Na zemi neexistuje nikto, kto by nepotreboval spoveď aspoň raz za mesiac !

Svätý Ján Vianney: Viete prečo ľudia tak dlho zostávajú v hriechoch a boja sa spovedať? Dôvodom je pýcha. K istej chorej zavolali v noci misionára. Ten jej priamo povedal: „Pani, ste vo vo vážnom nebezpečenstve; ak sa dobre nevyspovedáte, tak pre vaše ťažké hriechy pôjdete do zatratenia“. – „Je to možné, že ja už zomieram? Áno, je pravda, že dlhší čas som sa zle spovedala a pre hanbu som zatajovala svoje hriechy...“. V tom momente stratila reč a zomrela; pravdepodobne išla do zatratenia.

A aká hanba stretne tých, ktorí sa dopúšťali svätokrádeže na poslednom súde! Vtedy budú túžiť, aby na nich padli hory, ktoré by ich mohli zakryť pred očami celého sveta. Vy, ktorí sa dopúšťate svätokrádeže – predávate Krista ako vierolomný Judáš! Keď sa s hriechmi blížite k Najsvätejšej Sviatosti, spôsobujete Spasiteľovi novú smrť! Nepočujete, ako On k vám volá zo svätostánku: „Synu, čakaj, zastav sa, nespôsobuj smrteľný úder svojmu Bohu!“ JEŽIŠ A MÁRIA SPOJENÉ SRDCIA. Nikto a nikdy, na zemi i nebi, nebude...

Keby som začala svätú spoveď ťažkými hriechmi a nie drobnosťami, bola by som zachránená
Keď slávny sv. Ján Avila povedal kázeň v jednom zo španielskych miest, zavolali ho k lôžku ťažko chorého dievčaťa, aby ho vyspovedal. Matka vychovávala dievča v nábožnosti a vštepovala mu do srdca vrúcnu nábožnosť k Najsvätejšej Matke nábožnosť, ktorou sa sama vyznačovala. Chorá niekoľko ráz počula vrúcne kázne Avilu a rozhodla sa pred ním v spovedi otvoriť svoje svedomie. A skutočne, vyznávala svoje hriechy s takou veľkou ľútosťou a so slzami, že otec Avila, keď to videl, rozhrešil ju bez akýchkoľvek obáv o jej spásu. Avšak stalo sa čosi mimoriadne. Braček, ktorý sprevádzal Otca a počas spovede čakal na neho v druhej izbe, videl čiernu, zarastenú ruku, ktorá držala chorú za hrdlo, akoby ju chcela zadusiť.

Po návrate do kláštora to vyrozprával predstavenému a predstavený to povedal otcovi Avilovi, pričom mu prikázal, aby
išiel ešte raz k chorej a vyzval ju, aby sa ešte raz úprimne vyznala, či ešte niečo netrápi jej svedomie. S tým istým spoločníkom sa teda otec Avila vydal na cestu, ešte v tú noc, do domu, v ktorom ležala chorá. Keď stáli pri bráne, počuli plač a nárek. Len čo zaklopali, vybehol k nim sluha, ktorý im povedal, že chorá zomrela, že hneď po spovedi stratila reč, upadla do bezvedomia a nebola v stave prijať Najsvätejšiu Sviatosť.

Vstúpili do vnútra, pozreli na zomrelú, potom sa vrátili do kláštora a vyrozprávali všetko predstavenému, ktorý sa nad tým veľmi trápil. Sám otec Avila sa vybral pred Najsvätejšiu Sviatosť, padol na kolená a začal sa vrúcne modliť, aby milosrdný Boh uchránil toto nešťastné dievča od večného zatratenia.

Keď sa takto modlil, po krátkej chvíli počul šramot reťazí. Obrátil sa na tú stranu, odkiaľ šramot pochádzal a videl osobu zakutú od nôh po hlavu železnými okovami a temnými plameňmi.

Otec sa vydesil a spýtal sa tej osoby, kto je. A na svoju otázku dostal takúto odpoveď: „Som duša tej nešťastnej dievčiny, ktorú si ráno spovedal a za ktorú sa teraz zbytočne modlíš. Klamala som svet svojím klamstvom a falošnou nábožnosťou.

Po smrti mojej matky sa do mňa zaľúbil istý mladý človek. Spočiatku som sa vzpierala jeho naliehaniam, ale nakoniec som sa poddala jeho hriešnej vôli.

Dopustila som sa ťažkého hriechu, cítila som strašné výčitky svedomia, bála som sa zatratenia, ale zlý duch mi nedovolil vyspovedať sa z tohto hriechu, aj napriek tomu, že som sa často rozhodla, že to urobím.

Bála som sa, že spovedník bude mať o mne zlú mienku a tak som sa stále svätokrádežne spovedala a nehodne som prijímala Najsvätejšiu Sviatosť. Keď som počula tvoje kázne, ktoré mi prebodávali srdce ako strely, rozhodla som sa, že sa vyspovedám u teba a preto ťa pozvali ku mne. Ó úbohá, keby som bola začala svätú spoveď svätokrádežami a nie drobnosťami, bola by som zachránená.

Ale potom som už nemala odvahu vyznať ten zatajený hriech.

Som navždy odsúdená, zbytočne sa modlíš za mňa!“ – „Čo je pre teba teraz najväčším utrpením?“ – spýtal sa otec Avila. – „To – odpovedala – že tak ľahko som mohla byť spasená, keby som
bola vyznala iba jeden svoj hriech“. Po týchto slovách bytosť zmizla, pričom úžasne vykríkla a strašne búchala reťazami.

Hľa, čo čaká dušu, ktorá sa predstaví pred súd Ježiša Krista zaťažená svätokrádežami! Drahí bratia, skúmajme tajomstvá svojich svedomí, a ak tam nájdeme zatajené hriechy, vyznajme ich hneď pri spovedi. Lebo ani pokánie, ani almužny ich nedokážu zničiť.

Jedinou záchranou je tu iba sviatosť pokánia.

Nedovoľte, aby vás ďalej klamal pekelný duch, ktorý odníma človeku bázeň a hanbu pred hriechom, a vracia mu ju až pri spovedi. Zavrhnime pýchu, ktorá sa bojí pokorenia.

Za päť minút hanby – ak sa úprimne obviníme pred ľútostivým kňazom – uchránime sa večného nešťastia a večnej hanby. Kto za života zneužíva Božie milosrdenstvo, ten ho nenájde vo chvíli smrti!

Istý otcovrah stále počul okolo seba hlas: „Syn môj, prečo si ma zadusil, prečo si mi odňal život?“ Podobné výčitky svedomia zakusuje ten nešťastník, ktorý nehodne prijal Telo a Krv Pánovu. Aké poučenie z toho pre nás vyplýva? Používajme všetky možné prostriedky, aby naše spovede boli dobré.

Keby sme mali pokoru, nezostávali by sme v hriechu, nestrácali by sme toľko času odkladaním spovede. Viete, že budeme súdení dvakrát: na konci sveta pred všetkými ľuďmi a hneď, priamo po smrti. Augustín hovorí, že ak sa nebudeme sami trestať za naše viny, tak nás potrestá Ten, proti ktorému sme hrešili. Ak chceme uniknúť trestu od Boha, trestajme sa sami. SVÄTÝ JÁN MÁRIA VIANNEY KÁZNE FARÁRA Z ARSU, Encyklika Jána XXIII. katolíckemu episkopátu na 100 výročie nábožnej smrti svätého farára z Arsu

Svätá spoveď aspoň raz za mesiac
svaty-vianney

Boh nám dáva vo svojej nekonečnej láske v boji proti hriechu dve hlavné milosti: milosť pomáhajúcu a posväcujúcu. Bez milosti nemôžeme veriť, obrátiť sa ani konať dobro. Pán Ježiš hovorí, že bez pokánia všetci zahynieme (por. Lk 13, 3-5).

Milosť pomáhajúca ( lat. gratia actualis ). Tá nám osvecuje rozum, aby sme jasne rozlíšili dobro od zla. Posilňuje aj vôľu, aby sme lákavé zlo vedeli odmietnuť a namáhavé dobro konať.

Milosť posväcujúca - tou najdôležitejšou milosťou je posväcujúca milosť (lat. gratia habitualis ). Získavame ju v krste. Urobí z nás Božie deti, zmyje nám dedičný hriech. Od chvíle krstu býva v duši človeka Najsvätejšia Trojica. Táto milosť, ak ju máme pri smrti, nám otvára bránu neba. Vo chvíli smrti sa mení na tzv.„lumen gloriae“, svetlo slávy, čiže schopnosť videnia Boha „z tváre do tváre.“

Milosť posväcujúca sa však dá aj stratiť – stačí k tomu jediný smrteľný hriech. Keď sa stretnú v živote človeka dvaja „zlodeji“ - ťažký hriech, ktorý nám berie milosť ( t.j. život duše) a náhla smrť, ktorá nám berie pozemský život, tak to je tá najväčšia tragédia a katastrofa, ktorá môže človeka postihnúť.

V tom okamihu naveky stráca nebo a je tým najväčším chudákom na svete, nech bol predtým ktoľvek bohatý, úspešný dokonca nábožný.

Svätci poznali hodnotu tejto milosti i cenu duše. Pri hrobe pätnásťročného sv.Dominika Sávia je nápis, ktorý bol jeho životným heslom: „La morte, ma non peccati. Radšej smrť, ako hriech.“

Milosť dostačujúca - A treba tiež vedieť, že Pán Boh vo svojej dobrote každému človeku dáva tzv. milosť dostačujúcu ( lat. gratia sufficiens ). Znamená to, že duša každého človeka na zemi dostáva možnosť spásy - rozhodnúť sa pre Boha aspoň raz v živote (možno vo chvíli zomierania.) Nikto nie je vopred predurčený na zatratenie. Túto milosť dostali aj najväčší zločinci na svete. Ale ako sa kto rozhodne, to už závisí na jeho slobode.

Bez pomáhajúcej milosti nemôže človek ani v Boha veriť, ani jeho prikázania zachovávať. Bez milosti nemôžeme veriť, obrátiť sa ani konať dobro. Milosť posväcujúca, lat. gratia habitualis.

Svätý Don Bosco: Kto chce málo myslieť na svoju dušu, nech pristupuje k svätej spovedi (aspoň) raz mesačne. Kto chce spasiť svoju dušu, nech pristupuje k sviatosti zmierenia raz za štrnásť dní. Kto chce dosiahnuť dokonalosť, nech ide každý týždeň na sviatosť zmierenia. Aby sme mali úžitok zo spovede, nestačí často sa spovedať, ale treba sa usilovať, aby sme sa nedopúšťali hriechov.
SVATY DON BOSCO / SPOVED
SPOVED A HRIECH / SVATÝ VIANNEY
SPOVEĎ JE POTREBNÁ :: Ježiš Mária
Ako sa spovedať

Svätý Don Bosco epidémia cholery a sv. spoveď - Sv. Don Bosco pri epidémii hľadal v radoch veriacich dobrovoľníkov, ktorí by mu pomáhali starať s o chorých.

Svätý Don Bosco aby neochoreli požadoval toto: dobrovoľníci museli byť v stave Posväcujúcej milosti (nemali mať smrteľný ťažký hriech, byť vyspovedaní, zúčastňovať sa denne svätých omší, nosiť ochranu medialóniky s Pannou Máriou, pomocnicou kresťanov.

Don Bosco a jeho dobrovoľníci sa úplne odovzdali do Božích rúk a zverili sa pod ochranu Panny Márie. Z cirkevnej histórie vieme, že 41 dobrovoľníkov Dona Bosca odišlo do lazaretu v Pinerolo, aby poskytovali potrebnú duchovnú, materiálnu i medicínsku pomoc všetkým chorým a nakazeným, bez ohľadu na veľkú pravdepodobnosť nákazy.

V Turíne sa zvýšil počet Svätých Omší a ľudia sa modlili, aby sa cholera skončila. Turínske noviny postupne začali písať o donovi Boscovi a jeho dobrovoľníkoch, ktorých viera sa neprejavovala len v kvetnatých slovách, ale najmä v činoch duchovného a telesného milosrdenstva. Európa má množstvo historických skúseností s hroznými epidémiami, ktoré zasahujú ducha i telo.

Mnohí veriaci katolíci v minulosti vnímali epidémiu ako Boží trest za hriechy, ktorých sa ľudia dopustili. Snažili sa aj pokáním a modlitbou tento trest odvrátiť, alebo čo najviac skrátiť.

Svätý Karol Boromejský sprevádzal obyvateľov Milána počas morovej a hladovej epidémie v rokoch 1576-1577, v Trnave sa počas morovej epidémie z roku 1710, keď zlyhali všetky ľudské prostriedky, bezmocní obyvatelia mesta na čele s magistrátom požiadali o pomoc Pannu Máriu. Slávnostným sľubom sa obyvatelia Trnavy zaviazali po predchádzajúcom pôste sláviť sviatok Obetovania Panny Márie a slúžiť Svätú omšu pred obrazom Panny Márie. Vyhotovili o tom pamätnú listinu a dňa 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, obraz vyniesli do ulíc. V ten deň mor zázračne prestal.

Svätý Ján Bosco svojou vierou úspešne bojoval proti epidémiám - Christianitas

ZNEUZIVANIE_BOZIEHO_MILOSRDENSTVA