Stretnutie s Lazárom
(M.Valtorta,Evanj.2/41)
Veľmi jasné letné svitanie. Ježiš a Šimon kráčajú po cestičke strmo odbočujúcej z hlavnej cesty. Smerujú k nádherným ovocným sadom a ľanovým poliam. Ľan už dosahuje výšku človeka a ohlasuje blízky sber.
,,Už sme na pozemkoch môjho priateľa. Za tým jabloňovým sadom je ohrada záhrady, v ktorej je dom."
,,Tvoj priateľ je velmi bohatý!"
,,Veľmi. Ale nie je šťastný. Má majetky aj inde."
,,Je farizej?"
,,Otec nebol. On... prísne dodržiava Zákon. Povedal som ti - skutočný Izraelita."
Zahnú za roh. Z múra sa ťahajú strapaté, voňavé a žiariace halúzky ruží a jazmínu. Vysoký múr a za ním samé stromy, spoza ktorých sotva vidno dom.
Tu sú ťažké vráta z kovaného železa. Šimon udrie na ťažké bronzové klopadlo.
,,Ešte je veľmi skoro na návštevu, Šimon," namieta Ježiš.
,,Ó, môj priateľ vstáva so slnkom, lebo nachádza útechu len v svojej záhrade a v knihách. Noc je pre neho utrpením. Nemeškaj viac, Učiteľ, a poteš ho."
Sluha otvorí mrežové vráta a vovedie ich dnu. Šimon sa tu vyzná, zamieri k chodníku, ktorý smeruje pomedzi živý plot z ružových kríkov k jazmínovej pergole.
Ozaj, práve odtiaľ prichádza o chvíľu Lazár. Vysoký, chudý a bledý, s krátkymi a nie veľmi hustými vlasmi, vyholený, len s malou briadkou v dolnej časti brady. Oblečený v snehobielom odeve kráča namáhavo ako človek s chorými nohami.
Keď zbadá Šimona, gestom ho láskavo pozdraví a potom, ako len môže, rozbehne sa k Ježišovi, hodí sa na kolená, skloní sa až k zemi, aby pobozkal lem Ježišovho odevu, a povie: ,,Nie som hoden takej cti. Ale keď sa už tvoja svätosť ponižuje až k mojej biede, poď môj Pane, vstúp a buď pánom v mojom úbohom príbytku."
,,Vstaň, priateľu, a prijmi môj pokoj."
Lazár vstane, pobozká Ježišovi ruky a úctivo, no zároveň zvedavo naň pozerá. Kráčajú k domu.
,,Čo som sa na teba načakal, Učiteľ! Vždy na svitaní som si hovoril: ,Dnes príde' a každý večer som si hovoril: ,Ani dnes som ho nevidel...!' "
,,Prečo si ma očakával tak nedočkavo?"
,,Pretože... koho máme my, Izraeliti, očakávať, ak nie teba?"
,,A veríš, že ja som ten očakávaný?"
,,Šimon mi nikdy neklamal a nie je ani chlapec, ktorý sa nadchne klamlivými predstavami. Vekom a utrpením dozrel na múdreho muža. A potom... tvoje skutky prehovorili. Kto koná Božie skutky, musí byť Boží človek . A ty ich konáš. Prečo potom neuveriť, že ty si ten očakávaný?... Vykupiteľ, Mesiáš, ten, ktorý vráti Izraelu pokoj, ten, ktorý nás nechá zomrieť bez úzkosti - lebo budeme vedieť, že sme vykúpení, a nechá nás žiť bez bodavej nostalgie za našimi mŕtvymi..."
,,Už dávno ti zomrel otec?"
,,Pred tromi rokmi a pred siedmimi mi zomrela matka... i ja by som chcel byť tam, kde dúfam, že oni očakávajú nebo."
Vchádzajú do krásnej sály, kde ich už očakávajú sluhovia. Dom je bohatý, a nielen bohatý, ale aj urodzený. Lazár dáva príkazy sluhom.
,,Môžete sa pred raňajkami osviežiť."
Ježiš pije mlieko, ktoré mu osobne podáva Lazár ešte prv, než sa posadia k raňajkám.
...
,,Svet sa ti zdá vzdorovitý, Učiteľ?"
,,Svet? Nie... Sila sveta - Satan. Keby on neovládal srdcia a nedržal by ich v svojej moci, ja by som nenarážal na odpor. Ale zlo je proti dobru, a ja musím v každom človeku poraziť zlo, aby som tam vložil dobro... a nie všetci to chcú..."
,,Učiteľ, aké slová používaš pre toho, kto je vinný, aby si ho obrátil, aby si ho ohol? Slová prísneho pokarhania, ako tie, ktoré napĺňajú dejiny Izraela voči vinným a najnovšie ich používa Predchodca,...alebo slová zľutovania?"
,,Mojím nástrojom je láska a milosrdenstvo. Ver, Lazár, že na toho, kto padol, viac zapôsobí láskavý pohľad než zlorečenie."
,,A ak sa láske vysmejú?"
,,Vytrvať. Vytrvať až do krajnosti. Hriešnik, zvedený človek...myslíš si, že keby vedel, čo znamená dať čo len atóm zo seba do moci Satana, že by to urobil? Ale on to nevie... a potom... Alebo ho ochromí úžas a jed zla, alebo ho privedie k šialenstvu. A aby unikol výčitkám, že je zatratený, zmieta sa, zabára sa do ďalšieho bahna, do ťažkých vĺn bahna, ktoré čoraz viac urychlujú jeho záhubu. Láska je konár, lano, aby sa zachytil...vytrvať, vytrvať, kým ho neuchopí...Jedno slovo... odpustenie.... viac odpustenia, než je vina... aby sa aspoň zastavil pád a vyčkalo sa na Božiu pomoc... Lazár, vieš akú moc má odpustenie? Privádza Boha na pomoc záchrancovi ..."
...
,,Lazár, čítaš veľa?"
,,Veľa. Ani neviem, či robím dobre. Ale choroba a ... a ďalšie veci ma pripravili o mnohé ľudské pôžitky... a teraz mám len lásku ku kvetom a knihám... K stromom a aj ku koňom... Viem, že ma kritizujú. Ale môžem chodiť po svojich majetkoch v takomto stave (a odkryje svoje opuchnuté nohy, celé obviazané) pešo alebo na mulici? Musím používať voz, a to rýchly. Preto som si obstaral kone a obľúbil som si ich, to priznám. Ale ak mi povieš, že je to zlé..., dám ich predať."
,,Nie, Lazár. Nie tieto veci kazia človeka. Kazí ho to, čo znepokojuje ducha a vzďaluje ho od Boha."
,,A ešte, Učiteľ. Toto by som chcel vedieť. Veľa čítam. Mám len túto útechu. Rád spoznávam...Verím, že v podstate je lepšie spoznávať než robiť zlo, je lepšie čítať... ako robiť niečo iné. Ale ja nečítam len našu spisbu. Rád sa dozvedám aj o svete iných, a priťahuje ma aj Rím a Atény. Teraz viem, koľko zla prišlo do Izraela, keď sa nakazil v styku s Asýrmi a s Egyptom, a koľko zla nám napáchali helenizujúce vlády. Čo si myslíš o tom ty? Chcem, aby si ma poučil. Ty nie si len nejaký rabbi, ale si Slovo Múdrosti a Božie Slovo."
Ježiš sa naň istú chvíľu uprene pozerá, jeho pohľad je prenikavý a zároveň vzdialený. Zdá sa, akoby prenikol cez jeho nepriehľadné telo až k srdcu, preskúmal ho, ba prešiel ešte ďalej a ktovie, čo uvidel... Napokon prehovorí:
,,Pociťuješ znepokojenie z toho, čo čítaš? Odďaluje ťa to od Boha a jeho Zákona?"
,,Nie, Učiteľ. Ba práve ma to podnecuje, aby som porovnával našu pravdu s pohanským klamom. Porovnávam a rozjímam o sláve Izraela, o jeho spravodlivých, patriarchoch, prorokoch a o pochybných postavách dejín iných národov. Porovnávam našu filozofiu, ak tak vôbec možno nazvať Múdrosť hovoriacu v posvätných textoch, s úbohou gréckou a rímskou filozofiou, v ktorej sú iskry, ale nie pokojný plameň, ktorý horí a žiari v knihách našich mudrcov. A potom sa ešte s väčšou úctou klaniam v duchu nášmu Bohu, ktorý hovorí v Izraeli prostredníctvom skutkov, osôb a našich kníh."
,,Tak len čítaj ďalej... Poslúži ti to na poznanie pohanského sveta... Pokračuj. Môžeš čítať. Nemáš v sebe kvas zla a duchovného rozkladu. A preto môžeš bez obáv čítať. Pravá láska, ktorú máš k svojmu Bohu, robí neplodným svetské zárodky, ktoré môže čítanie v tebe zasiať. Vo všetkých ľudských činoch sa skrýva možnosť dobra alebo zla. Podľa toho, ako sa vykonávajú. Milovať nie je hriech, ak človek miluje sväto. Pracovať nie je hriech, ak človek pracuje vtedy, keď treba. Zarábať nie je hriech, ak sa človek uspokojí s čestným zárobkom. Vzdelávať sa nie je hriech, ak človek vzdelávaním nezabije v sebe pojem Boha. Ale je hriechom trebárs aj slúžiť pri oltári, ak sa to robí pre vlastný prospech. Si o tom presvedčený, Lazár?"
,,Áno, Učiteľ. Pýtal som sa na to aj iných, ale viedlo to k tomu, že mnou začali opovrhovať... No ty mi dávaš svetlo a pokoj. Ó, keby ťa všetci počúvali! Poď, Učiteľ. Pod jazmínom je tieň a ticho. V jeho sviežom tieni sa príjemne odpočíva v očakávaní večera."
Veľmi jasné letné svitanie. Ježiš a Šimon kráčajú po cestičke strmo odbočujúcej z hlavnej cesty. Smerujú k nádherným ovocným sadom a ľanovým poliam. Ľan už dosahuje výšku človeka a ohlasuje blízky sber.
,,Už sme na pozemkoch môjho priateľa. Za tým jabloňovým sadom je ohrada záhrady, v ktorej je dom."
,,Tvoj priateľ je velmi bohatý!"
,,Veľmi. Ale nie je šťastný. Má majetky aj inde."
,,Je farizej?"
,,Otec nebol. On... prísne dodržiava Zákon. Povedal som ti - skutočný Izraelita."
Zahnú za roh. Z múra sa ťahajú strapaté, voňavé a žiariace halúzky ruží a jazmínu. Vysoký múr a za ním samé stromy, spoza ktorých sotva vidno dom.
Tu sú ťažké vráta z kovaného železa. Šimon udrie na ťažké bronzové klopadlo.
,,Ešte je veľmi skoro na návštevu, Šimon," namieta Ježiš.
,,Ó, môj priateľ vstáva so slnkom, lebo nachádza útechu len v svojej záhrade a v knihách. Noc je pre neho utrpením. Nemeškaj viac, Učiteľ, a poteš ho."
Sluha otvorí mrežové vráta a vovedie ich dnu. Šimon sa tu vyzná, zamieri k chodníku, ktorý smeruje pomedzi živý plot z ružových kríkov k jazmínovej pergole.
Ozaj, práve odtiaľ prichádza o chvíľu Lazár. Vysoký, chudý a bledý, s krátkymi a nie veľmi hustými vlasmi, vyholený, len s malou briadkou v dolnej časti brady. Oblečený v snehobielom odeve kráča namáhavo ako človek s chorými nohami.
Keď zbadá Šimona, gestom ho láskavo pozdraví a potom, ako len môže, rozbehne sa k Ježišovi, hodí sa na kolená, skloní sa až k zemi, aby pobozkal lem Ježišovho odevu, a povie: ,,Nie som hoden takej cti. Ale keď sa už tvoja svätosť ponižuje až k mojej biede, poď môj Pane, vstúp a buď pánom v mojom úbohom príbytku."
,,Vstaň, priateľu, a prijmi môj pokoj."
Lazár vstane, pobozká Ježišovi ruky a úctivo, no zároveň zvedavo naň pozerá. Kráčajú k domu.
,,Čo som sa na teba načakal, Učiteľ! Vždy na svitaní som si hovoril: ,Dnes príde' a každý večer som si hovoril: ,Ani dnes som ho nevidel...!' "
,,Prečo si ma očakával tak nedočkavo?"
,,Pretože... koho máme my, Izraeliti, očakávať, ak nie teba?"
,,A veríš, že ja som ten očakávaný?"
,,Šimon mi nikdy neklamal a nie je ani chlapec, ktorý sa nadchne klamlivými predstavami. Vekom a utrpením dozrel na múdreho muža. A potom... tvoje skutky prehovorili. Kto koná Božie skutky, musí byť Boží človek . A ty ich konáš. Prečo potom neuveriť, že ty si ten očakávaný?... Vykupiteľ, Mesiáš, ten, ktorý vráti Izraelu pokoj, ten, ktorý nás nechá zomrieť bez úzkosti - lebo budeme vedieť, že sme vykúpení, a nechá nás žiť bez bodavej nostalgie za našimi mŕtvymi..."
,,Už dávno ti zomrel otec?"
,,Pred tromi rokmi a pred siedmimi mi zomrela matka... i ja by som chcel byť tam, kde dúfam, že oni očakávajú nebo."
Vchádzajú do krásnej sály, kde ich už očakávajú sluhovia. Dom je bohatý, a nielen bohatý, ale aj urodzený. Lazár dáva príkazy sluhom.
,,Môžete sa pred raňajkami osviežiť."
Ježiš pije mlieko, ktoré mu osobne podáva Lazár ešte prv, než sa posadia k raňajkám.
...
,,Svet sa ti zdá vzdorovitý, Učiteľ?"
,,Svet? Nie... Sila sveta - Satan. Keby on neovládal srdcia a nedržal by ich v svojej moci, ja by som nenarážal na odpor. Ale zlo je proti dobru, a ja musím v každom človeku poraziť zlo, aby som tam vložil dobro... a nie všetci to chcú..."
,,Učiteľ, aké slová používaš pre toho, kto je vinný, aby si ho obrátil, aby si ho ohol? Slová prísneho pokarhania, ako tie, ktoré napĺňajú dejiny Izraela voči vinným a najnovšie ich používa Predchodca,...alebo slová zľutovania?"
,,Mojím nástrojom je láska a milosrdenstvo. Ver, Lazár, že na toho, kto padol, viac zapôsobí láskavý pohľad než zlorečenie."
,,A ak sa láske vysmejú?"
,,Vytrvať. Vytrvať až do krajnosti. Hriešnik, zvedený človek...myslíš si, že keby vedel, čo znamená dať čo len atóm zo seba do moci Satana, že by to urobil? Ale on to nevie... a potom... Alebo ho ochromí úžas a jed zla, alebo ho privedie k šialenstvu. A aby unikol výčitkám, že je zatratený, zmieta sa, zabára sa do ďalšieho bahna, do ťažkých vĺn bahna, ktoré čoraz viac urychlujú jeho záhubu. Láska je konár, lano, aby sa zachytil...vytrvať, vytrvať, kým ho neuchopí...Jedno slovo... odpustenie.... viac odpustenia, než je vina... aby sa aspoň zastavil pád a vyčkalo sa na Božiu pomoc... Lazár, vieš akú moc má odpustenie? Privádza Boha na pomoc záchrancovi ..."
...
,,Lazár, čítaš veľa?"
,,Veľa. Ani neviem, či robím dobre. Ale choroba a ... a ďalšie veci ma pripravili o mnohé ľudské pôžitky... a teraz mám len lásku ku kvetom a knihám... K stromom a aj ku koňom... Viem, že ma kritizujú. Ale môžem chodiť po svojich majetkoch v takomto stave (a odkryje svoje opuchnuté nohy, celé obviazané) pešo alebo na mulici? Musím používať voz, a to rýchly. Preto som si obstaral kone a obľúbil som si ich, to priznám. Ale ak mi povieš, že je to zlé..., dám ich predať."
,,Nie, Lazár. Nie tieto veci kazia človeka. Kazí ho to, čo znepokojuje ducha a vzďaluje ho od Boha."
,,A ešte, Učiteľ. Toto by som chcel vedieť. Veľa čítam. Mám len túto útechu. Rád spoznávam...Verím, že v podstate je lepšie spoznávať než robiť zlo, je lepšie čítať... ako robiť niečo iné. Ale ja nečítam len našu spisbu. Rád sa dozvedám aj o svete iných, a priťahuje ma aj Rím a Atény. Teraz viem, koľko zla prišlo do Izraela, keď sa nakazil v styku s Asýrmi a s Egyptom, a koľko zla nám napáchali helenizujúce vlády. Čo si myslíš o tom ty? Chcem, aby si ma poučil. Ty nie si len nejaký rabbi, ale si Slovo Múdrosti a Božie Slovo."
Ježiš sa naň istú chvíľu uprene pozerá, jeho pohľad je prenikavý a zároveň vzdialený. Zdá sa, akoby prenikol cez jeho nepriehľadné telo až k srdcu, preskúmal ho, ba prešiel ešte ďalej a ktovie, čo uvidel... Napokon prehovorí:
,,Pociťuješ znepokojenie z toho, čo čítaš? Odďaluje ťa to od Boha a jeho Zákona?"
,,Nie, Učiteľ. Ba práve ma to podnecuje, aby som porovnával našu pravdu s pohanským klamom. Porovnávam a rozjímam o sláve Izraela, o jeho spravodlivých, patriarchoch, prorokoch a o pochybných postavách dejín iných národov. Porovnávam našu filozofiu, ak tak vôbec možno nazvať Múdrosť hovoriacu v posvätných textoch, s úbohou gréckou a rímskou filozofiou, v ktorej sú iskry, ale nie pokojný plameň, ktorý horí a žiari v knihách našich mudrcov. A potom sa ešte s väčšou úctou klaniam v duchu nášmu Bohu, ktorý hovorí v Izraeli prostredníctvom skutkov, osôb a našich kníh."
,,Tak len čítaj ďalej... Poslúži ti to na poznanie pohanského sveta... Pokračuj. Môžeš čítať. Nemáš v sebe kvas zla a duchovného rozkladu. A preto môžeš bez obáv čítať. Pravá láska, ktorú máš k svojmu Bohu, robí neplodným svetské zárodky, ktoré môže čítanie v tebe zasiať. Vo všetkých ľudských činoch sa skrýva možnosť dobra alebo zla. Podľa toho, ako sa vykonávajú. Milovať nie je hriech, ak človek miluje sväto. Pracovať nie je hriech, ak človek pracuje vtedy, keď treba. Zarábať nie je hriech, ak sa človek uspokojí s čestným zárobkom. Vzdelávať sa nie je hriech, ak človek vzdelávaním nezabije v sebe pojem Boha. Ale je hriechom trebárs aj slúžiť pri oltári, ak sa to robí pre vlastný prospech. Si o tom presvedčený, Lazár?"
,,Áno, Učiteľ. Pýtal som sa na to aj iných, ale viedlo to k tomu, že mnou začali opovrhovať... No ty mi dávaš svetlo a pokoj. Ó, keby ťa všetci počúvali! Poď, Učiteľ. Pod jazmínom je tieň a ticho. V jeho sviežom tieni sa príjemne odpočíva v očakávaní večera."