Myslím, že pramálo z vás mi bude oponovať v tom, že záver tohto roka ovládla na poli histórie téma Napoleon. Jednak ide o historické udalosti ako 218. výročie (2. december 1805) bitky pri Slavkove a následné uzavretie Bratislavského mieru 26. decembra 1805. No potom je tu ten „historický“ veľkofilm Ridleyho Scotta Napoleon, ktorý sa ponúka laickej verejnosti ako faktografické životopisné dielo, pričom mnohí historici a filmoví kritici tvrdia opak. Ich hlasy sú žiaľ nedostatočne vypočuté a historické fakty sa tak moderným spôsobom opäť prekrúcajú. Kedysi písali dejiny hlavne víťazi, teraz žiaľ aj režiséri.

Málo historických osobností dalo podnet pre vznik takej významnej legendy ako Napoleon. Nevšedná osobnosť už počas svojho života prispela k tomu, že sa začala formovať legenda, opísaná v dejinách jeho vlády v pamätnom spise zo Svätej Heleny, ktorý napísal Las Cases. Po jeho smrti sa rozvinul skutočný mýtus hrdinu, pomstiteľa národov, bojovníka a martýra za slobodu, hlavne v ľudových vrstvách. Počas reštaurácie a júlovej monarchie Épinalove obrazy, zborníky, piesne oslavovali cisárove dobrodružstvá, ktoré rozpaľovali tvorivosť romantikov Victora Huga či Byrona. Preto sa v roku 1840 návrat cisárových pozostatkov zmenil na skutočnú apoteózu; zabúdajúc však aj na to určité temno, ktoré bolo počas jeho pôsobenia prítomné.

Ako človek venujúci sa histórii by som sa mal vyhýbať vynášaniam subjektívnych súdov. Súdy majú vynášať explicitné a objektívne fakty. Preto som sa rozhodol aspoň trochu poodhaliť všetky tie nánosy lesklých legiend a mýtov, ktoré o Napoleonovi vytvorili umelci, ľudová tvorba i on sám, a pozrieť sa v dvoch dieloch na fakty, ktoré sa s cisárom Napoleonom spájajú. Tento prvý diel bude taký všeobecnejší, druhý sa bližšie pozrie na cirkevné pomery vo Francúzsku za vlády Napoleona. Viac v článku...