Ja som ju videl! Ako Panna Mária obrátila židovského ateistu na katolicizmus. Alfons Ratisbonne, kde mohol, verejne tupil kat. cirkev. Kňazov mal za klamársku zberbu, čo klame ľud, aby z ich peňazí mohli viesť záhaľčivý život. Bol zaprisahaným nepriateľom Boha a kat. Cirkvi. Ktorý bytostne nenávidel všetko katolícke a s obľubou sa verejne rúhal. Veľkú nádej mal u liberálov a slobodomurárov v ich proticirkevnom boji, človeka neznášajúceho všetko, čo na sebe malo znamenie Kristovho kríža.
Ale jedného dňa si pre neho osobne prišla Panna Mária a on sa stal šíriteľom slávy jej, aj jej Syna. Zaslúžil sa o oficiálne uznanie zázračnej medaily pápežom. Alfons Ratisbonne po obrátení hovorí: Prenasledoval som svojho brata, a voči kresťanskej viere som bol nastavený výhradne nepriateľsky! ˇŽe by Rím a jeho pamiatky na mňa tak zapôsobili? Veď ja som v rímskom gete vzplanul na kresťanstvo ešte väčšou nenávisťou proti katolikom. Alebo pre niečo iné! Nie! Dôvod môjho obrátenie má len jedno meno – Panna Mária!“

O. Alphonse Ratisbonne - Videnie blahoslavenej Panny Márie bolo tak silné, že sa vzdal sa bohatstva a všetkého, aby sa stal kňazom!

Obrátenie židov na katolicizmus, bude znamením druhého príchodu Ježiša Krista

Syn bohatej židovskej rodiny Alphonse Ratisbonne sa v roku 1842. Mal aj osobnú nenávisť voči katolicizmu, lebo jeden z jeho bratov konvertoval zo židovstva, čo zničilo vzťahy medzi nimi. Jednou zo zásad, ktorá viedla jeho život, bolo vždy držať sa plánu, ktorý si vopred vypracoval. (Človek mieni, Pán Boh mení.) Počas pobytu na Sicílii sa však z nepochopiteľných dôvodov sa rozhodol toto pravidlo porušiť a – hoci to neplánoval – odišiel Božím riadením do Ríma.

Obrátenie cez Pannu Máriu
Ratisbonne sa potuloval po kostole. Mal pocit, že by mal odísť. Keď sa otočil k vchodovým dverám, cestu mu zablokoval obrovský čierny pes (satan). Zviera bolo zlomyseľné a odhalilo svoje tesáky. Ratisbonne bol zamrznutý. Nemohol sa pohnúť. Zrazu pes zmizol. Priamo v ceste, v bočnej kaplnke, žiarilo jasné svetlo. Ratisbonne vzhliadol a uvidel P. Máriu, ktorá tam stála, nad oltárom, v pozícii Zázračnej medaily, ktorú stále nosil na krku.

Pozrel sa na ňu. Jej tvár bola pokojná, no jej oči sa mu zaryli hlboko do duše. Nemohol vydržať lesk svetla. Musel odvrátiť zrak od jej očarujúcej tváre, jej podmanivých očí. Pozrel sa na jej ruky, ktoré podľa jeho vlastných slov „vyjadrovali všetky tajomstvá Božskej ľútosti“. Nikdy nepovedala ani slovo, ale on „všetko pochopil“. Vízia trvala len niekoľko minút; účinky na celý život.

Keď jeho priateľ vyšiel zo sakristie, našiel Ratisbonne na kolenách vzlykať. Trval na tom, aby sa dal okamžite pokrstiť. Príbeh sa rozšíril po celom Ríme. V priebehu niekoľkých mesiacov bol Alphonse Ratisbonne pokrstený, prijal prvé sväté prijímanie a bol birmovaný.

Potom sa stal kňazom a prijal meno Marie Alphonse Ratisbonne. Pripojil sa k svojmu bratovi v Jeruzaleme, aby založili Sionské dcéry, ktorých úlohou bolo evanjelizovať medzi Židmi. Pokúsil sa stretnúť so sestrou, ktorá dostala videnie Zázračnej medaily, no neúspešne. Catherinin dar bol jej a Ratisbonnova skúsenosť bola jeho vlastná, ktorú si vážil po zvyšok svojho života. Do roku 1836 boli milióny medailí distribuované po celom svete. Nezvyčajnou kvalitou medaily bolo, že bola najúčinnejšia v zdanlivo nemožných situáciách. Boli zaznamenané vyliečenia beznádejne nevyliečiteľných, obrátenia najhorších nepriateľov Cirkvi, ako aj zázraky každého druhu.

Pôvodný názov medaily bol zabudnutý, pretože ju všetci volali ZÁZRAČNÁ MEDAILA. Nakoniec sa oficiálny názov zmenil na „Zázračná medaila“ a Vatikán na jej počesť zaviedol sviatok.19

LURDY / ZAZRACNA MEDAILA / Alfons Ratisbonne
Keď sa bude zdať všetko stratené, príde veľké Boži…

Panna Mária obráti profesora Harvardu
Bol som beznádejne zamilovaný do Najsvätejšej Panny Márie. Roy Schoeman vyrastal na štúdiu judaizmu pod vedením najvýznamnejších rabínov v americkom judaizme. Po obdržaní B.S. od M.I.T. a M.B.A. z Harvard Business School, učil na Harvarde. Jeho konverzia na katolicizmus viedla k dramatickému preorientovaniu jeho aktivít. Neskôr sa stretol s Pannou Máriou!!
Podľa jeho vlastných slov: "Avšak každý večer pred spaním som sa modlil, aby som poznal meno svojho Pána a Majstra a Boha. Išiel som spať po modlitbe a cítil som sa, akoby ma zobudila jemná ruka na mojom ramene a odprevadila ma do miestnosti, kde som zostal sám s najkrajšou mladou ženou, akú som si vedel predstaviť. Bola to Blahoslavená Panna Mária.
cítil som sa úplne bdelý. Pamätám si, že na moju prvú reakciu, keď som tam stál s úžasom nad jej prítomnosťou a vznešenosťou, som si prial poznať aspoň Zdravas, aby som si mohol uctiť. Ponúkla sa, že odpovie na všetky otázky, ktoré som mal. Pamätám si, že som premýšľal o tom, čo sa spýtam, kládol som otázky a jej odpovede.

Keď som sa nasledujúce ráno zobudil, bol som beznádejne zamilovaný do Najsvätejšej Panny Márie a vedel som, že Boh, ktorého som stretol, bol Kristus a že všetko, čím som chcel byť čo najviac a čo najlepším kresťanom. Stále som nevedel nič o kresťanstve, ani o rozdiele medzi katolíckou cirkvou a niektorou zo stoviek protestantských denominácií. Trvalo mi ešte asi dva roky, kým som si našiel cestu do katolíckej cirkvi, vedený mojou láskou a úctou k Panne Márii.
R. 1894 schválil Lev XIII. prívlastok „Zázračná“ pre medailu, ktorá hrala tak veľkú úlohu v obrátení mladého židovského ateistov menom Alfons Ratisbonne, a ustanovil 27. november ako deň, kedy sa má v celej Cirkvi pripomínať darovanie Zázračné medaily. Alfonsov zážitok v kostole sv. Ondreja delle Fratte uznal už 3. 6. 1842 Gregor XVI. za zázračné obrátenie, ku ktorému došlo na príhovor Panny Márie.

Virgin Mary converts Harvard Professor Part 2 (Jewish Convert to Catholic)
How the Virgin Mary Converted a Jewish Atheist to Catholicism
- A Harvard Professor's Conversion to Catholicism | Roy Schoeman | Jesus, My Savior

- Protestant Pastor Becomes On-Fire Catholic | Chris Stefanick Show
- Démonizmus v charizmatických kresťanských kruhoch.…

Obsiahlejší životopis - Alfons Ratisbonne

Alfonz Ratisbonne († 1884)

Alfonz Ratisbonne pochádzal z jednej z najbohatších a najvplyvnejších rodín židovskej komunity vo Francúzskom Štrasburgu. Mal brata Teodora, ktorý prijal katolícku vieru a denne sa modlil za obrátenie svojej rodiny. V roku 1842, keď mal 28 rokov, prišiel Alfonz v Ríme do kontaktu so skupinou horlivých francúzskych katolíkov, ktorí sa za neho modlili a pozvali ho zároveň na pohreb svojho priateľa. Medzi nich patril aj priateľ jeho brata Teodora, barón Teodor de Bussiéres, pôvodne luterán, ktorý daroval Alfonzovi zázračnú medailu Panny Márie. Bolo to 20. januára 1842 v kostole svätého Andreja. Alfonz pre svoj postoj ku katolíkom pôvodne nechcel vôbec prísť na pohrebný obrad do kostola, preto zostal čakať v kočiari. Po chvíli však aspoň nakukol dnu. A tu sa stalo to, čo radikálne zmenilo jeho život.

,,Z ničoho nič som sa začal cítiť zaplavený zvláštnym nepokojom a videl som padať akoby závoj predo mnou. Kostol sa mi zdal tmavý, okrem jednej kaplnky, v ktorej sa zdalo, akoby sa koncentrovalo všetko svetlo. Neviem, ako som sa ocitol na kolenách pred mramorovým oltárom tej kaplnky. Vskutku som bol v druhej časti kostola a medzi mnou a kaplnkou bolo mnoho vecí pripravených na pohreb, ktoré mi bránili k priamej ceste k nej. Akokoľvek sa to stalo, ocitol som sa v tejto kaplnke a zdvihol som oči k svetlu, ktoré tak silno žiarilo. Vtedy som videl postavenú nohami na oltári, živú, veľkú, majestátnu, prekrásnu svätú Pannu Máriu. Viackrát som sa snažil pozdvihnúť k nej svoje oči, ale jej jas a môj rešpekt mi to nedovolili. Vždy som nakoniec oči sklopil, ale to mi nebránilo, aby som jasne cítil zrejmosť a realitu zjavenia. Uprel som teda oči na jej ruky a videl som v nich výraz odpustenia a milosrdenstva. Neovládateľná sila vnútri ma pobádala k nej. V jej prítomnosti, i keď mi nepovedala ani jediné slovo, razom akoby úderom som pochopil hrôzu stavu, v ktorom som sa nachádzal, deformáciu hriechu a zároveň krásu viery v Evanjelium. Jedným slovom, naraz som všetko pochopil. Nemôžem si uvedomiť, akým spôsobom v jednom momente som nadobudol poznanie viery. Všetko, čo môžem povedať je, že v okamžiku gesta tých rúk mi spadol závoj z očí. Nie jeden, ale veľa závojov, ktoré dovtedy zahaľovali môj zrak. Zmizli tak rýchlo, ako mizne sneh, ľad alebo blato, keď naň naplno zažiari slnečné svetlo. Videl som na dne priepasti krajnú mizériu, z ktorej som bol vytrhnutý vďaka činu nekonečného milosrdenstva“. Jeho svedectvo sa končí slovami: ,,Ona mi nepovedala nič, ale ja som pochopil všetko“.

Neskôr vyšlo najavo, že zosnulý sa modlil a obetoval za jeho obrátenie ku katolíckej viere. Alfonz sa obrátil i vďaka orodovaniu Panny Márie. Keď vychádza z kostola, bozkáva medailu, ktorú má na hrdle a hovorí takmer nezrozumiteľné slová o Božej láske a o milosrdenstve Panny Márie. Bol pokrstený o jedenásť dní neskôr a prijal meno Mária. Potom, v roku 1848, bol vysvätený za kňaza. Najskôr bol jezuita, potom s bratom Teodorom, ktorý sa taktiež stal katolíkom, založil kongregáciu Našej Panej zo Sionu. Jej poslaním bolo napomáhať obráteniu židov k evanjeliu. Zomrel v roku 1884 ako sedemdesiatročný vo Svätej zemi v Ain Karim. Až do svojej smrti, teda celých 42 rokov po svojej konverzii, zostal pevný v kresťanskej viere, verný rehoľnému životu, vytrvalý v odriekaní a modlitbe, kontemplácii a aktivite. Nikdy nespochybnil v pravdivosť toho, čo zažil.
Fatima TV: Bl. Bartolomej Longo – Z pekla do neba -

Svedectvá židovských konvertitov na kresťanskú vieru

Herman Kohen († 1871)

Bol bývalý slobodomurár, slávny pianista a skladateľ. Narodil sa zo židovských rodičov v Hamburgu r. 1821 a mal také hudobné nadanie, že už ako 6– ročný hrával najťažšie skladby. V roku 1834 prišiel do Paríža, kde ho vodcovia slobodomurárskych lóží vlákali do svojich osídiel, „aby z neho“, ako sám píše, „učinili jedného zo svojich apoštolov“. Vplyvom týchto ľudí sa Hermann úplne skazil. Šíriac najzhubnejšie bezbožnosti sršal jedom nenávisti proti Bohu, cirkvi, kňazom, atď. Niekoľkokrát prehral všetky peniaze v kartách a pomýšľal na samovraždu. Roku 1847 sa konala v Paríži v kostole sv. Valérie májová pobožnosť, pri ktorej spieval zbor vybraných spevákov. Istého dňa sa dirigent nemohol dostaviť, preto požiadal Hermana, aby ho zastúpil, čo on prijal. Keď kňaz udeľoval požehnanie pred velebnou sviatosťou Oltárnou, Hermana zasiahla Božia milosť, akýsi lúč nadprirodzeného svetla osvietil jeho dušu. Zatúžil po viere a po Bohu. V nasledujúci piatok pri požehnaní zažil ten istý pocit, ešte silnejší. Preto svoje čelo sklonil po prvýkrát v živote pred velebnou sviatosťou Oltárnou. Súčasne sa zatúžil zoznámiť s pravdami svätej viery. Zahĺbil sa do štúdia katechizmu a čím viac pokračoval, tým viac svetla vlieval Boh do jeho duše. Nemal však dosť síl vzoprieť sa hriešnym návykom. Ale Boh na neho nezabudol. Raz išiel na svätú omšu. Pri pozdvihovaní eucharistie zostúpila nová milosť do jeho duše. Akoby v zrkadle zrazu uvidel celý svoj život a ohavnosť svojich hriechov, ktoré ťažili jeho dušu. Úprimne začal ľutovať svoje hriechy a rád by sa aj vyspovedal, nebyť toho, že bol žid. Ďalším silným zážitkom preňho bola účasť na pobožnosti, počas ktorej prijalo krst niekoľko žien, ktoré dovtedy vyznávali judaizmus. Herman vtedy veľmi osobne zobral slová piesne, ktorú tam spievali: „Ježišu Nazaretský, Kráľ židovský, zmiluj sa nad deťmi Izraela! Ježišu, Božský Mesiáš, ktorého Židia očakávali, zmiluj sa nad deťmi Izraela! Ježišu, vytúžený národmi, ty si liečil hluchých, slepých a nemých, zmiluj sa nad deťmi Izraela!“ Nová milosť urýchlila jeho túžbu po spasiteľnej viere a v r. 1847 v Paríži v kaplnke Matky Božej Sionskej prijal svätý krst a odovzdal sa Ježišovi Kristovi. Dňa 8.9. pristúpil Herman k svätému prijímaniu a 2.12. z rúk arcibiskupa Affreho prijal sviatosť birmovania. Mal veľkú úctu k Najsvätejšej sviatosti. V srdci cítil, že Boh ho volá k veľkým veciam: Herman Kohen zatúžil oddať sa úplne službe Božej.

Preto vstúpil ku karmelitánom, kde po skúšobnej dobe dostal rehoľné meno o. Augustín Mária od Najsvätejšej sviatosti. Jeho príklad konverzie nasledovala aj jeho sestra a synovec. Jeho otec, ktorý ho pred tým ako – „odpadlíka“ preklial a vydedil, sa chcel pred smrťou s Hermanom stretnúť. Na smrteľnej posteli synovi povedal: „Odpúšťam ti tri veľké chyby tvojho života – že si sa stal katolíkom, že si obrátil na katolícku vieru svoju sestru a že si pokrstil synovca.“ Kázania o. Augustína boli preniknuté horúcou láskou k Bohu a všetkých poslucháčov uchvacovali. Ako misionár pôsobil na prospech dušiam vo väčších mestách Francúzska, Nemecka, Švajčiarska, Talianska a Španielska. V dobe nemecko – francúzskej vojny sa obetoval službou francúzskym zajatcom na istom mieste pri Berlíne. Bola tam zima a veľa nákazlivých chorôb, čo sa odrazilo aj na jeho zdraví. Vedomý si ťažkej choroby povedal: „Nech sa stane Božia vôľa. Ak sa uzdravím, uvidím ešte veľa smutných udalostí. Ale rád by som ešte pracoval, aby som zachránil duše.“ Z choroby sa už neuzdravil, ale vysilený zomrel 20.1.1871.

Rosa Warmerová
Rose Warmer sa narodila ako dcéra židovských rodičov na Slovensku. V roku 1939 ako 30 – ročná uverila v Ježiša Krista a dala Mu svoj život k dispozícii. Židom v Maďarsku a na Slovensku rozprávala o tom, čo pre ňu znamená Kristus, a že proroctvá, ktoré sú napísané v Starom zákone, sa v Ježišovi z Nazareta naplnili. Potom v koncentračných táboroch Osvienčim, Gelsenkirchen – Horst a Bergen – Belsen sa jej viera v Krista a v Božie zasľúbenia Biblie stali oporou pre mnohých. Neskôr mohla o Synovi Božom ako o svojom Záchrancovi a Pánovi ešte veľa rokov vydávať svedectvo v Izraeli. Predtým to v živote Rosy bolo úplne inak. Cez umelcov a intelektuálov zo svojho okolia bola zapletená do okultného špiritizmu. Dlho verila, že duchovia na jej príkaz prídu a odídu. Zrazu zistila, že je to opak: Démoni na ňu vyvíjali hrozný nátlak – až k samovražedným myšlienkam. Preto sa jej skupina stala „opatrnejšou“. Teraz si pred svojimi seansami začali čítať z Biblie, aby do spojenia s nimi mohli vstúpiť len „dobrí duchovia“. – Ale aj to sa rýchlo ukázalo ako hrozný klam. Nikto z tej skupiny vtedy neveril, že Biblia je skutočne Božie slovo. A predsa hľadali pomoc v Biblii. Pritom „náhodou“ narazili na verš: „A keby vám riekli: Spýtajte sa veštcov, duchárov, alebo vedomcov, ktorí šepcú a mrmlú, poviete: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha? Ale za živých sa pýtať mŕtvych!“(Iz 8,19). To postavilo Rosu Warmer pred rozhodujúcu voľbu. Pocítila moc démonov a chcela byť oslobodená. Začala si čítať Bibliu. Ale nemala vedenie a mnohé jej zostávalo cudzie. Vynáralo sa v nej tušenie o Božej veľkosti a dobrote, ale prístup k nemu nenašla. Čo sa jej ale stále jasnejšie stavalo pred oči, boli jej hriechy – videla, ako ďaleko sa vzdialila od Boha. A hľadala niekoho, kto by jej z Biblie vysvetlil cestu k Bohu. V septembri 1939 pozvala Rosu jedna priateľka na kázanie amerického misionára v Budapešti. Ten večer a nasledujúce rozhovory s misionárom jej dali odpoveď na viaceré otázky. A potom Rose čítala doma v Jánovom evanjeliu, ako Ježiš teológovi Nikodémovi povedal, že sa „musí narodiť znova“. Narodiť sa znova! Keby to bolo možné! Začať život odznova, po tom túžila. Ten večer Rose pokľakla a povedala Bohu o všetkom svojom trápení, všetkej vine a celom svojom zúfalstve. Rozpráva: „Každú nitku srdca som darovala Mesiášovi, Vykupiteľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. V tom istom okamihu som Mu tiež odovzdala svoj život.“ V ten večer sa narodila znovu. Získala odpustenie a oslobodenie od všetkej okultnej záťaže. Naplnená radosťou čítala verš z Izaiáša: „A dielom spravodlivosti bude pokoj a službou spravodlivosti bude ticho a bezpečnosť až na veky.“(32,17) Rosa spoznala zúrivú moc démonov, ale potom zakúsila, že Boh je silnejší ako každá moc sveta. Táto skúsenosť jej aj potom neskôr – v koncentračných táboroch – dodávala vždy novú odvahu.
Vypočutá modlitba Adonirama Judsona
Zostarnutý kazateľ dr. Adoniram Judson, ktorý ako misionár pracoval v Indii a pre Ježiša roky trpel vo väzení, zomieral. Jeho žena sa o neho starala a príležitostne mu niečo prečítala z misijných oznamov. Tu narazila na správu z misie medzi židmi. Na svoje radostné prekvapenie čítala príbeh o obrátení jedného židovského muža. Ten čítaním spisu od Judsona prišiel k poznaniu svojich hriechov a uveril v Záchrancu Ježiša Krista. Keď sa v čítaní zastavila, spozorovala, že jej muž tým je celkom uchvátený. Po chvíľke povedal: „Som hlboko dojatý Božou vernosťou. Často som Ho prosil, aby mi daroval radosť z toho, že som aspoň jedného človeka z izraelského národa mohol priviesť k Spasiteľovi. To bola jediná z mojich prosieb, ktorú mi doteraz nesplnil. Teraz aj táto prosba je vypočutá.“ Boh vidí aj naše snahy o šírenie evanjelia, aj naše modlitby za záchranu stratených ľudí. Časom z toho dá vzísť ovociu.
Záver
Zverejnené fakty potvrdzujú, že:
hoci kresťanstvo má židovské korene a prechováva si istú úctu k židom (veď náš Spasiteľ Pán Ježiš Kristus bol Žid), je napriek tomu s Judaizmom nezlučiteľné a to pre jeho popieranie hlavných zjavených Božích právd a Kristovho učenia.
Jedinou cestou k Bohu Otcovi je Ježiš! Len On je „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1, 29) Božie slovo hovorí: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16) a tiež: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“(Mk 16, 16)

K tejto téme je vhodné si pozrieť i dokumentárny film s názvom Pochod k Siónu - youtube.com/watch?v=gdORy9Lwi2E

- Život Alfonza Ratisbonne – Združenie Zázračnej medaily
- Bartolo Longo, NEW FULL FILM, biography, power of the Rosary, Mary's Dowry Productions
- Konvertiti zo židovstva: François-Marie-Paul Libermann
- Démonizmus v charizmatických kresťanských kruhoch.…
- Spoločnosť svätého Bazila Veľkého - Listy - Apológia kresťanstva – kresťanstvo a judaizmus - III. časť
- Niezwykła historia o nawróceniu wojującego ateisty

- Ce lieu demandé par la Vierge Marie pour sauver les âmes : Notre Dame du Laus et Benoite Rencurel

Pozrite sa na Hviezdu morskú. Zavolajte Pannu Máriu! V nebezpečenstve, v ťažkostiach v pochybách, myslite na Pannu Máriu, volajte Pannu Máriu. Majte Jej sladké meno na perách. Nikdy Ju nenechajte odísť z vášho srdca. Sledovaním Jej stôp nezablúdite. Modlibou k Nej neupadnete do zúfalstva. Mysliac na ňu sa nebudete mýliť. Kým sa držíte Jej nežnej ruky, nespadnete, nebudete unavení, nebudete mať strach. Odovzdajte sa pod Jej ochranu a dosiahnete cieľ. ~ Svätý Bernard

Zdravas', Hviezda morská, - zdravas', Matka Božia! - My k tebe voláme, - o pomoc žiadame. - Ty buď naša zástankyňa - u Ježiša, svojho Syna.

Zdravas’, hviezda morská,
jasná rajská brána,
slávna Matka Božia,
pritom večne Panna.

Prijmúc ono „Ave“,
čo ti anjel spieva,
vráť nám milosť a zmeň
v opak meno Eva.

Trestancom sním putá,
slepcom zažni svetlo,
odvráť zlo, by dušu
vždy len dobro stretlo.

Slávna Matka Spasiteľa,
hviezda morská putujúcich;
brána nebies otvorená,
buď pomocou padajúcich.
Zastaň nás, ó, milostivá,
veď keď si ty porodila
svojho Boha, Stvoriteľa,
príroda sa zadivila.
Matka, ty si pred pôrodom
i po ňom vždy panna bola;
oroduj vždy za nás hriešnych
tam u nášho Spasiteľa.
II

Zdravas’, Kráľovná nebeská,
zdravas’, Pani ty anjelská;
koreň Jessov, nebies brána,
ty si svetu Svetlo dala.
Plesaj, Panna najslávnejšia,
ty zo všetkých najjasnejšia;
milostivá Panna čistá,
pros vždy za nás Syna, Krista.
III

Zdravas’, Kráľovná, matka milosrdenstva;
život náš i sladkosť a nádej naša, zdravas’.
K tebe voláme, hriešni synovia Evy,
v tomto sĺz údolí stenajúci, plačúci.
A preto teda, Orodovnica naša,
obráť k nám tie svoje premilosrdné oči.
A nám Ježiša, ktorý je požehnaný
plod života tvojho, tam vo večnosti ukáž.
Ó, milostivá a nad všetky pobožná,
ó, presladká Panna, Matka Božia Mária.
IV

Pod tvoju ochranu sa utiekame,
svätá Božia Rodička.
Neodvracaj zrak od našich prosieb,
pomôž nám v núdzi
a z každého nebezpečenstva nás vysloboď,
ty, Panna slávna a požehnaná.
V

Zdravas’, Mária, milosti plná,
Pán s tebou,
požehnaná si medzi ženami
a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
Svätá Mária, Matka Božia,
pros za nás hriešnych
teraz i v hodinu smrti našej.
Františkánskej rodine na Slovensku sa Dekrétom Konferencie biskupov Slovenska číslo 669/97 povoľuje používať nasledujúcu Mariánsku antifónu okrem Veľkonočného obdobia:
VI

Svätá Panna Mária,
nenarodila sa tebe podobná
medzi ženami celého sveta,
dcéra a služobnica najvyššieho Kráľa,
nebeského Otca,
Matka nášho najsvätejšieho Pána
Ježiša Krista,
nevesta Ducha Svätého;
oroduj za nás
spolu so svätým Michalom archanjelom,
so všetkými nebeskými mocnosťami
a so všetkými svätými
u svojho najsvätejšieho a milovaného Syna,
Pána a Učiteľa.
Vo Veľkonočnom období:

Raduj sa, nebies Kráľovná,
aleluja (aleluja),
lebo koho si nosila,
aleluja (aleluja),
z mŕtvych vstal jak predpovedal,
aleluja (aleluja);
pros, aby nás k sebe prijal,

aleluja (aleluja).

Così è morta la Vergine Maria secondo San Giovanni Damasceno, dottore della chiesa

" La Madre di Dio non è morta di malattia, perché lei per non avere peccato originale non doveva ricevere la punizione della malattia. Lei non è morta di vecchiaia, perché non doveva invecchiare, visto che a lei non arrivava la punizione del peccato dei primi genitori: invecchiare e finire per debolezza. Lei è morta d'amore. Era tanto il desiderio di andare in paradiso dove si trovava suo figlio, che questo amore l'ha fatta morire.

Circa quattordici anni dopo la morte di Gesù, quando aveva già impiegato tutto il suo tempo per insegnare la religione del Salvatore a piccoli e grandi, quando aveva consolato tante persone tristi e aveva aiutato tanti malati e moribondi, fece sapere agli Apostoli che già si avvicinava la data di partire da questo mondo per l'eternità.
Gli Apostoli la amavano come la più gentile di tutte le madri e si sono affrettati a viaggiare per ricevere dalle loro labbra materne i loro ultimi consigli, e dalle loro sacrosante mani la loro ultima benedizione.

Arrivarono, e con lacrime copiose, e in ginocchio, baciarono quelle mani sante che tante volte li avevano benedetti. Per ognuno di loro ha avuto l'eccelsa signora parole di conforto e di speranza. E poi, come chi si addormenta nel più placido dei sogni, è stata lei chiudendo santamente gli occhi; e la sua anima, mille volte benedetta, è partita per l'eternità.

La notizia è andata in tutta la città, e non c'è stato un cristiano che non venisse a piangere accanto al suo corpo, come per la morte della madre stessa. La sua sepoltura sembrava più una processione di Pasqua che un funerale. Tutti cantavano l'Alleluia con la più ferma speranza che ora avessero una potente protettrice in cielo, per intercedere per ognuno dei discepoli di Gesù.

Nell'aria si sentivano morbidi ma forti aromi, e sembrava ascoltare ognuno, armonie di musiche molto morbide. Ma Tommaso Apostolo, non era riuscito ad arrivare in tempo. Quando è arrivato, erano tornati dal seppellire la Santissima Madre.

Pietro, - disse Tommaso-non puoi negarmi il grande favore di poter andare nella tomba di mia madre gentile e dare un ultimo bacio a quelle mani sante che tante volte mi hanno benedetto. E Pedro ha accettato.

Sono andati tutti verso il Santo Sepolcro, e quando erano già vicini hanno ricominciato a sentire di nuovo morbidi aromi nell'ambiente e armoniose musiche nell'aria.

Hanno aperto il sepolcro e invece di vedere il corpo della Vergine, hanno trovato solo... un sacco di fiori molto belli. Gesù Cristo era venuto, era risorto Sua Madre Santissima e l'aveva portata in paradiso.

Questo è quello che chiamiamo l'Assunzione della Vergine Maria