zjavení
Kláštor milosrdných sestier, 136-140 Rue du Bac, Paríž
Sviatok:31. december; lazaristi a vincentky si ju pripomínajú 28. novembra
* 2. máj 1806 Fain-les-Moutiers, Burgundsko, Francúzsko † 31. december 1876 Paríž, Francúzsko
Sv. Katarína Labouré
Sv. Katarína Labouré (čít. laburé) pochádzala z burgundského kraja vo východnom Francúzsku. Tam sa narodila 2. mája 1806 v dedinke Fain-les-Moutiers (čít. fen-le-mutije). Bola deviata z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny. Jej pôvodné krstné meno bolo Zoe.
Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Vtedy sa osobitne primkla k Panne Márii ako k svojej nebeskej matke.
O tri roky neskôr jej staršia sestra, ktorá sa starala o domácnosť, odišla do rehoľnej spoločnosti Dcér kresťanskej lásky (vincentky). Otec zveril vedenie domácnosti dvanásťročnej Zoe. Pomáhala jej pritom staršia slúžka a mladšia sestra Antónia. Dorastajúce dievča príkladne plnilo úlohu gazdinej.
Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na sv. omšu do jedného chudobinca.
Plná zaujatosť prácou a inými povinnosťami jej nedovolila chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila až neskôr. No zato už pri dospievaní vážne uvažovala o svojej budúcnosti. Chcela sa stať rehoľníčkou. Preto odmietala ponuky k sobášu. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil k vstúpeniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky, ľudovo nazývaného vincentky.
Zoe vstúpila do noviciátu vincentiek 21. apríla 1830. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína. Práve v tom čase sa mohla zúčastniť na slávnostnom prenesení ostatkov sv. Vincenta de Paul z chrámu Notre Dame (čít. notr dam) do kaplnky lazaristov (ktorých založil sv. Vincent) na ulici rue de Sevres (čít. rú d´sévr). Už v tom čase sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní. V súvislosti s prenesením ostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev lazaristov a Dcér kresťanskej lásky Sestre Kataríne Labouré sa po tri dni zjavovalo srdce sv. Vincenta nad malou schránkou s jeho ostatkami v kaplnke noviciátneho domu sestier na ulici rue du Bac (čít. rú dü bak).
V tom istom roku Sestra Katarína mala v júni videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. Okrem toho od septembra do decembra zažila aspoň päť zjavení Panny Márie. Najdôležitejšie z nich sa odohralo 27. novembra, keď sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom „Ó Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“ Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov. Náhle a nečakané obrátenie Alfonza Ratisbonna vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily.
Sestra Katarína Labouré sa s mimoriadnymi omilosteniami nezdôverila nikomu okrem svojho spovedníka pátra Aladela. Iba po jeho smrti pokladala za potrebné povedať o nich svojej predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola síce nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Preto pri ukončení noviciátu predstavení zaznačili o nej takýto posudok: „Katarína Labouré, silná, strednej postavy, vie slabšie čítať a písať. Má dobrú povahu a priemerný úsudok. Je nábožná a usiluje sa o čnosť.“
S takýmto hodnotením ju poslali do chudobinca na parížskom predmestí sv. Antona. Tam strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starých v kuchyni, v krajčovni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé. Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrila svoj obdiv, skromná sestra je dala najavo, že sa nemá čím pýšiť. Aj čítať a písať sa naučila až v reholi. Ona je iba nástrojom v Božích rukách a z Božej vôle je jednoduchou posolkyňou Panny Márie.
Sestra Katarína Labouré zomrela 31. decembra 1876, teda 70-ročná. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.
Dcéry kresťanskej lásky slávia aj sviatok Zjavenia nepoškvrnenej Panny Zázračnej medaily, a to deň pred sviatkom sv. Kataríny Labouré, to znamená 27. novembra.
Sv. Katarína Labouré sa narodila do mnohopočetnej rodiny vo východnom Francúzsku. Jej rodné meno bolo Zoe. Ako 9-ročnej jej zomrela mama a po tejto udalosti sa stala gazdinou domu, kvôli čomu nemohla chodiť do školy, ale vždy sa zbožne utiekala k Panne Márii. Ako 14-ročná sa začala zaujímať o svoje povolanie. Odmietala sobáše, aby sa stala rehoľníčkou. Pri výbere rehoľnej spoločnosti jej pomohol sv. Vincent de Paul, ktorý jej vo sne odporučil vstúpiť do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky. Do noviciátu vstúpila v roku 1830 a prijala meno Katarína. Katarína mala niekoľko videní Pána Ježiša v Eucharistii, Krista Kráľa a Panny Márie. Najdôležitejšie zjavenie Panny Márie sa odohralo 27. novembra, podľa ktorého bola vyhotovená Zázračná medaila. Tá sa najviac rozšírila po obrátení židovského advokáta, ktorý bol odporcom kresťanstva. Katarína bola nevšedne nábožná, jednoduchá a pokojná. To bolo znakom, že jej videnia boli pravé. Zomrela ako 70-ročná a pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Pápež Pius XII. ju v roku 1947 vyhlásil za svätú. Foto: Wikipedia
6.deň „M“ NA MEDAILE
Na druhej strane medaily je niekoľko symbolov. V strede sa vyníma písmeno „M“ – monogram mena Panny Márie, ktorý tvorí akoby podstavec pre Ježišov kríž. Pannu Máriu nemožno oddeliť od jej Syna. Aj ja by som mal byť s ňou úzko spojený po celý svoj život. Pomáhala by mi ľahšie znášať ťažkosti. Jej meno nech je vždy v mojom srdci, v mojich myšlienkach i na perách. Často si chcem pripomínať slová sv. Bernarda: „V pokušení, v pochybnosti, v trápení, pozri na hviezdu, vzývaj Máriu!“- – Aké miesto má Panna Mária v mojom osobnom i duchovnom živote? – Je pre mňa živou bytosťou, ktorá ma vždy ochotne prijme, vypočuje a odpovie mi?
MODLITBA
7.deň KRÍŽ NA MEDAILE
Kríž nad monogramom mena Panny Márie je symbolom kresťanstva, znakom vykúpenia a súhrnom kresťanského života. Mária trpela spolu s Ježišom. Stabat Mater… Stála pod krížom. Pripomína nám to aj na medaile a uisťuje nás, že bude stáť i pri našom kríži a pomôže nám ho niesť. Cesta kríža je kráľovskou cestou do neba. Panna Mária nám pomáha tomu porozumieť.
– Prosím Pannu Máriu o pomoc v čase skúšok?
– Som presvedčený, že trpí so mnou a chce mi pomôcť? MODLITBA
8.deň DVE SRDCIA NA MEDAILE
Srdce Pána Ježiša ovinuté tŕním je hneď vedľa srdca Panny Márie prebodnutého mečom. Tieto dve srdcia sú stále spojené – tak v láske ako aj v utrpení. Ježišovo Srdce je vzorom svätosti, prameňom všetkých milostí. Máriine Srdce je verným obrazom Božej dokonalosti, prieplavom, cez ktorý prichádza na svet mnoho milostí. Matku nikdy nesmieme oddeliť od jej Syna. Narušili by sme tak Bohom stanovený poriadok. Prichádzajme preto k Ježišovi vždy cez Máriu a vo svojej láske a úcte ich od seba nikdy neoddeľujme! – Uctievam si Božské Srdce Ježišovo každý prvý piatok v mesiaci a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie každú prvú sobotu? MODLITBA
9.deň HVIEZDY NA MEDAILE
Aj hviezdy na medaile majú svoju symboliku. Predstavujú dvanásť apoštolov, ale aj ostatných svätých, ktorí podľa ich príkladu nasledovali Ježiša a s pomocou Panny Márie dosiahli korunu slávy. Hviezdy na medaile nám tiež pripomínajú, že aj my máme byť apoštolmi a vyhľadávať vo svojom okolí ľahostajných a neveriacich ľudí, aby sme ich cez Máriu priviedli k Ježišovi. Je ich v dnešnej dobe tak veľa! – Snažím sa byť apoštolom? – Pochopil som, že aj ja som do istej miery zodpovedný za duše vo svojom okolí, najmä za duše svojich najbližších? MODLITBA
AK SI CENÍM MEDAILU VYNASNAŽÍM SA
často ďakovať Panne Márii za to, že nám ju dala; nosiť ju s dôverou, ako to žiadala Panna Mária; rozdávať ju iným; vážiť si ju ako vzácny dar Panny Márie, ktorý nám pripomína jej stálu prítomnosť; často vyslovovať povzdych:
„Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“
NIHIL OBSTAT P. ThLic. Tomáš Brezáni, CM, cenzor
Bola sobota pred I. adventnou nedeľou. Podvečer sme meditovali v kaplnke nášho Materského domu. Zrazu ma zaujal jemný šuchot hodvábnych šiat. Vtom som pred sebou uvidela Pannu Máriu. Bola prekrásna. Zjavenie sa postupne menilo:
V prvom výjave stála Panna Mária na bielej pologuli. Nohami šliapala po hlave hada. V rukách držala malú zlatú guľu, na ktorej bol vztýčený kríž. Zároveň som počula vnútorný hlas: „Táto guľa predstavuje celý svet a každého človeka zvlášť.“ Na prstoch Panny Márie sa potom objavili prstene rôznej veľkosti. Zrak mala obrátený k nebu, akoby Bohu obetovala celú zemeguľu. Potom sa obraz zmenil.
V druhom výjave sklopila ku mne svoj pohľad a ruky vystrela k zemi. Z prsteňov začali na zem dopadať prekrásne žiariace lúče. Spoznala som, že „krása a jas lúčov, takých nádherných, je symbolom milostí, ktoré Božia Matka rozdáva všetkým, čo o ne prosia“. Niektoré drahokamy však nežiarili - „to sú milosti, o ktoré ľudia neprosia“. Pochopila som, že „Panna Mária rada rozdáva milosti a je jej veľmi milé, keď ju prosíme o pomoc“. Vtom sa okolo nej v oválnom ráme utvoril nápis zo zlatých písmen: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“ Panna Mária ma vyzvala: „Je potrebné dať raziť takúto medailu! Tí, ktorí ju budú nosiť posvätenú a budú sa zbožne modliť povzdych, ktorý je na nej, budú pod zvláštnou ochranou Božej Matky“. Čo treba napísať na druhú stranu? Nato sa ukázal tretí výjav - opačná strana medaily. Jasne som videla písmeno M a doň bol vsadený malý kríž. Pod ním boli dve Najsvätejšie Srdcia Ježiša a Márie. Dostala som odpoveď: „M a dve srdcia povedia dosť!“
Prvé mediale: Lazarista, otec Aladel, Katarínin spovedník, vyžiadal súhlas na razenie medailí od parížskeho arcibiskupa Mons. de Quélena, ktorého zjavenie Panny Márie veľmi zaujalo: „Vyžarovanie lúčov Slnka spravodlivosti – Krista, aké je to krásne vysvetlenie tohto tajomstva! Panna Mária, žena odetá slnkom, chce vyžarovať Toho, ktorého porodila svetu. Tu nič neodporuje ani viere, ani zbožnosti. Naopak, môže to zveľadiť Božiu slávu. Proti razeniu medaily nemám námietky!“ Vtedy ešte nebola vyhlásená dogma o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Medaila mala k tomu pripraviť ľudské srdcia. 30. júna 1832 zhotovil majster Vachette, prvých 1500 kusov týchto obyčajných medailí z lacného kovu. Dcéry kresťanskej lásky ich začali rozdávať a čoskoro nastali premnohé uzdravenia a obrátenia. Ľudia ju už od roku 1834 spontánne začali nazývať: ZÁZRAČNÁ MEDAILA. Medaila veľmi rýchlo prekročila hranice Paríža a v roku 1839 ich bolo po celom svete rozšírených viac ako 10 miliónov!
Svätá Katarína Labouré Od detstva mala veľkú dôveru a lásku k Panne Márii, preto jej Boh mohol zveriť svoje plány. 22-ročná vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, aby zasvätila svoj život službe chudobným. Noviciát začala v Paríži, v Materskom dome na ulici du Bac, 21. apríla 1830. Potom slúžila v Reuilly, na predmestí Paríža, v dome pre starých ľudí. Tu strávila 46 rokov, celý svoj život. Konala bežné práce pri chorých, v kuchyni, na hospodárstve a na vrátnici. Zjavenia Panny Márie zachovala v úplnej tajnosti. Vedel o nich iba jej spovedník, otec Aladel, ktorý bol viazaný spovedným tajomstvom. Nik netušil o jej veľkom vyznačení. Plnila si každodenné povinnosti presne tak, ako splnila aj žiadosť Božej Matky, aby sa začala raziť medaila. Katarínina pokorná tichosť a vernosť urobili jej život svätým. Keď na sklonku života musela svoje tajomstvo povedať predstavenej, vyjadrila sa o sebe: „Bola som len nástrojom. Svätá Panna sa nezjavila kvôli mne, úbohej. Vybrala si mňa, nevzdelanú, preto, aby sa nemohlo o nej pochybovať“. Sedemdesiatročná sestra Katarína zomrela 1. decembra 1876 a dňa 27. júla 1947 bola svätorečená.
Nepoškvrnená Panna Mária, toto tvoje meno nám bolo zjavené 27. novembra 1830. Ďakujeme ti za dar tvojej medaily. Pomôž nám, aby sme jej posolstvo - tak ako svätá Katarína Labouré, vedeli žiť každý deň.
Nestačí teda len medailu prijať, ale máme povinnosť splniť jej posolstvo. Nosiť medailu znamená dať Márii prístrešie v našom srdci, vziať si ju k sebe domov a vrúcne sa modliť: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“
Sviatok:31. december; lazaristi a vincentky si ju pripomínajú 28. novembra
* 2. máj 1806 Fain-les-Moutiers, Burgundsko, Francúzsko † 31. december 1876 Paríž, Francúzsko
Sv. Katarína Labouré
Sv. Katarína Labouré (čít. laburé) pochádzala z burgundského kraja vo východnom Francúzsku. Tam sa narodila 2. mája 1806 v dedinke Fain-les-Moutiers (čít. fen-le-mutije). Bola deviata z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny. Jej pôvodné krstné meno bolo Zoe.
Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Vtedy sa osobitne primkla k Panne Márii ako k svojej nebeskej matke.
O tri roky neskôr jej staršia sestra, ktorá sa starala o domácnosť, odišla do rehoľnej spoločnosti Dcér kresťanskej lásky (vincentky). Otec zveril vedenie domácnosti dvanásťročnej Zoe. Pomáhala jej pritom staršia slúžka a mladšia sestra Antónia. Dorastajúce dievča príkladne plnilo úlohu gazdinej.
Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na sv. omšu do jedného chudobinca.
Plná zaujatosť prácou a inými povinnosťami jej nedovolila chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila až neskôr. No zato už pri dospievaní vážne uvažovala o svojej budúcnosti. Chcela sa stať rehoľníčkou. Preto odmietala ponuky k sobášu. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil k vstúpeniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky, ľudovo nazývaného vincentky.
Zoe vstúpila do noviciátu vincentiek 21. apríla 1830. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína. Práve v tom čase sa mohla zúčastniť na slávnostnom prenesení ostatkov sv. Vincenta de Paul z chrámu Notre Dame (čít. notr dam) do kaplnky lazaristov (ktorých založil sv. Vincent) na ulici rue de Sevres (čít. rú d´sévr). Už v tom čase sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní. V súvislosti s prenesením ostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev lazaristov a Dcér kresťanskej lásky Sestre Kataríne Labouré sa po tri dni zjavovalo srdce sv. Vincenta nad malou schránkou s jeho ostatkami v kaplnke noviciátneho domu sestier na ulici rue du Bac (čít. rú dü bak).
V tom istom roku Sestra Katarína mala v júni videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. Okrem toho od septembra do decembra zažila aspoň päť zjavení Panny Márie. Najdôležitejšie z nich sa odohralo 27. novembra, keď sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom „Ó Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“ Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov. Náhle a nečakané obrátenie Alfonza Ratisbonna vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily.
Sestra Katarína Labouré sa s mimoriadnymi omilosteniami nezdôverila nikomu okrem svojho spovedníka pátra Aladela. Iba po jeho smrti pokladala za potrebné povedať o nich svojej predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola síce nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Preto pri ukončení noviciátu predstavení zaznačili o nej takýto posudok: „Katarína Labouré, silná, strednej postavy, vie slabšie čítať a písať. Má dobrú povahu a priemerný úsudok. Je nábožná a usiluje sa o čnosť.“
S takýmto hodnotením ju poslali do chudobinca na parížskom predmestí sv. Antona. Tam strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starých v kuchyni, v krajčovni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé. Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrila svoj obdiv, skromná sestra je dala najavo, že sa nemá čím pýšiť. Aj čítať a písať sa naučila až v reholi. Ona je iba nástrojom v Božích rukách a z Božej vôle je jednoduchou posolkyňou Panny Márie.
Sestra Katarína Labouré zomrela 31. decembra 1876, teda 70-ročná. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.
Dcéry kresťanskej lásky slávia aj sviatok Zjavenia nepoškvrnenej Panny Zázračnej medaily, a to deň pred sviatkom sv. Kataríny Labouré, to znamená 27. novembra.
Pôvod Medaily
Medailu darovala svetu Panna Mária v Paríži v roku 1830 počas zjavení svätej Kataríne Labouré, seminárskej sestre (novicke) Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Tým, ktorí ju budú nosiť, Panna Mária sľúbila mimoriadne milosti. Od chvíle ako sa medaila začala raziť a šíriť, sa udialo množstvo zázrakov, uzdravení, obrátení… Preto ju ľud nazval: Zázračná medaila Zverme sa pod ochranu Nepoškvrnenej Panny Márie. Ona sľúbila, že sprostredkuje mnohé milosti tým, ktorí sa k nej budú utiekať s dôverou. V duchu sa prenesme na milostivé miesto do kaplnky zjavení na ulici du Bac a vyprosujme si milosti, ktoré chceme týmto deviatnikom získať na príhovor Panny Márie Zázračnej medaily.
Medailu darovala svetu Panna Mária v Paríži v roku 1830 počas zjavení svätej Kataríne Labouré, seminárskej sestre (novicke) Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Tým, ktorí ju budú nosiť, Panna Mária sľúbila mimoriadne milosti. Od chvíle ako sa medaila začala raziť a šíriť, sa udialo množstvo zázrakov, uzdravení, obrátení… Preto ju ľud nazval: Zázračná medaila Zverme sa pod ochranu Nepoškvrnenej Panny Márie. Ona sľúbila, že sprostredkuje mnohé milosti tým, ktorí sa k nej budú utiekať s dôverou. V duchu sa prenesme na milostivé miesto do kaplnky zjavení na ulici du Bac a vyprosujme si milosti, ktoré chceme týmto deviatnikom získať na príhovor Panny Márie Zázračnej medaily.
Modlitba
Nepoškvrnená Panna Mária, Matka Božia a Matka naša, dôverujeme v tvoje mocné orodovanie, ako aj v tvoju pomoc, ktorú si toľkokrát preukázala prostredníctvom svojej medaily. Pokorne ťa prosíme, oroduj za nás u svojho Syna, aby nám udelil milosť, o ktorú touto novénou prosíme…(Modlíme sa ju každý deň po prečítaní úvahy)
Panna Mária Zázračnej medaily, ty si sa zjavila svätej Kataríne Labouré ako sprostredkovateľka milostí. Vypočuj teda našu naliehavú prosbu. Do tvojich materinských rúk vkladáme všetky svoje úmysly, duchovné a hmotné záujmy. Osmeľujeme sa zveriť tvojej materinskej dobrote aj túto osobitnú žiadosť…(chvíľa ticha na prednesenie prosby)
Dobrá Matka, pokorne ťa prosíme, prednes ju svojmu božskému Synovi. Ak sa neprotiví jeho vôli a slúži nám na posvätenie, vypros nám ju. Pozdvihni teda, mocná Panna, svoje prosiace ruky najprv k Pánovi, potom ich vystri k nám a zošli na nás lúče svojich milostí, aby sa v ich svetle a teple naša duša očistila, aby nelipla na pozemských veciach a kráčala za tebou až do dňa, keď sa stretneme v nebeskej sláve. Amen.
3x povzdych: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“
1.deň CENA MEDAILY
Pochádza z neba. Nie je iba dielom zručného majstra. Nevytvorila ju ani nábožná osoba, preniknutá úctou k Božej Matke. Symboly, ktoré vidíme na medaile, vybrala sama Panna Mária.
Medaila, ktorú nosím, je znakom toho, že patrím Panne Márii. Ona je pre mňa vzorom, ktorý mám nasledovať. Pohľad na medailu mi ju zakaždým pripomenie.
– Chápem, akú cenu má táto medaila? – Mám ju stále pri sebe a dôverujem v ochranu Panny Márie? MODLITBA
2.deň DÔVERNÍČKA PANNY MÁRIE
K uskutočneniu svojich úmyslov Pán Boh rád používa to, čo svet považuje za slabé a čím pohŕda, aby tak bolo zjavnejšie, že ide o jeho dielo, a aby sa aj v ľudskej krehkosti prejavovala jeho moc a múdrosť. Keď Svätá Panna chcela dať svetu medailu, vyvolila si nevzdelanú, jednoduchú novicku, pochádzajúcu z dediny. Sama sestra Katarína jedného dňa povedala: „Svätá Panna si ma vyvolila len preto, aby ľudia nemohli pochybovať.“
Bola naozaj pokorná. O mimoriadnych milostiach dokázala mlčať po celý život. Aj Svätý Otec Pius XI. vo svojom príhovore počas blahorečenia vyzdvihol jej mlčanie, keď povedal: „Zachovala tajomstvo svojej Kráľovnej…“
– Vidí aj na mne Panna Mária tie čnosti, ktoré sa jej páčili na sestre Kataríne? MODLITBA
3.deň PANNA S LÚČMI
Dogma o Nepoškvrnenom počatí, ako ju pripomína medaila, je v súlade so všetkými pravdami našej viery. Pri zjavení z rúk Svätej Panny vychádzali lúče. Podľa jej vysvetlenia, lúče predstavujú milosti, ktoré rozdáva všetkým, ktorí o ne prosia. Keď sa sestra Katarína divila, prečo z niektorých drahokamov na prstoch Panny Márie lúče nevychádzajú, počula vnútorný hlas: „Drahokamy, ktoré nežiaria, predstavujú milosti, o ktoré ľudia neprosia.“
– Uvedomujem si, že každú milosť dostávam prostredníctvom Panny Márie?
– Prosím o milosti pre seba, pre blížnych i pre tých, ktorí o ne neprosia? MODLITBA
4.deň POVZDYCH NA MEDAILE
Naučila ma ho Panna Mária. Preložený je už skoro do všetkých jazykov a zaznieva po celom svete. Pomohol ľuďom otvoriť mysle i srdcia a uveriť v Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Často opakujme tento povzdych. Naučme ho ľudí okolo nás, najmä deti, chorých, trpiacich… Modlime sa ho vo všetkých životných potrebách.
– Prichádza mi tento povzdych, ktorý ma naučila Panna Mária, celkom mimovoľne na pery?
– Vyslovujem ho s vierou a dôverou? MODLITBA
5.deň PANNA MÁRIA ŠLIAPE HLAVU HADA
V knihe Genezis čítame: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3,15) Touto spomínanou ženou je Panna Mária. Preto chcela, aby ju takto predstavovala aj medaila. Dobre poznáme ľstivého hada: je ním pokušiteľ, diabol. Priplazí sa, vyčkáva v zákutí, zasipí, oslepí, pokúsi sa Pannu uštipnúť. No márne! Je silnejšia než on. Je Nepoškvrnená! Aj my sme často vystavení pokušeniam zlého. Nezabúdajme, že zvíťaziť nad nimi nám pomôže Božia milosť a príhovor Panny Márie.
– Prosím o pomoc nebeskú Matku, keď na mňa dolieha pokušenie?
– Dôverujem v jej „orodujúcu všemohúcnosť“? MODLITBA
6.deň „M“ NA MEDAILI
Na druhej strane medaily je niekoľko symbolov. V strede sa vyníma písmeno „M“ – monogram mena Panny Márie, ktorý tvorí akoby podstavec pre Ježišov kríž. Pannu Máriu nemožno oddeliť od jej Syna. Aj ja by som mal byť s ňou úzko spojený po celý svoj život. Pomáhala by mi ľahšie znášať ťažkosti. Jej meno nech je vždy v mojom srdci, v mojich myšlienkach i na perách. Často si chcem pripomínať slová sv. Bernarda: „V pokušení, v pochybnosti, v trápení, pozri na hviezdu, vzývaj Máriu!“- – Aké miesto má Panna Mária v mojom osobnom i duchovnom živote? – Je pre mňa živou bytosťou, ktorá ma vždy ochotne prijme, vypočuje a odpovie mi?
MODLITBA
7.deň KRÍŽ NA MEDAILE
Kríž nad monogramom mena Panny Márie je symbolom kresťanstva, znakom vykúpenia a súhrnom kresťanského života. Mária trpela spolu s Ježišom. Stabat Mater… Stála pod krížom. Pripomína nám to aj na medaile a uisťuje nás, že bude stáť i pri našom kríži a pomôže nám ho niesť. Cesta kríža je kráľovskou cestou do neba. Panna Mária nám pomáha tomu porozumieť.
– Prosím Pannu Máriu o pomoc v čase skúšok?
– Som presvedčený, že trpí so mnou a chce mi pomôcť? MODLITBA
8.deň DVE SRDCIA NA MEDAILE
Srdce Pána Ježiša ovinuté tŕním je hneď vedľa srdca Panny Márie prebodnutého mečom. Tieto dve srdcia sú stále spojené – tak v láske ako aj v utrpení. Ježišovo Srdce je vzorom svätosti, prameňom všetkých milostí. Máriine Srdce je verným obrazom Božej dokonalosti, prieplavom, cez ktorý prichádza na svet mnoho milostí. Matku nikdy nesmieme oddeliť od jej Syna. Narušili by sme tak Bohom stanovený poriadok. Prichádzajme preto k Ježišovi vždy cez Máriu a vo svojej láske a úcte ich od seba nikdy neoddeľujme! – Uctievam si Božské Srdce Ježišovo každý prvý piatok v mesiaci a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie každú prvú sobotu? MODLITBA
9.deň HVIEZDY NA MEDAILE
Aj hviezdy na medaile majú svoju symboliku. Predstavujú dvanásť apoštolov, ale aj ostatných svätých, ktorí podľa ich príkladu nasledovali Ježiša a s pomocou Panny Márie dosiahli korunu slávy. Hviezdy na medaile nám tiež pripomínajú, že aj my máme byť apoštolmi a vyhľadávať vo svojom okolí ľahostajných a neveriacich ľudí, aby sme ich cez Máriu priviedli k Ježišovi. Je ich v dnešnej dobe tak veľa! – Snažím sa byť apoštolom? – Pochopil som, že aj ja som do istej miery zodpovedný za duše vo svojom okolí, najmä za duše svojich najbližších? MODLITBA
AK SI CENÍM MEDAILU VYNASNAŽÍM SA
často ďakovať Panne Márii za to, že nám ju dala; nosiť ju s dôverou, ako to žiadala Panna Mária; rozdávať ju iným; vážiť si ju ako vzácny dar Panny Márie, ktorý nám pripomína jej stálu prítomnosť; často vyslovovať povzdych:
„Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“
NIHIL OBSTAT P. ThLic. Tomáš Brezáni, CM, cenzor
H Y M N U S
Katarína, si vzácny kvet
v záhrade Spoločnosti dcér
kresťanskej lásky – ozdoba
a vyvolená nádoba.
Mária, Matka Kristova
o polnoci ťa zavolá
pokynom tvojho anjela,
by si ju, krásnu, videla.
V dôvernom rozhovore tom,
dozvieš sa plány so svetom –
ústami Panny Márie
Boh budúcnosť ti odkryje.
Pri ďalšom svojom zjavení
Panna Mária dá zemi
dar medaily, čo zázračne
rieši problémy úžasné.
Jasný lúč nebies, Bohom si
oslávená i zázrakmi,
poslanie svoje splnilas´,
medailu verne šírila.
Kriste, Kráľ dobrý, láskavý,
buď sláva tebe, Otcovi
i Duchu, ktorý bráni nás, teraz i večne, v každý čas.
27. novembra 1830, sa Panna Mária zjavila Kataríne Laboure v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili medailu Panny Márie s nápisom "Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!", dnes známu na celom svete ako Zázračnú medailu. Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne …Viac
27. novembra 1830, sa Panna Mária zjavila Kataríne Laboure v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili medailu Panny Márie s nápisom "Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!", dnes známu na celom svete ako Zázračnú medailu. Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom, a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov. Náhle a nečakané obrátenie Alfonza Ratisbonna vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily.Roku 1830 odštartovala éra Mariánskych zjavení...ako snnaha Panny Márie o záchranu sveta a za spásu nesmrteľných duší...
