21. júla 1771 bol tesne pred svojimi druhými narodeninami prijatý krstom do katolíckej Cirkvi malý Napoleone di Buonaparte. V Boha však počas svojho života neveril. No na druhej strane náboženstvo ako také považoval z pragmatického hľadiska za potrebné. Samotnú Cirkev ako inštitúciu uznával z dôvodu, že zo sociologického hľadiska vždy harmonizovala spoločnosť a udržiavala poriadok. Veriaci človek je totiž väčšinou aj dobrým a poslušným občanom a poddaným.

Čo vlastne vieme o Napoleonovi a jeho krokoch v zavádzaní náboženského života vo Francúzsku, ktorému najprv vládol ako prvý konzul a potom ako cisár? Práve tento problém som si zvolil ako tému pre druhý článok o Napoleonovi...