Pracovné prostredie na Slovensku je v EÚ najhoršie: Robíme viac ako Japonci, ničíme si zdravie a naše výplaty sú slabé

Pracovné prostredie na Slovensku je v EÚ najhoršie: Robíme viac ako Japonci, ničíme si zdravie a naše výplaty sú slabé

Slováci pracujú veľmi často v noci, cez víkendy a rovnako aj na zmeny.

To nám spôsobuje zdravotné problémy a naše nízke mzdy nestačia ani na to, aby sme si za ne dopriali viac oddychu či rehabilitácie, upozorňuje vo svojej najnovšej štúdii Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) spolu s ďalšími autormi. Podiel namáhavých pracovných miest na Slovensku je totiž v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie suverénne najvyšší.

Celkovo až 40,7 percenta pracovných miest u nás podľa správy inštitútu Eurofound patrí do niektorej z kategórií napätých či namáhavých pracovných miest. Konkrétne ide o tri kategórie, ktoré zachytávajú množinu extrémne napätých, veľmi napätých a mierne napätých pracovných miest.

Slovensko tak vďaka týmto štatistikám patrí v rámci EÚ v oblasti podielu extrémne napätých pracovných miest na trhu práce k najhorším krajinám. Celkovo ich je u nás 5,5 percenta a horšie sú na tom v tomto smere už len Cyprus (5,7 percenta) a Chorvátsko (5,6 percenta).

Petíciu AZN a KOZ SR za prijatie zákona na ochranu nedele podpisalo viac ako 83 000 občanov SR

Odborár Ján Košč hovorí o skracovaní pracovného času. Video

Zdroj TV Pravda

O čo však pri tomto type pracovných miest ide? „O napätom pracovnom mieste hovoríme vtedy, ak sú zamestnanci neprimerane zaťažení v práci, čo znamená nielen riziko zhoršeného zdravia, ale aj zhoršeného blahobytu, teda prospechu. A to v krátkodobej i dlhodobej perspektíve,“ definujú odborári tento typ pracovných miest. Odborári približujú, že to, či je konkrétne pracovné miesto označené ako namáhavé, nemusí závisieť iba od fyzického vypätia.

Jednoducho povedané, ide o nekvalitné pracovné miesta, ktoré autorský tím v zložení Ján Košč, Anton Marcinčin, Adam Šumichrast, Vladimír Baláž a kolektív označujú za také, v ktorých je zamestnanec vystavený väčšiemu počtu požiadaviek ako počtu zdrojov. Mieru napätia teda štúdia pod názvom „Možnosti nastavenia metodiky skúmania kvality zamestnaneckého prostredia“ definuje ako rozdiel v počte požiadaviek a zdrojov.

Najhoršie pracovné prostredie v EÚ
Čo si však pod tým v praxi predstaviť? Odborár Košč pre Pravdu priblížil niekoľko príkladov, pri ktorých je možné hovoriť o neprimeranom zaťažení pracovníkov, ktoré by mohol zamestnávateľ odstrániť a tak zvýšiť prístup zamestnanca k zdrojom, ktoré by mohli jeho prácu zjednodušiť.

„Zamestnanec na výrobnej linke uťahuje skrutky vidlicovým kľúčom, pričom by to mohol robiť elektrickou alebo pneumatickou uťahovačkou, ale zamestnávateľ šetrí a pracovník je vystavený jednostrannému fyzickému zaťaženiu,“ hovorí o jednom z príkladov, s ktorým sa možno v praxi stretnúť, predseda základnej odborovej organizácie OZ KOVO v U. S. Steele Košice.

Ďalším príkladom môže byť aj prípad, keď zamestnávateľ namiesto najímania ďalších zamestnancov neúmerne zaťažuje tých aktuálnych nadčasmi. Pre Slovensko je potom v tejto súvislosti typická vysoká miera využívania práce na zmeny. Tú celkovo vykonáva až 25,4 percenta zo všetkých zamestnancov pracujúcich u nás.

V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ na tom nie sme dobre ani s prácou v noci, cez víkendy či v neštandardnom pracovnom čase. „Držíme v Európe nelichotivé prvenstvo, keď až 11,1 percenta z celkovej zamestnanosti pracuje v noci,“ píšu odborári. Čo sa týka práce cez víkend, až 14 percent všetkých zamestnancov na Slovensku pracuje v sobotu a 11 percent v nedeľu. A napokon, v neštandardnom čase pracuje celkovo 27,7 percenta ľudí.

Výrazne tak tomto smere predbiehame tak EÚ, v ktorej bol podiel nočnej práce zamestnancov v roku 2021 4,3 percenta, ako aj zvyšné krajiny V4. Z celkového počtu zamestnancov v Maďarsku pracuje v noci len 4,8 percenta, v Česku ide o 2,2 percenta pracujúcich a v Poľsku dokonca iba dve percentá. Dôležité je však pripomenúť, že Slovensko je ešte stále výrazne priemyselná krajina a z toho vyplývajú aj tieto čísla.

To, že máme skutočný problém, potvrdzuje aj analytik Michal Páleník (Progresívne Slovensko) z Inštitútu zamestnanosti. Napriek tomu, že podľa neho je nedôstojné formy práce náročné merať, patrí Slovensko k najhorším krajinám v tejto oblasti v rámci EÚ. „Využívanie práce v noci a cez víkendy je dané aj veľmi nízkymi príplatkami, ktoré motivujú zamestnávateľov udržiavať nočnú prácu namiesto úpravy výrobných postupov,“ hovorí pre Pravdu Páleník s tým, že príplatky boli počas minulých rokov dokonca znížené.

Nepomáha tak ani to, že príplatky za prácu počas nočných zmien či za prácu počas víkendov alebo sviatkov boli od prvého júna tohto roka rozmrazené a nadviazané na výšku minimálnej mzdy. Tá je momentálne v najnižšom stupni náročnosti práce na úrovni 700 eur v hrubom za mesiac. Prepočítané na hodinovú mzdu ide o 4,02 eura v hrubom. Napríklad zamestnanec pracujúci v sobotu tak dostane k svojej bežnej hodinovej taxe aj 50 percent hrubej minimálnej hodinovej mzdy pred zdanením, ktorej výška je závislá od stupňa náročnosti jeho práce.

Ničíme si zdravie
Okrem toho patria medzi najpálčivejšie problémy zamestnancov na Slovensku aj nízke priemerné mzdy a vysoký počet odpracovaných hodín. V kategórii priemerných miezd sme spomedzi ostatných členských krajín únie so sumou 1 419 eur tretí od konca pomyselného rebríčka a medzi najhorších v rámci EÚ patríme aj oblasti priemerného počtu odpracovaných hodín za týždeň. Bežný Slovák odpracuje za tento čas 39,6 hodiny, zatiaľ čo priemer únie je na úrovni 37,5 hodiny.

„Súčasťou problému je aj vysoký počet odpracovaných hodín priemerného občana Slovenska. Kým slovenský priemer je 1 622 odpracovaných hodín ročne, japonský priemer je, paradoxne, nižší, 1 607 hodín ročne, európsky priemer je 1 571 hodín a nemecký len 1 341 hodín ročne,“ opísala situáciu na našom pracovnom trhu prezidentka konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Jednoducho to znamená, že pracujeme veľa, no zarábame málo. Podľa prieskumu KOZ SR je so svojím platom spokojných iba 9,7 percenta zamestnancov. Ekonómovia v tejto súvislosti hovoria najmä o nízkej produktivite práce. Platí tak, že napríklad priemerný zamestnanec v Nemecku s mesačným hrubým platom 4 379 eur, ktorý za týždeň odpracuje 35,3 hodiny, dokáže pri svojej práci využiť efektívnejšie postupy a modernejšiu technológiu.

Do hry však podľa odborárov vstupuje aj ďalší faktor. Nejde totiž len o samotnú efektivitu práce, v ktorej za bohatšími krajinami zaostávame, ale aj o to, že za prácu v nedostatočne kvalitnom prostredí nedostávame zaplatené ani toľko, aby sme si dokázali zaplatiť za kvalitne strávený oddych.

V konečnom dôsledku na to dopláca naše zdravie. Slováci sa v zdraví dožívajú len 57 rokov, čo znamená, že do dôchodku už väčšina z nás smeruje chorých. „Zatiaľ čo sa v štátoch Európskej únie ľudia nad 65 rokov dožívajú priemerne desať rokov, na Slovensku je to iba päť rokov,“ povedala v tejto súvislosti sociologička Iveta Radičová s tým, že v severských krajinách ide dokonca o 12 rokov.

Negatívne dosahy dlhého pracovného času, najmä spomínanej práce v noci, v ktorej v rámci EÚ kraľujeme, pritom potvrdzujú viaceré štúdie. Podľa britských vedcov z Centra pre výskum spánku môže nočná práca v tele človeka spôsobiť rozvrat až na molekulárnej úrovni. Práca v noci totiž narúša prirodzený rytmus, na ktorý sme ako ľudia nastavení.

Držitelia Nobelovej ceny za medicínu Jeffrey Hall, Michael Rosbash a Michael Young dokonca tvrdia, že práca v noci narúša náš imunitný systém a zvyšuje nielen riziko kardiovaskulárnych chorôb, ale rovnako aj výskyt rakoviny. „Keď si k tomu prirátame, že zamestnanci v slovenskom priemysle zväčša pracujú na rizikových pracoviskách, tak máme vážny problém,“ doplnil celkový obraz Košč.

Pre lepšiu predstavu, ako to s naším zdravím v praxi vyzerá, sa pozrime na štruktúru hospitalizácií na Slovensku. Národné centrum zdravotníckych informácií uvádza, že v roku 2021 boli v slovenských nemocniciach pacienti najčastejšie hospitalizovaní s chorobami obehovej sústavy, nádorovými ochoreniami a chorobami dýchacej sústavy. V konkrétnych číslach to vyzerá tak, že až 14,6 percenta hospitalizovaných pred dvoma rokmi tvorili pacienti so srdcovo-cievnym ochorením a vyše 10 percent ich bolo hospitalizovaných s nádormi.

Jaroslav Fabok
alianciazanedelu.sk/archiv/15326