Je to na uvaženie...ale lotor na kríži bol tiež vrah,zbíjal,prepadával,kradol a zabíjal...a v jednej poslednej minúte mu Ježiš odpustil..a dostal sa do neba,ako mu Ježiš sľúbil,ani očistec nemusel absolvovať....a už nikto nerieši,či odpustia aj obete...je to ťažká filozofická a teologická diléma...V konečnom rozhodnutí je rozhodujúce ako to vidí a hodnotí Boh...nie človek,ľudia a obete ...

Aj Zikmund kráľ burgundsky 6.st uveril svojej druhej žene,ktorá chcela odstrániť jeho syna z prvého manželstva ako korunného princa,tak ho ohovorila a obvinila,že proti otcovi pripravuje sprisahanie zvrhnúť ho a sám vládnuť...a neústale užierala kráľa,aby dal princa popraviť...podplatila falošných svedkov...až nakoniec nešťastný otec v záchvate hnevu dal syna vo väzení uškrtiť...hoci mladý princ volal _Boha za svedka,že je nevinný...ale musel umrieť,aby zlostná macocha mohla za kráľa dosadiť svojho syna...Nešťastný kráľ-otec spoznal,že jeho syn bol nevinný a dal sa na veľké pokánie,s kráľovnou prestal žiť...Ale Boh strestal kráľa i macochu a napadol ich iný kráľ,ktorý celú kráľovsku rodinu dal zhodiť do hlbokej,vyschnutej studne,kde v bahne na dne umierali od hladu a zimy...Kajúcny hlas kráľa sa ozýval zo studne najdlhšie...Neskôr zbožní mnísi vytiahli telá zo studne a pochovali...Na hrobe kráľa sa začali diať zázraky,v noci z hrobu vychádzalo žiarivé tajomné svetlo a mnohí boli uzdravení na príhovor otca-vraha a kajúcnika...až bol nakoniec Zikmund vyhlásený za svätého...
Božia spravodlivosť je odlišná od ľudskej a nám sa zdá,že Boh nie je spravodlivý...
Také je aj podobenstvo o najatých robotníkoch...kde pán vyplatil všetkým rovnako...jedni dreli celý deň...druhí pol dňa a poslední len hodinu a dostali rovnalo zaplatené...a to sa prieči ľudskej spravodlivosti...ale Boh je nad tým...

Obdobne i sv.Pavol,ešte ako Šavol prenasledoval prvých kresťanov,chytal ich a vliekol do väzenia a mnohí boli aj popravení...apoštol Jakub...takže na Pavlových rukách bola kresťanská krv,hoci priamo nezabil,ale spôsobil vraždenie...až potom sa obrátil a stal sa apoštolom...a taktiež tie jeho obete mohli u Boha protestovať,že ich obral o život...Ale Boh má svoju vlastnú spravodlivosť inú než ľudskú...

Usnula v Pánu 4. januára 1309. Pochovali ju vo františkánskom kostole vo Foligne. Za blahoslavenú bola vyhlásená v r. 1693 a za svätú formou ekvipolentnej kanonizácie 11. októbra 2013 pápežom Františkom...teda cirkev čakala 704 rokov...kým ju vyhlásila za svätú...lebo vyše polovicu života viedla život tak hlboko pohoršujúci,hriešny,že ju dať na oltár značilo veľa skúmania následného obrátenia,kajúcnosti a v závere života aj veľkých mystických zážitkov,ktoré opísala vo svojich knihách a ukázala, aká ťažká,trnistá a náročná je cesta od veľkej hriešnice,cez obrátenie a pokánie až po spojenie s Bohom,jeho láskou ...a úplne obrátenie tejto hriešnice z bahna nerestí a hriechov až po splynutie v božej náručí je veľký boží zázrak a je málo svätých,ktorí s milosťou božou dokázali povstať z takej hlbokej priepasti hriechu a pekla až k nebeským výšinám...Pre obyčajného veriaceho človeka je takýto ohromujúci posun,skok ťažko uveriteľný...ale i napriek tomu pravdivý...

Keď som prvýkrát čítal život sv.Angely bol som v rozpakoch,či môže byť tak hriešna a padla žena vôbec byť pozdvihnutá na oltár...Či to nie je pohoršenie,lebo časť jej života bola diablova stoka,ľudský hnoj a séria zločinov a pohoršení...Obával som sa,že zverejnenie jej života môže spôsobiť pohoršenie...preto som dlho váhal...ale postupne jej vlastné opisy obrátenia,prísneho pokánia,až napojenie sa na Boha v hlbokej mystickej láske tie pochybnosti odstránili a ukázali neuveriteľný zázrak boží a nesmiernu božiu milosť,ktorá vytrhla tútu nnešťastnú dušu z moci pekla a diabla,veľkým a prísnym pokáním ju očistila...a vyzdvihla až do nebeským výšinam k bránam neba.
A preto je jej život príkladom aj pre dnešných hriešnikov, i nás všetkých,topiacich sa v bahne hriechov a nerestí,už napoly spútaných reťazami pekla...ako sa vrátiť k Bohu...