Z O S L A N I E...D U CH A...S V A T É H O...- T U R Í C E -sviatok 19.máj
Turíce-je pohyblivý sviatok -50 dní od Veľkej Noci-7 týždňov,10 dní po Nanebovstúpení Pána...na židovský sviatok Letníc... Už Duch Svätý vedie svoju Cirkev a to už 2 tisíc rokov...cez všetky boje,bludy,úklady,vojny a prenasledovania Cirkvi až po Súdny deň...Márne veky útočia nepriateľské,diabolské sily cez bludárov,liberálov,ateistov,židov na mohutné,pevné múry svätej Katolíckej Cirkvi...Cirkev stále stojí ako žiarivý mega maják na ceste k osobnej spáse,vedie kresťana cez jeho život do večnej vlasti -na nebesiach...Všetky nepriateľské sily a mocnosti padli....pyšní,rúhaví bludári a farizejski politici sa stratili v odpade a priepadlisku dejín a času...ale Svätá Cirkev žije stále a nepremôžu ju ani diabolské infiltrácie do jej vnútra,prežila aj sériu nehodných pápežov a odpadlých prelátov,či kňazov...Všetko sa pominie...ale Cirkev ostane,lebo je božia...Ježiš ju založil a položil za ňu aj svoj život pre vykúpenie padlého,hriešneho ľudstva a ONA JEDINÁ OSTANE VÍŤAZNÁ....
Bol 10 deň po Ježišovom Nanebovstúpení...apoštoli s Pannou Máriou boli ukrytí v jednom väčšom dome...možno Markovom...v Jeruzaleme...modlili sa a čakali...Ježiš im sľúbil Ducha Svätého...ale kedy...mysleli si apoštoli,ktorí boli stále utrápení a zničení po hrozných udalostiach pri ukrižovaní Krista...Ale Ježiš vstal z hrobu a zlomil moc temnej smrti...aj verili aj neverili...stále sa nič nedialo...Jeruzalem bol plný pútnikov...boli židovské sviatky...Apoštoli boli radi,že majú pri sebe aj Pannu Máriu..už ostala sama...len s Jánom...V meste Jeruzalem bol veľký ruch...celé mesto sa hemžilo množstvom pútnikov-židov z okolitých krajín,ktorí prišli do mesta sláviť sviatky Letnic,ktoré boli poďakovanie za prvú úrodu plodín...Dom bol tichý,len sa ozývali skrúšené modlitby apoštolov...A naraz sa to stalo...ohromujúci zázrak...zarachotil mocný hrom...dom sa otriasol v základoch...zdalo sa,že prichádza silná víchrica a zemetrasenie...a z neba sa zjavili ohnivé jazyky,ktoré zostúpili na každého po jeden plameň...Do skleslých,strápených apoštolov akoby strelil blesk a ožili...mocný výron duchovnej energie a nadšenia ich ovládol...strach ,úzkosti,obavy sa stratili a prišlo ohnivé nadšenie...už sa nebáli ničoho...ani života ani smrti...boli naplnení mocnou duchovnou silou a tak spoznali ohromujúce Tajomstvo Boha...jestvovanie 3 božskej osoby-mega Lásky medzi Otcom a Synom....ktorá bola a je taká silná,že je 3 božskou Osobou-Duchom Svätým...A tak spoznali Najtajomnejšiu existenciu Boha-3 božskú osobu...zasľúbeného Parakléta-Ducha Svätého...Všetkých apoštolov naplnilo mocné nadšenie a nastala vnútorná zmena...otvorili dvere a šli na ulice mesta a hlásali pravdu o Kristovi...ich kázanie bolo mocné,každého oslovovalo...a udivení pútnici,cudzinci a židia im rozumeli v svojej reči...Bol to div divúci...Ľudia nechápali,mysleli,že sa títo apoštoli zbláznili,alebo sú opití...a predsa to bola pravda pravdúca..Šokujúce,ohnivé kázanie evanjelia...o Kristovi obrátilo asi 3 tisíc ľudí...bola to úžasná prvá duchovná žatva...Apoštoli dostali veľkú duchovnú moc...konať divy a zázraky,uzdravovať chorých,vyháňať zlých duchov...a takto Duch Svätý zakladá novú Cirkev cez apoštolov,ktorá ostáva pevná už 2 tisíc rokov...
Zoslanie Ducha Svätého1 Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste. 2 Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. 3 Ukázali sa im ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden.
Skutky apoštolov - kapitola 2
1 Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. 2 Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3 I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. 4 Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť. 5 V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6 Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. 7 I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? 8 A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? 9 My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, 10 Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11 Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch." 12 Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: "Čo to má znamenať?" 13 Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína." 14 Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: "Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. 15 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. 16 Ale toto je to, čo povedal prorok Joel: 17 "V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. 18 Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať.
19 Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu 20 slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. 21 A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený." 22 Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23 A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. 24 Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci 25 Veď Dávid o ňom hovorí: "Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. 26 Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. 27 Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 28 Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou." 29 Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30 Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; 31 videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie: 32 Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33 Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete 34 Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď o mojej pravici, 35 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám." 36 Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom." 37 Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: "Čo máme robiť bratia?" 38 Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. 39 Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh." 40 A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: "Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!" 41 Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. 42 Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. 43 Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. 44 Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. 45 Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. 46 Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. 47 chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.
Oslavujú sa 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. Pochádzajú zo židovského sviatku Šavu'ot. Teologicky sa tento sviatok vzťahuje v židovstve na odovzdanie Zákona na Sinaji a v kresťanstve na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov po Ježišovom zmŕtvychvstaní.
V nedeľu 19. mája slávi Katolícka cirkev sviatok Zoslania Ducha Svätého – Turíce (Svätodušná nedeľa), ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste – 50). Pri tejto príležitosti prinášame okolnosti vzniku a význam sviatku Zoslania Ducha Svätého.
*
Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: ´Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.´“ (Sk 2, 1-11)
V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria. Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu. Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku – Svätodušný pondelok.
Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ ( Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút. Pre kresťanov je v prenesenom zmysle tento sviatok takisto vďakyvzdaním za úrodu – Kristovou žatvou je založenie Cirkvi a Turíce sú jej zrodom – teda „narodeninami“.
Už tradične sa na Svätodušnú nedeľu udeľovala sviatosť birmovania mladým ľuďom. Dnes sa udeľovanie sviatosti birmovania roztiahlo na mnohé týždne a nebirmuje sa už len v dóme ale, aj vo farských spoločenstvách. Prijatie sviatosti birmovania má urobiť z mladých uvedomelých a zodpovedných kresťanov. Sviatosť birmovania (lat. confirmatio = posilnenie) dokonáva a spečaťuje krst a má byť vedomým súhlasom mladých ľudí s vierou a so spojením s Cirkvou. Sviatosť birmovania udeľuje biskup alebo ním poverený kňaz pomazaním krizmovým olejom a vkladaním ruky.
Duch Svätý:
Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica. Takzvaný zázrak jazykov nám pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry.
Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti. Duch Svätý je stredobodom teológie sv. Pavla. Nicejsko – carihradské vyznanie viery pôvodne hovorilo, že Duch Svätý pochádza od Otca. Ale v roku 675 koncil v španielskom meste Braga túto vetu rozšíril a pridal, že pochádza od Otca i Syna. Východne cirkvi odmietali toto rozšírenie prijať. Všeobecný Lyonský (1274) a Florentský (1439) koncil potvrdil platnosť a vieroučnú správnosť náuky, že Svätý Duch pochádza od Otca i Syna.
Duch Svätý je vlastne meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa pôvodného významu znamená dych, vzduch vietor.
Dary Ducha Svätého:
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého, ktoré je možné chápať ako trvalé vlohy-schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu, aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu.
Poznáme 7 darov Ducha Svätého: Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej.
Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia. Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.
Symboly Ducha Svätého:
Voda: Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia.
Pomazanie: Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania.
Oheň: Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretrvávajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.
Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa: Mojžišovi na vrchu Sinaj, Šalamúnovi pri posviacke chrámu... . Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku, ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: ´Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!´
Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27). Pretože obraz pečate (po grécky sphragis) označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu, birmovania a posvätného stavu, bol použitý v niektorých teologických tradíciách na vyjadrenie nezmazateľného „znaku“, vtlačeného týmito tromi sviatosťami, ktoré sa nemôžu opakovať.
Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého (porov. Sk 8, 17-19; 13,3; 19,6).
Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom ... zlých duchov (Lk 11,20). Hymnus Veni Creator Spiritus vzýva Ducha Svätého ako „prst Božej pravice“ (dextrae Dei digitus)
Holubica: Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je obývateľná (Gn 8, 8-12). Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.). Symbol hubice na označenie Ducha Svätého je v kresťanskej ikonografii tradičný.
Katolícka cirkev v nedeľu 19. mája slávi Slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Táto slávnosť je známa aj pod názvom Turíce. Svätodušná nedeľa sa slávi 50 dní po Veľkej noci aj v iných kresťanských cirkvách. Svätodušné sviatky sú po Vianociach a Veľkej noci tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky.
Slávnosť Zoslania Ducha Svätého je apoštolského pôvodu. Už sv Pavol píše: „V Efeze zostanem až do Turíc“ (1 Kor 16,8). Aj najstarší cirkevní spisovatelia spomínajú túto slávnosť (Tertulián, Origenes, apokryf Listy apoštolov z roku 130). Slávnosť má vigíliu, ktorá mala v Gelaziánskom i Gregoriánskom sakramentári štyri čítania, od 12. storočia to bolo šesť čítaní, čo ostalo až do roku 1956. Samotná slávnosť sa slávila s oktávou od 6. storočia, keď sa vytrácal zmysel slávnosti ako vyvrcholenia Veľkonočného obdobia, čiže päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní, a brala sa ako osobitná slávnosť. Počas liturgickej obnovy došlo k zrušeniu tejto oktávy, aby bolo veľkonočných dní naozaj päťdesiat. Veriaci si na Svätodušnú nedeľu pripomínajú udalosť, keď Ježišovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme boli naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi. „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden.
Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť,“ píše sa v knihe Skutkov apoštolov. V deň Turíc bol Duch Svätý zjavený ako tretia Božská osoba Najsvätejšej Trojice a zároveň v tento deň bola Cirkev zjavená svetu. Známych je sedem darov Ducha Svätého, a to – Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne voči Bohu. K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste a oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu a tiež oblak a svetlo. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala aj holubica.
Úplné odpustky sa udeľujú veriacemu, ktorý sa v kostole alebo kaplnke zúčastňuje na slávnostnom recitovaní alebo speve hymnu Veni Creator Spiritus – Píď, Duchu Svätý, tvorivý, a to buď v prvý deň (civilného) roku (čiže 1. januára) preto, aby (si) vyprosoval Božiu pomoc do celého nadchádzajúceho roku, alebo na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Enchiridion odpustkov s. 76, 26 §1.1. Touto slávnosťou sa končí Veľkonočné obdobie. Veľkonočná svieca sa s úctou uchováva pri krstiteľnici, aby sa od nej pri slávení krstu mohli zažať sviece pokrstených. Pri slávení pohrebných obradov sa zapálená kladie k rakve zosnulého na znak toho, že pre kresťana je smrť jeho Veľkou nocou. Od pondelka po tejto slávnosti sa modlíme ráno, na poludnie i večer Anjel Pána.
Od roku 2018 sa v celej Rímskokatolíckej cirkvi slávi v pondelok po Zoslaní Ducha Svätého, doteraz tradične označovaný ako Svätodušný pondelok, povinná liturgická spomienka Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi ustanovila Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí dekrétom zverejneným 3. marca 2018 s podpisom prefekta Roberta Saraha z 11. februára 2018 v deň spomienky Panny Márie Lurdskej. O tejto úcte vo svojich dielach hovoril už sv. Augustín aj sv. Lev Veľký. V novodobej histórii Cirkvi v tejto súvislosti stojí za zmienku 21. november 1964, keď svätý Pavol VI. na záver tretieho zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu vyhlásil Preblahoslavenú Pannu Máriu za „Matku Cirkvi, čiže celého kresťanského ľudu, tak veriacich ako aj pastierov, ktorí ju volajú najmilovanejšia Matka.“
Prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí kardinál Robert Sarah vysvetlil výber termínu liturgického dňa v tesnej blízkosti Turíc nasledovne: „Pri zvážení dôležitosti tajomstva duchovného materstva Márie, ktorá sa počnúc očakávaním Ducha Svätého na Turíce (porov. Sk 1, 14) nikdy neprestala matersky starať o Cirkev putujúcu v čase, pápež František ustanovil, že v pondelok po Zoslaní Ducha Svätého bude spomienka Panny Márie, Matky Cirkvi záväzná pre celú Katolícku cirkev rímskeho obradu. Je zrejmé prepojenie medzi turíčnou vitalitou cirkvi a materskou starostlivosťou Márie voči nej.“
Keďže je na Slovensku zvykom predĺžiť slávnosť Zoslania Ducha Svätého aj na pondelok, možno dnes vziať omšu zo slávnosti Zoslania Ducha Svätého, alebo votívnu omšu „O Duchu Svätom“ Táto omša môže byť v tento pondelok, iba ak to duchovný správca alebo celebrujúci kňaz uzná za naozaj potrebné a pastoračne užitočné.
V Katolíckej cirkvi na Slovensku sa pri príležitosti Slávnosti Zoslania Ducha Svätého konajú tradičné turíčne vigílie a púte.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce
Okolnosti vzniku a význam sviatku Zoslania Ducha Svätého
V nedeľu 19. mája 2024 slávi Katolícka cirkev sviatok Zoslania Ducha Svätého – Turíce (Svätodušná nedeľa), ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste – 50). Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: ´Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.´“ (Sk 2, 1-11)
V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria. Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu.
Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku – Svätodušný pondelok. Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ ( Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút. Pre kresťanov je v prenesenom zmysle tento sviatok takisto vďakyvzdaním za úrodu – Kristovou žatvou je založenie Cirkvi a Turíce sú jej zrodom – teda „narodeninami“. Už tradične sa na Svätodušnú nedeľu udeľovala sviatosť birmovania mladým ľuďom. Dnes sa udeľovanie sviatosti birmovania roztiahlo na mnohé týždne a nebirmuje sa už len v dóme ale, aj vo farských spoločenstvách. Prijatie sviatosti birmovania má urobiť z mladých uvedomelých a zodpovedných kresťanov. Sviatosť birmovania (lat. confirmatio = posilnenie) dokonáva a spečaťuje krst a má byť vedomým súhlasom mladých ľudí s vierou a so spojením s Cirkvou. Sviatosť birmovania udeľuje biskup alebo ním poverený kňaz pomazaním krizmovým olejom a vkladaním ruky.
Duch Svätý: Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica. Takzvaný zázrak jazykov nám pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry. Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti. Duch Svätý je stredobodom teológie sv. Pavla. Nicejsko – carihradské vyznanie viery pôvodne hovorilo, že Duch Svätý pochádza od Otca. Ale v roku 675 koncil v španielskom meste Braga túto vetu rozšíril a pridal, že pochádza od Otca i Syna. Východne cirkvi odmietali toto rozšírenie prijať. Všeobecný Lyonský (1274) a Florentský (1439) koncil potvrdil platnosť a vieroučnú správnosť náuky, že Svätý Duch pochádza od Otca i Syna. Duch Svätý je vlastne meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa pôvodného významu znamená dych, vzduch vietor.
Dary Ducha Svätého:
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého, ktoré je možné chápať ako trvalé vlohy-schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu, aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu. Poznáme 7 darov Ducha Svätého: Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej. Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia. Plody Ducha sú dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý vytvára ako prvotiny večnej slávy.
Symboly Ducha Svätého: Voda: Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia.
Pomazanie: Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania.
Oheň: Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretrvávajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.
Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa: Mojžišovi na vrchu Sinaj, Šalamúnovi pri posviacke chrámu... . Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku, ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: ´Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!´
Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27). Pretože obraz pečate (po grécky sphragis) označuje nezmazateľný účinok pomazania Duchom Svätým vo sviatostiach krstu, birmovania a posvätného stavu, bol použitý v niektorých teologických tradíciách na vyjadrenie nezmazateľného „znaku“, vtlačeného týmito tromi sviatosťami, ktoré sa nemôžu opakovať.
Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého (porov. Sk 8, 17-19; 13,3; 19,6).
Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom ... zlých duchov (Lk 11,20). Hymnus Veni Creator Spiritus vzýva Ducha Svätého ako „prst Božej pravice“ (dextrae Dei digitus)
Holubica: Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je obývateľná (Gn 8, 8-12). Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.). Symbol hubice na označenie Ducha Svätého je v kresťanskej ikonografii tradičný.
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ (Jn 20, 19-23)
Modlitba k Duchu Svätému
Príď, Duchu Svätý, osvieť moju myseľ, aby som spoznal tvoje prikázania;
posilňuj moje srdce proti nástrahám nepriateľa; zapáľ moju vôľu.
Ó, Duch pravdy a múdrosti, Duch rozumu a rady, Duch radosti a pokoja!
Chcem, čo chceš ty, chcem, pretože chceš ty, chcem to, ako chceš ty, chcem, kedy chceš ty.
Duchu Svätý, príď z neba
Duchu Svätý, príď z neba a vyšli nám zo seba žiaru svetla pravého.
Príď k nám, Otče chudobných, Darca darov sľúbených, Svetlo srdca bôľneho.
Tešiteľ si najlepší, ó, hosť duše najsladší, ty sladké občerstvenie.
V práci si poľahčenie, v sparne si ovlaženie, v plači si potešenie.
Svetlo oblažujúce, naplň myseľ aj srdce ľudu tebe verného.
Bez pomocnej milosti človek žije v hriešnosti, nie je v ňom nič dobrého.
Očisť, čo je skalené, zavlaž, čo je znavené, uzdrav, čo je zranené.
Ohni, čo je stŕpnuté, zohrej, čo je skrehnuté, naprav, čo je zblúdené.
Daruj svojim veriacim, s dôverou ťa prosiacim, svätú milosť sedmorú.
Daj za čnosti odmenu, daj smrť dobrú, blaženú, daj nám radosť trvalú.
Posvätné obdobie päťdesiatich dní sa završuje nedeľou Zoslania Ducha Svätého, ktorou sa pripomína dar Ducha Svätého, vyliaty na apoštolov, počiatku Cirkvi a začiatok jej poslania medzi národmi.
Sviatok Ducha Svätého, čiže Turíce je apoštolského pôvodu. Už sv. apoštol Pavol píše: „ V Efeze zostanem až do Turíc.“(Kor 16,8). Aj najstarší cirkevní spisovatelia spomínajú tento sviatok (Tertulian, Origenes). Sviatok má aj vigíliu, teda večerné slávenie pred sviatkom, ktoré malo v Gelazianskom i Gregorianskom sakramentári 4 čítania, od 12. Stor. to bolo 6 čítaní, čo zostalo až do roku 1956. Oktávou sa však vyvracal zmysel sviatku ako vyvrcholenie Veľkonočného obdobia, čiže päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní, a bral sa ako oddelený sviatok. Liturgická obnova však túto oktávu zrušila, aby naozaj veľkonočných dní bolo päťdesiat.
Slávenie Zoslania Ducha Svätého sa začína v predvečer sviatku omšou na vigíliu v červenom rúchu.
Na Turíce si pripomíname slová: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, a naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som povedal“ (Jn 14,26).
O Duchu Svätom sa pomerne málo hovorí. Zostáva akoby v tieni Otca a Syna. A predsa je to práve on, ktorý svojimi darmi môže a chce nás obdarovať, pokiaľ mu dovolíme. Dary Ducha sú nenápadné. A predsa tieto dary sú ničím a nikým nenahraditeľné. Čo sa vlastne udialo na päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní a desiaty deň po nanebovstúpení Pána Ježiša? Isté je, že to nepochopíme v celej plnosti.
V Starom zákone boli Turíce veselým sviatkom žatvy, dožinkami. Pôvodne to bol sviatok spomínania na dar Zákona na Sinaji. Neskoršia tradícia hovorí, že Zákon na Sinaji bol proklamovaný v 70 jazykoch, teda v plnosti rečí, takže Desatoro je záväzné pre všetky národy. Tak sa rozumie, že Zákon ovláda celé židovstvo a Ježiš zoslaním Ducha Svätého na Turíce chce dať novú náplň sviatku. V sile Ducha Svätého bude ohlasované učenie Krista, ktorý “neprišiel zrušiť Zákon a prorokov, ale ich naplniť“. Lukáš vidí vo vzkriesení, nanebovstúpení a zoslaní Ducha obsah Kristovho povýšenia, to, čo sa začalo vstupom Krista do Jeruzalema a napĺňa sa zoslaním Ducha Svätého. Podľa Skutkov apoštolov (porov. 2,1-11) bolo v Jeruzaleme v čase Turíc mnoho Židov a nábožných ľudí. Apoštoli s Pannou Máriou a ďalšími plnili slová Pána Ježiša a vo večeradle sa modlili, čakali prisľúbeného Ducha. Celý Jeruzalem prekvapil hukot z neba, ktorý sa šíril z večeradla. Zvedavý zástup nielen počul hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a nad tými čo boli vo večeradle, videli akoby ohnivé jazyky, nad každým jeden. Evanjelista sv. Lukáš o tom píše: „Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2,4). Tí, ktorých priviedol k večeradlu neznámy úkaz, boli zmätení, stŕpli od údivu, pretože tí z večeradla boli Galilejčania a počuli „ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch“ (Sk 2,11). Duch Svätý začal dosvedčovať, že Ježiš Kristus je Boh a Pán, a rozmanitosť rečí a národov už na prvé Turíce je znamením, že všetci sme jedným Božím ľudom. Opis udalosti ukazuje počiatok Cirkvi a je výsledkom pôsobenia Ducha Svätého. V príbehu o Turíciach je mnoho symboliky. Počuteľné a viditeľné znamenia vyjadrujú mocné Božie pôsobenie. Tak grétčina, latinčina i hebrejčina vyjadrujú ducha, vietor a dych rovnakými alebo podobnými slovami, a tak súvislosť medzi symbolom vetra a medzi Duchom je istá. Prudký vietor je teda obrazom príchodu Ducha Svätého. Ohnivé jazyky znázorňujú, že každý zúčastnený má podiel na dare Ducha Svätého. To, že „začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (v. 4), môže sa rozumieť, že hovorili jazykmi prítomných ľudí a tiež aj nezrozumiteľnou nápadnou rečou z popudu Ducha. Zástup hovoriaci mnohými jazykmi možno chápať ako ľudí, ktorí sa z diaspory – cudziny presťahovali do Jeruzalema, aby tam očakávali príchod Mesiáša. Zdá sa, že títo ľudia boli otvorení očakávanému Mesiášovi a tvoria hlavnú časť prvotnej Cirkvi, keď „v ten deň sa prihlásilo asi tritisíc duší“ (Sk 2,41). Udalosť Turíc sa nepredstavuje ako technický prostriedok ohlasovania evanjelia, ale ako mocný Boží čin, ktorého svedkami sú najrôznejší ľudia. Turíce sa môžu chápať ako protiklad udalosti pri pomätení jazykov v Babylone. Babylon je dôsledok pýchy a Jeruzalem začiatok novej éry. Čo sa vlastne udialo na päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní a desiaty deň po nanebovstúpení Pána Ježiša? Isté je, že to nepochopíme v celej plnosti. Je potrebné dodať, že Skutky apoštolské predstavujú Ducha ako moc, silu Boha, ako dynamický moment v dejinách, ktorý uvádza do pohybu dejiny Cirkvi.
Duch Svätý teda nekonal len na Turíce. Dnes nekoná Duch Svätý len pri vysluhovaní sviatosti birmovania. Duch Svätý svojou mocou pôsobí i dnes, a to aj vtedy, keď človek nevidí, nechce vidieť jeho dielo. Je správne, že dnes si nielen pripomíname udalosť Turíc, ale chceme sa otvoriť darom Ducha Svätého. Z našej strany je potrebné prijať Ježišov pokoj. Uveriť v Krista ako svojho Boha a Pána. Zrieknuť sa hriechu, vyznať svoju lásku Bohu a otvoriť sa láske Božej podľa miery, ako sme schopní. Duch Svätý preto ustráchaných a uzatvorených učeníkov posiela svojou mocou, aby konali v jeho mene. Duch Svätý aj dnes posiela ohlásiť radosť, pravdu, lásku. Priviesť zablúdené a choré ovečky do ovčinca. Uľahčiť návrat márnotratných synov k Otcovi. Sprostredkúvať odpustenie hriechov, zmierovať ľudí s Bohom a medzi nimi navzájom. Čo nám toto všetko pripomína? Sme ochotní prijať poverenie a ísť v Duchu Svätom? Kresťan sa nemusí báť zobrať poslanie a ísť plniť vôľu Božiu. Nielen hierarchické kňazstvo, ale všeobecné kňazstvo, ktoré sme prijali pri krste, nás po prijatí sviatosti birmovania poveruje „choďte a učte...“. Sviatok Turíc pripomína, že máme byť svedkami Božej lásky medzi ľuďmi. Každý z nás dostáva zjavenie Ducha, aby to osožilo iným. Pokiaľ budeme plniť vôľu Božiu, Duch Svätý nás bude viesť a riadiť svojimi darmi. Kresťan preto žije nenápadne svoj život. Netúži po sláve, moci, popularite. Dary Ducha sú nenápadné. Máme primerane rozvíjať talenty, dary, drachmy, čiže obchodovať, pracovať na sebe, aby sme vrátili znásobený dar. Každý stav, matka, otec, rodičia, robotník i úradník, laik i duchovné osoby majú spolu nachádzať pôvab a krásu svojho povolania a poslania. Aj dnes Duch Svätý je činný skrze nás a v nás.
Ten Duch Svätý, z ktorého počala Panna Mária pri zvestovaní, ten Duch Svätý, ktorý pri rieke Jordán vydal svedectvo o Kristovi, ten Duch Svätý, ktorý vzkriesil Krista, ten pôsobí aj v nás a skrze nás. Tak ako sa zmenil Peter, keď zo strachu zaprel Ježiša na Pilátovom nádvorí a po prijatí Ducha Svätého bez strachu káže: „Robte pokánie“ (Sk 2,38), dajme sa zmeniť Duchu Svätému aj my. Ján a Peter idú do Samárie, aby bratov a sestry, ktorí prijali krst, upevnili vo viere vkladaním rúk a modlitbou. Povinnosť nás kresťanov je verejne vyznať a nezaprieť, že sme kresťania. Sviatosťou birmovania sme sa stali “dospelými“ kresťanmi. Do duše nám bol vtlačený nezmazateľný znak, keď sme vedome a dobrovoľne v Duchu Svätom vyznali, že chceme žiť svoju vieru, učenie Ježiša Krista. Ducha Svätého máme prosiť, aby sme viac chápali a prijímali jeho dary.
Bez pomoci a darov Ducha Svätého nemôžeme zachovať si ideál evanjelia. Vtedy by sme boli bludári ako Pelagius, ktorý sa domnieval, že dá sa zachovať ideál evanjelia vlastnými silami. Ježiš v podobenstve o viniči a ratolesti učí: „Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne“ (Jn 15,4). Na Turíce sme dostali „moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12), ale táto moc je od Kristovho Ducha, s ktorým máme byť čo najužšie spojení životom modlitby. Len tak budeme svedkami vzkrieseného Krista. Len tak chápeme, že budúcnosť Cirkvi je v našich rukách a závisí aj na nás.
Zoslanie Ducha Svätého
19. mája 2024
Zdroj: Flickr
Zoslaním Ducha Svätého sa završuje obdobie päťdesiatich dní od slávneho vzkriesenia nášho Pána. Päťdesiat dní od prechodu cez Červené more Izraeliti putovali po púšti a Boh si ich pripravoval, aby mohol s nimi uzatvoriť zmluvu. Na päťdesiaty deň im bol daný Boží zákon – Desatoro. Židia si túto udalosť každoročne pripomínali sviatkom Pentecostes (Turíce). Išlo však len o predobrazy. Aké odlišné sú prvé a druhé veľkonočné udalosti, kedy sa obetuje za nás pravý baránok Ježiš Kristus!
Počas prvej veľkej noci umierali tisíce prvorodených, počas druhej veľkej noci sa v krvi nepoškvrneného baránka navracia život a rodia sa noví synovia a dcéry pre nebo. Počas prvých Turíc, kedy dal Boh Zákon, bolo počuť hromy, zem sa triasla a ľud bol naplnený strachom o svoj život. Tieto druhé Turíce sú naplnené rozliatím Božskej sily, ktorá zjednocuje ľudské srdcia v láske a zostupuje Duch v podobe ohňa, ktorý zapaľuje srdcia, aby hrdinsky vyznávali vieru v Ježiša.
Už v Starom zákone pôsobí Duch Svätý tým, že hovorí ústami prorokov, čím pripravuje svet na kraľovanie Bohočloveka Ježiša Krista. A Kristus pred nami odhaľuje, že Duch je nám potrebný, aby sme chápali v plnosti jeho vykupiteľské dielo a aby sme mohli byť svedkami Krista „až po samý kraj zeme“.
Duch Svätý sa nevteľuje, nevnímame jeho tvár, len jeho pôsobenie, pretože jeho poslaním nie je niečo nové – nové učenie, nové vykúpenie. Jeho poslaním je roznietiť v nás poznanie a život podľa tohto, čo zvestoval Pán Ježiš Kristus. Prináša oživenie lásky k Ježišovi, ktorá spôsobí to, že človek začne žiť tak, aby sa na jeho tele zjavil Ježišov život. Nie môj osobný život, ale Ježišov. Duch Svätý preberá vládu nad srdcami apoštolov, ktoré premieňa, zjednocuje ich vôľu s Božou vôľou a vedie ich k verejnému vyznávaniu viery.
Sv. apoštol Pavol nás učí, že sme chrámami Ducha Svätého, ktoré majú byť dokonalé. Preto nás Duch vedie k tomu, aby sme sa vzdali všetkého hriešneho v našom živote a aby sme sa aj my s vôľou Boha zjednotili, pretože pravá dokonalosť a svätosť spočíva v tomto. Čistá a dokonalá láska, ktorou svätí milujú Boha v nebi spočíva v tom, že sú úplne zjednotení s Bohom. Duch nás vedie, aby sme prijímali s odovzdanosťou do Božej vôle všetko, čo nás v našom živote stretá, či už je to v súlade s našimi plánmi alebo nie. Kto sa odovzdá do rúk Ducha Božieho a nechá sa ním viesť, žije v pokoji a bez strachu. Naopak, kto tak nečiní, neustále sa strachuje, pretože je závislý od pominuteľných a náhodných vecí. To je hlavnou bolesťou dneška: strach. Strach zo smrti, strach z blížneho, strach z tohto či onoho.
Duch Boží však nevládne strachom. Pozrime na odvahu apoštolov, ktorí neváhali čeliť smrti. Prečo? Pretože „žili duchovne a nespĺňali žiadosti tela“. Nežili v hriechoch a preto neboli pripútaní k materialistickému spôsobu života.
Sv. Alfonz z Liguori napísal: „Aké veľké je bláznovstvo tých, čo sa protivia Božej vôli. Nielenže musia znášať útrapy, lebo nik nemôže zabrániť tomu, aby sa spĺňali Božie príkazy, lež ešte aj bezvýsledne trpia.“ A sv. Augustín dodáva: „Čo hľadáš človiečik ďaleko od svojho Boha? Hľadaj Boha, zjednoť sa s ním a primkni sa k jeho vôli a budeš žiť šťastne na tomto svete i na druhom.“ Kardinál Journet píše: „Boh sa správa ľudsky k ľuďom slabým, ale k skutočným učeníkom sa správa neľudsky – ne-ľudsky – tzn. božsky.“
Preto Pán dopúšťa na nás rôzne kríže, pretože Duch Svätý nás chce zjednotiť s Bohom. Odhaľuje každodenným životom naše hriechy a neresti –, aby sme žili v pravde – nezakrývali, nezľahčovali a neospravedlňovali si ich. To nás vedie k onomu zjednoteniu sa s Bohom vo všetkom. To je tá božská cesta. Apoštoli sa nespoliehali na nič, len na pomoc Ducha Svätého a preto horlivo hlásali evanjelium slovom i vlastným životom.
Nás dnes Duch Svätý vedie k tomu, aby sme sa odovzdali do Božích rúk vo všetkom: v chorobe, v trápeniach, keď všetko okolo nás je rozvrátené, v osobných obmedzeniach a problémoch, v duchovných skúškach. Takto budeme môcť s pokojom odovzdať dušu Stvoriteľovi a s láskou prijať moment vlastnej smrti. Odovzdať sa Božej vôli skrze vzývanie Ducha Svätého dosiahneme v prvom rade praktizovaním svojej viery, životom podľa Božských prikázaní a ich poznaním. Postupne Duch Svätý v nás vykoná to isté dielo, ako v apoštoloch – prevezme náš život a všetko nám bude ľahké, pretože sa budeme spoliehať len na neho.
My dnes potrebujeme oheň Duch Svätého, potrebujeme načúvať jeho vanutiu. Potrebujeme dnes nanovo spoznať čo je hriech a prestať v ňom ľahostajne kysnúť. Potrebujeme nanovo začať vyznávať svoju vieru verejne, prestať sa báť. My sme na svete a vo svete, aby sme zápasili, nie sa hrali a oddychovali. Načúvajme tomu, čo „Duch hovorí“, nie čo hovoríme my. Týmto načúvaním a odovzdaním sa do vôle Božej vo všetkom je slávenie sv. omše, kde vidíme obetu nášho Pána, ktorý bol dokonale zjednotený s Otcovou vôľou. Chceme prijímať Božské telo a krv Krista, aby v nás Duch Svätý roznietil milosť posväcujúcu a udelil nám svojich sedem darov. Neutekajme pred kresťanským životom a jeho dôsledkami. Prosme dnes o posilu vo viere a konajme prakticky: venujme dnes čas spoločnej modlitbe – v rodine, so susedmi, s blízkymi.
Panna Mária, ty si ženou plnou darov Ducha. Pros za nás, aby sme žili skrze svoju vieru a tak svedčili o tvojom Synovi. AMEN Jarné mesiace sa už tradične spájajú so slávením najvýznamnejšieho kresťanského sviatku, Veľkej noci. Práve v máji sa toto slávnostné obdobie uzatvára, a to slávením sviatku Zoslania Ducha Svätého. Slávenie Turíc, ako sa ľudovo tento sviatok nazýva, je pritom vo svojej podstate oslavou udalostí Veľkej noci, je ich slávnostným ukončením. Význam sviatku Turíc, ich skrytá symbolika či dávna história pritom v sebe ukrývajú mnoho zaujímavého.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Turíce či Letnice. To sú len tie najznámejšie pomenovania pre sviatok slávený po siedmich týždňoch od slávenia Veľkej noci. Zatiaľ čo pomenovanie Turíce sa pravdepodobne spája s kultom zvieraťa tura, Letnice nadväzujú na príchod leta. Niekedy sa tento deň nazýva aj Zelené sviatky, ktoré zasa upozorňujú sa symboliku rodiacej sa prírody. Na východnom Slovensku a v južnej časti stredného Slovenska je možné stretnúť sa aj s pomenovaním Rusadlá či Rusadlé sviatky, ktoré majú korene vo východoslovanskom názve Rusalje. V tomto prípade možno hovoriť aj o podobnosti s antickými slávnosťami ruží, ktoré niesli názov Rosalia alebo Pascharosarum. Názvy sviatku Zoslania Ducha Svätého tak vo veľkej miere odzrkadľujú prepojenie zelenajúcej sa a kvitnúcej prírody s duchovným významom začiatku niečoho nového, novej zmluvy, zobrazenej príchodom Ducha Svätého. NajčastejšieTurícemajú pôvod eštev predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura. V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami. Aj keď podstata svätodušných sviatkov je, samozrejme, úplne iná, názov Turíce pretrval a používajú ho najmä rímskokatolíci. Pomenovanie tohto sviatku vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným Staroslovanským božstvom plodnosti. Pôvodný slovanský sviatok oslavujúci silu prírody, ktorá na jar všetko dvíha k oblohe... Ale Turíce predsa prichádzajú až po nej. Áno, kresťania rôznych vierovyznaní slávia sedem týždňov po veľkej noci sviatok Zoslania Ducha Svätého, známy aj pod názvom Turíce.
V tomto roku pripadá svätodušná nedeľa na 19. mája, po nej nasleduje svätodušný pondelok.
Keď boli apoštoli spolu
O tom, ako to bolo, sa dozvedáme z biblickej knihy Skutkov apoštolov. Keď nastal päťdesiaty deň po Veľkej noci, boli všetci spolu zhromaždení na jednom mieste. Zrazu sa celý dom naplnil zvukom z neba, ktorý sa podobal hukotu silného vetra. A Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov zostúpil na učeníkov.
Vtedy sa okolo nich zbehlo mnoho ľudí. Niektorí udivene žasli, iní sa čudovali a nešetrili posmeškami. Učeníci naplnení Svätým Duchom sa im javili divní, začali totiž hovoriť v jazykoch, v iných jazykoch a v cudzích rečiach. A po Petrovej odvážnej kázni a svedectvách o Ježišovi sa ešte v ten deň dalo z tých, ktorí ho počúvali, pokrstiť 3 000 ľudí. Teda nielen hukot a oheň, to počuté a videné, ale aj rozrastajúca sa cirkev bola dielom zoslaného Ducha.
Rôzne názvy
Samotná udalosť, ktorá sa v ranej cirkvi odohrala, je obsiahnutá aj v oficiálnom názve tohto kresťanského sviatku, teda Zoslanie, alebo Zostúpenie Ducha svätého, ľudovo na Ducha. Avšak tento sviatok má aj rôzne staršie a tradične zažité pomenovania.
Najčastejšie Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura. V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami. Aj keď podstata svätodušných sviatkov je, samozrejme, úplne iná, názov Turíce pretrval a používajú ho najmä rímskokatolíci.
Známy, najmä v protestantských cirkvách, je aj názov Letnice. Keď na Ježišových učeníkov zostúpil Duch Svätý sa totiž v Jeruzaleme konal sviatok Šavu’ot. Počas neho si židia pripomínajú prijatie Tóry od Boha na vrchu Sinaj. Šavu’ot bol zároveň sviatkom vďakyvzdania za úrodu v čase končenia žatvy. A obdobiu žatvy hovorili starí Slovania letnica.
V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zas zaužívané pomenovanie Päťdesiatnica. Je zrejmé, že ide o päťdesiaty deň a takýto význam má aj grécke pentekosté. Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodený je pravdepodobne od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.
Zelené sviatky
Aj takto ľudia volali Turíce: Zelené sviatky.
Začiatkom leta je už v prírode všetko svieže zelené, tráva rozprestrela svoj hustý koberec a koruny stromov sú plné listov. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zaobstarať vetvičky bolo úlohou mužov – otcov rodín alebo starších synov. Ak bola v dome dievka na vydaj, halúzky k nim zvykli doniesť mládenci.
Zelené vetvičky alebo stromčeky dopĺňali aj výzdobu chrámov počas svätodušných sviatkov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.
Človek a príroda
Človek kedysi žijúci viac v spätosti s prírodou, si ju vážil a staral sa o ňu celkom prirodzeným spôsobom. Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý.
Sviatky týždňov Shavuot
Zatiaľ čo kresťania na päťdesiaty deň po Veľkej noci slávia Turíce, v judaizme na tento deň pripadá sviatok Šavuot, nazývaný aj Sviatok týždňov. Počas tohto sviatku Židia slávia odovzdanie Tóry Mojžišovi na hore Sinaj. Táto udalosť predstavuje počiatok zmluvy medzi Bohom a vyvoleným židovským národom. Podobne ako Turíce, Šavuot nemá presne stanovený dátum slávenia, ale odvíja sa od Sviatku nekvasených chlebov, Pesachu. Jeho slávenie sa počíta na 49. deň po slávení Pesachu, čiže po siedmych týždňoch. Názov Šavuot v hebrejčine znamená týždne, čiže toto časové obdobie je obsiahnuté v samotnom názve. V starom zákone sa nachádza niekoľko rozličných názvov pre tento sviatok. V knihe Exodus (Ex 23, 16) sa tento deň nazýva Sviatkom žatvy (hebr. chaghakacir), v knihe Numeri (Nm 28, 26) zas ako Deň prvotín (hebr. chaghabikkurim). Tieto dva názvy poukazujú na fakt, že týchto 50 dní ohraničovalo obdobie medzi prvou žatvou jačmeňa a ukončením žatvy pšenice. Toto obdobie je tak významným obdobím aj v rámci hospodárskeho roka.
Židovská tradícia slávenia Sviatku týždňov v sebe obnášala prinášanie konkrétnej obety. Spôsob slávenia je opísaný v knihe Levitikus (Lv 23, 15-18), v ktorej je tento sviatok označený ako Letnice, Pentekostes (hebr. päťdesiaty deň). V tomto čase mali Židia obetovať potravinovú obetu. V nej nesmel chýbať kvasený chlieb, ktorý bol obetou prvotín. To, že malo ísť o nekvasený chlieb, má svoj hlbší význam. Zatiaľ čo počas sviatku Pesach, čiže Sviatku nekvasených chlebov, mohli Židia jesť iba nekvasený chlieb, čiže maces, po päťdesiatich dňoch mali obetovať práve kvasený chlieb. Kvas pritom symbolicky predstavoval hriech, čiže po niekoľkotýždňovom čakaní mali Bohu symbolicky obetovať všetko, aj svoj hriech, ktorý dokáže zmyť jedine Boh.
Choďte do celého sveta… Obraz El Greca znázorňujúci zoslanie Ducha Svätého
Zatiaľ čo Šavuot je postavený na slávení starej zmluvy medzi Bohom a izraelským národom, počas Turíc si kresťania pripomínajú uzatvorenia novej zmluvy medzi Bohom a všetkými národmi sveta. V Skutkoch apoštolov (Sk 2, 1-13) sa samotné zoslanie Ducha svätého opisuje prostredníctvom prudkého vetra napĺňajúceho celý dom, v ktorom sa apoštoli združovali. Nad hlavou každého z nich následne spočinuli ohnivé jazyky.
Dôležitým momentom tejto udalosti je moment prijatia Ducha Svätého, po ktorom apoštoli začali rozprávať rozličnými jazykmi. Keďže v tom čase sa v Jeruzaleme nachádzalo mnoho rozličných národov, aby slávili Šavuot, prítomnosť Ducha Svätého sa rozšírila k všetkým národom sveta. Sviatok Zoslania Ducha Svätého tak završuje veľkonočné obdobie pozývaním k novému začiatku pre všetkých ľudí.
Turíce na ľudovú nôtu
Tak významný sviatok, akým Turíce bezpochyby sú, sa odzrkadlil aj v špecifickom slávení a zaužívaní istých ľudových zvykov. Aj keď pôvodne turíčne sviatky trvali tri dni, postupom času sa redukovali.
Azda najznámejším zvykom je stavanie májov pred domami mladých dievčat. Na niektorých miestach sa tento zvyk nazýva aj ohrávanie májov. Čas stavania májov sa pritom líši podľa časti Slovenska. Na západnom Slovensku sa máje stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája, čiže počas filipsko-jakubskej noci, avšak na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže k sviatku Turíc. Väčšinou sa pritom využívali ihličnaté stromy ako jedle, no postupom času sa začali používať aj brezy. Každá dievka, ktorá pred svojim domom našla ozdobený máj, tak zistila, koľko mládencov sa o ňu uchádza. Ak sa však dievčine máj alebo mládenec nepáčil, mohla máj zvaliť a neprísť na večernú turičnú zábavu. Riskovala však tak možné nepríjemnosti. Mohlo sa totiž stať, že nasledujúci rok si pred domom našla metlu či suchú borievku. Vyzdobený máj
Častým zvykom počas Turíc bolo zdobenie obydlí a maštalí zelenými vetvičkami. Ich úlohou bolo ochrániť dom a úrodu pred zlými silami. Zelenými vetvičkami sa zdobili aj kostoly či menšie oltáriky. Symboliku týchto zelených vetvičiek možno badať aj v židovskom sviatku Šavuot. V rámci neho symbolizovali horu Sinaj, ktorá sa zazelenala po tom, ako Boh dal Mojžišovi Tóru.
Jedným z turíčnych zvykov bolo aj čistenie studničiek v lesoch. Táto úloha pripadla mládencom, pričom studničky mali byť vyčistené do slávenia Turíc, čo im malo zabezpečiť zdravie a sviežosť.
Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Turíce, Letnice, Zelené sviatky. Všetky tieto názvy pomenúvajú deň, ktorý je významný tak pre kresťanov, ako aj pre Židov. Pre obe náboženstvá je to sviatok, ktorým sa slávi uzatvorenie zmluvy medzi Bohom a človekom. Zároveň však tieto sviatky mali svoje miesto aj v rámci ľudovej kultúry. Turíce sú tak nielen dňom radosti z nového začiatku, ale aj dňom radosti zo života ako takého.
Turíce (iné názvy: Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Zostúpenie Svätého Ducha, Päťdesiatnica, lat.pentecostes, gr.πεντεκοστή (ἡμέρα) - pentekosté (hémerá) - päťdesiaty deň) sú svätodušné sviatky. Názov
Prví kresťania prevzali slávenie tohto sviatku zo židovstva, pričom používali názov Päťdesiatnica pochádzajúci z gréčtiny. Slovenské pomenovanie Turíce vzniklo od slova Tur a súvisí s rovnomenným staroslovanským božstvom plodnosti a sviatkom oslavujúcim silu prírody, ktorá na jar všetko dvíha k oblohe.
V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok nazýva Zoslanie Ducha Svätého. Pri svätej omši sa používa červená liturgická farba. Červená farba okrem mučeníkov a mučeníckej smrti symbolizuje aj Ducha Svätého.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi Zostúpenie Svätého Ducha. Novgorodská ikona z 15.-16. stor.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa tento sviatok tradične nazýva Zostúpenie Svätého Ducha, čím sa zdôrazňuje aktivita, činnosť Svätého Ducha ako samostatnej osoby. Bohoslužobné texty sa sústreďujú na ovocie pôsobenia Svätého Ducha, teda na zbožštenie, na obnovu, zmenu ľudských sŕdc a na jeho dary. Ďalším dôležitým aspektom je oslava presvätej Trojice, ktorá je osobitne výrazná na večierni v nedeľu večer a v Pondelok Svätého Ducha. Osobitnou bohoslužbou je večiereň v nedeľu večer (často sa slávi hneď po skončení svätej liturgie) s modlitbami na kolenách.
V tento sviatok sa chrámy ozdobujú zelenými ratolesťami (neraz aj drobnými stromčekmi) a aj farba bohoslužobných odevov je tradične zelená, čo symbolizuje, že Svätý Duch je darca života.
Ľudové tradície na Slovensku
Na Turíce sa spájajú kresťanské významy so starými symbolmi z predkresťanskej éry. Tento sviatok je okrem cirkevného významu spojený s otváraním studničiek a so sadením májov. V kresťanskej tradícii sú Turíce sviatkom zoslania Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Po rozšírení kresťanstva do oblasti dnešného Slovenska zmenila sa aj forma turíčnych sviatkov. Nebolo však ľahké potlačiť pôvodnú symboliku - niektoré pohanské zvyky, ktoré naši predkovia praktizovali na Turíce, v určitej forme vydržali dodnes. Starí slovania prinášali dary k studničkám a obetovali duchom domáce zvieratá (dnešný symbol obetovania baránka).
Aj výraz "turíce" pochádza zo slova Tur, ktorý patril k pôvodnej symbolike. Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác. Jedným zo znakov je použitie zelenej farby. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami. Ďalším prejavom (zameraným proti zlým silám) bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry. Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek. Studničky v chotároch museli byť obradne vyčistené a upravené. Chotár s nevyčistenou studničkou postihli duchovia nedostatkom vlahy. Dodnes je tiež (hlavne na dedinách) rozšírené stavanie májov - osekaných vysokých stromov, briez, niekde tiež smrekov, bohato vyzdobených farebnými mašľami. Máje sa stavajú pred domy, kde majú dievku na vydaj, ale tiež jeden centrálny pre celú dedinu do stredu obce. Tento symbol je centrom pozornosti - máje sa stavajú so spevom a ľudovou hudbou. K tradíciám patrí aj voľba "hlavného mládenca" - kráľa.
Príchodom Ducha Svätého na zem...do Kristovej Cirkvi začala éra Ducha Svätého,ktorý vedie svätú Cirkev cez 2 tis. rokov až po koniec sveta...po Súdny deň...
