Msgr. Andrej Hlinka
*27. september 1864
+16. august 1938

Úryvok z knihy Zápisky z Mírova:

"Taký úpadok verejnej mravnosti, ako sa javí v dnešných časoch, také rozkošníctvo, tancuchtivosť, pohlavné choroby, nám pripomínajú časy a pomery v Sodome. Prejavuje sa taká lakomosť a taký úžernícky duch, že to kričí do neba o pomstu. Príde, ale odkiaľ príde ozdravenie a pomoc?

Poskytne nám pomoc osveta alebo vychvaľovaná demokracia? Toto nám otvára brány, ukazuje smery egoizmu a individualizmu, ale choroby nezahojí. Tu sa nám treba inde o liek obrátiť...

Musíme ísť naspäť ku krížu a kresťanstvu. A vskutku, tak sa zdá, ako by všetky hodiny bili a všetky zvony vyzváňali. Ručičky na ciferníku ukazujú dvanástu. Moderný svetový názor so svojím učením o slobodnom zmýšľaní učinil každého slabocha zakladateľom náboženstva, a každého neverca svojim vlastným zákonodarcom. Lenže tým otriasol v základoch každou autoritou.

Horí na všetkých stranách, bomba sa rozletí dnes vo dverách chrámov a na hlavách svätých, na portáloch svätýň, zajtra na bránach tovární. Človek stal sa kultúrnou beštiou, ktorú dnes počujeme revať za dvermi a železnými mrežami našich policajných a vojenských štátov. Dvere sú otvorené, nám katolíkom treba zostúpiť do arény. Tak ako prvým kresťanom k mocnému a rozhodnému boju. Buďto pôjdeme ako obete, alebo ako víťazi…

Teda hore sa, katolíci! Dnes nám netreba natoľko princípu národnostného alebo hospodárskeho, ako práve náboženského. Nám v týchto ťažkých časoch potrebné je nadchnutie a horlivosť prvých kresťanov, ktorí v strede pohanského sveta, žijúceho vo všemožnej nádhere a pohodlí, zachovávali lásku a oheň k učeniu Kristovmu. Vtedy, keď sa mesto Rím honosilo až rozprávkovou krásou svojich cisárov, vtedy, keď rímsky ľud leňošil, na útraty štátu žil a bavil sa, kresťanský ľud úpel v biede a v prenasledovaní, podstupoval mučenícku smrť. Vtedy, keď pohanský ľud dvíhal ruky k cisárovi a volal: „Daj nám chleba a zábavy“, vtedy kresťania, zápasiac so šelmami v cirkuse volali: „Pán Ježiš, daj nám sily, aby sme v láske k Tebe vytrvali!“

Dnes musíme mať nadšenie prvých kresťanov najprv pre život podľa zásad Kristových, a len potom pre národný a hospodársky. Potrebujeme chlieb, elektriku, vzduchoplavbu a iné, ale potrebujeme tisíckrát väčšmi náboženstvo, spravodlivosti, lásky a mravnosti, ktoré sú základom blaha a šťastia národov. Musíme sa dať do práce, doba leňošenia prestala. My nesmieme žiť z kapitálu našich otcov, prvých kresťanov, zo slávnej minulosti katakomb a mučeníkov, my sami sa musíme dať do práce, lebo ináč zahynieme…"

(Andrej Hlinka, Mírov, 5. november 1919)