Blah. Rudolf -mučeník -sviatok 17.apríl /len 4 ročný/ chlapec obeťou beštiálnej,rituálnej vraždy

Boli až 4 svätci s týmto menom :

1 /bl.Rudolf z Bernu- 4 ročný chlapec Židmi- unesený,beštiálne mučený,vykrvácaný a ukrižovaný -17.apríla 1294 v Berne Švajčiarsko ako obeť beštiálnej,brutálnej rituálnej vraždy...

2/ sv.Rudolf z Gubbia,biskup okolo 1032 Umbria, zomrel 26.júna 1064 Gubbio Taliansko

3/ sv. Rudolf /Ralph/ Sherwin 25. októbra 1550 – 1. decembra 1581-na rozkaz anglickej kráľovny Alžbety I. bol obesený a telo rozštvrtené

4/ Blahoslavený Rodolfo Acquaviva (2. októbra 1550 – 25. júla 1583 -umučený v Indii

1/Blahoslavený Rudolf /Ruof,Ruff/ mučeník z Bernu Švajčiarsko-4 ročný malý chlapec-sviatok 17. apríla

narodený 1290-zavraždený 17.apríla 1294

Podľa starých záznamov a správ:Najstarší záznam sa nachádza v „Bernskej kronike“ (Berner Chronik), ktorú napísal Konrád Justinger v r. 1420-30,

Spracované podľa záznamov:Diebold Schilling, Amtliche Berner Chronik

Bol malý 4 ročný chlapec Rudolf obeťou beštiálnej,brutálnej rituálnej vraždy...

Skupina Židov v Berne-Švajčiarsko pred Veľkou nocou -dňa 17.apríla 1294 vylákali malého 4 ročného hrajúceho sa chlapca a uniesli do jaskyne,kde ho beštiálne mučili,rezali aby mu vytiekla krv,kvôli veľkonočnému Pesachu-krv pri rituálnej vražde,bili ho a nakoniec ukrižovali ako Krista,aby sa vysmiali Kristovi.,šlo o obeť rituálnej vraždy..Zabitého umučeného chlapca našli kresťania a obyvatelia Bernu...Vzniklo protižidovské povstanie v meste a Židov z mesta vyhnali...Židia sa súdili u kráľa Adolfa a žalobu prehrali...Telo zavraždeného chlapca pochovali v Berne kostol Leutkirche,kde sa pri jeho hrobe začali diať mnohé a veľké divy a zázraky...tak bol uctievaný ako svätý,nevinný mučeník...Bohužiaľ za viny jednotlivcov trpeli všetci Židia,čo s tým nemali nič dočinenia...Diabol si vždy nájde svoje cesty...

Krvná žaloba - Rituálna vražda

Krvná žaloba alebo rituálna vražda je obvinenie, podľa ktorého Židia používajú krv nežidov (kresťanov alebo moslimov) pre bližšie nešpecifikované rituálne účely. Získanie krvi bolo zvyčajne spájané s vraždou (často malo ísť o kresťanské deti). Krv mala byť použitá na prípravu macesu počas Pesachu alebo iných veľkonočných rituálov alebo na liečenie.

Po prvý raz sa krvná žaloba objavuje, iba v literárnej forme, v diele Flavius Iosephusa Proti Apiónovi. Hoci prvé náznaky pochádzajú z 11. storočia z Nemecka, prvý doložený prípad krvnej žaloby je z anglického Norwichu z roku 1144. Následne sa prípady vyskytli vo Francúzsku (1171) a Španielsku (1182). Krvná žaloba sa následne rozšírila po Európe.

Stredoveké verzie žaloby boli: mučenie dieťaťa (chlapec) v predvečer Pesachu (teda Veľký piatok), ktoré malo napodobňovať utrpenia Ježiša Krista vrátanie ukrižovania; krv použitá na uzdravenie zranenia z obriezky; židia mali losovať, ktorá obec má zabezpečiť krv pre spoločenstvo. Na vyvolanie stačilo nájdenie mŕtveho tela či zmiznutie osoby. Obvinenie často predznamenávalo protižidovské nepokoje (pogromy).

Slovensko

Najstaršie obvinenie z krvnej žaloby z územia Slovenska pochádza z roku 1494 z Trnavy. Všetkých 14 obvinených bolo upálených jeden z nich pochádzal zo Senca. Ďalšie sa vyskytovali v roku 1529 v Hlohovci (Mojžiš alebo Rúfus bol obvinený z vraždy dieťaťa a obesený), Pezinku (obvinenie z rituálnej vraždy kresťanského chlapca Johanna Meilingera, 30 mužov a žien bolo upálených; obvinenie pravdepodobne zinscenoval pezinský gróf, ktorý bol zadĺžený a opäť v Trnave (v súvislosti s prípadom v Hlohovci, trnavskí židia boli obvinení zo spoluúčasti, boli mučení a popravení). Údajnému mučeníkovi postavili pri mestskej bráne sochu, ktorá stála ešte okolo roku 1850. V roku 1764 v Orkucanoch (dnes miestna časť Sabinova) našli zavraždeného päťročného syna miestneho roľníka Jána Ballu. Obvinili z nej šocheta Jakuba Mosesa Jozefoviča a ďalších dvoch židov. Jozefovič bol umučený v januári 1765, celkovo bolo obvinených 30 ľudí (aj z iných obcí, napr. Samuel Michalovič pochádzal z Veľkého Šariša, patril medzi prepustených. Po protestoch bratislavskej židovskej obce u Márie Terézie, cisárovná obvinenia zrušila. Z roku 1788 pochádza krvná žaloba z Komárna.

V 19. a 20. storočí sa obvinenie vyskytli v Košicach, Bratislave, 1899 Námestove, 1902 Levoči (šochet obvinený z vraždy dieťaťa, súd však potvrdil jeho nevinu). Počas medzivojnového Česko-Slovenska sa krvná žaloba vyskytla v Beluši v roku 1922, kde sa našla utopená slúžka Margita Petríková, ktorá slúžila u židovského obchodníka Samuela Löwenbeina. Obvinenie neprerástlo do konkrétnej žaloby.

Zobrazenie údajnej rituálnej vraždy mladého chlapca Rudolfa vo švajčiarskej ilustrovanej kronike Diebolda Schillinga. Židia sú namaľovaní so špičatými klobúkmi, ktoré museli nosiť. Diebold Schilling, Amtliche Berner Chronik

Podľa vtedajších záznamov a z vyšetrovania,len 4 ročný chlapec Rudolf von Bern (* okolo 1290 v Berne , Švajčiarsko ; † 17. apríl 1294 bol unesený a umučený v Berne miestnymi Židmi počas Velkonočných sviatkov

Zobrazenie vraždy v Bernskej kronike od Diebolda Schillinga staršieho

V jaskyni ho umučili a ukrižovali /boli vtedy Veľkonočné sviatky/.Kvôli obvineniu, že Rudolfa zavraždili Židia, došlo v Berne k vzbure celého mesta proti tamojším Židom , pri ktorom boli Židia napadnutí a vydrancovaní.

Hoci úrady vyšetrovali židovskú vinu, ľudový hnev považovali za príležitosť splatiť dlhy voči židovským finančníkom. Mestská rada sa rozhodli vyhnať Židov z mesta Bernu navždy.

Prenasledovaní Židia sa sťažovali u rímsko-nemeckého kráľa Adolfa von Nassau , ale ním ustanovený výbor vydal arbitrážny rozsudok v prospech cisárskeho mesta Bern, podľa ktorého bernskí Židia prišli o celý svoj majetok a všetky bernské zástavy a dlžobné listy.Židia museli zaplatiť pokutu. Záznamy ukazujú, že ani kráľ, ani súd nemohli uveriť v takú strašnú rituálnu vraždu malého chlapca Židmi z mesta . Schultheiss vo svojej pokute z roku 1294 a Adolfov nástupca Albrecht I. von Habsburg potvrdili rozsudok za vraždu.

Pri Rudolfovom hrobe v bernskom Leutkirche sa diali zázraky. Keď bol kostol v Berne postavený na mieste Leutkirche, kosti boli prenesené na jeho krížový oltár; uctievanie mučeníctva chlapca nebolo cirkvou oficiálne schválené,lebo Židia robili všetko proti uznaniu mučeníctva chlapca. Počas protestantských vojen v roku 1528 boli z katedrály odstránené kosti a pochované mimo kostola.

Fontána Kindlifresser postavená v Berne v polovici 16. storočia má pripomínať rituálnu vraždu.

Blahoslavený chlapec Rudolf býva zobrazený so svätými atribútmi dlaň , kríž a nôž; niekedy leží ťažko ranený na zemi.

Fontána v Berne-pamiatka na malého Rudolfa -Kindlifresserbrunnen, fontána so sochou zlobra požierajúceho dieťa

Správy že, Židia sa sprisahali, aby obetovali kresťanské deti,táto správa sa začala šíriť v 11. storočí. Správa sa rozmohla najskôr v Anglicku a potom vo Francúzsku. V roku 1294 bol v Berne nájdený mŕtvy,umučený chlapec Rudolf. Z jeho smrti bola okamžite obvinená skupina Židov.Židia boli obvinení z rituálnej vraždy, všetci Židia boli z mesta vyhnaní. Rudolfa z Bernu vyhlásili za mučeníka. Jeho kosti spočívali na oltári münsterskej katedrály až do reformácie, kedy bol konečne znovu pochovaný v hrobe – s nápisom, že ho zabili Židia. Až v 19. storočí jeho štatút svätca spochybnil bazilejský biskup. Pri detskom hrobe v Bernskom Leutkirche sa diali zázraky, a preto boli v roku 1435 prenesené kosti na krížový oltár Bernského chrámu , ktorý bol prestavaný na mieste Leutkirche z roku 1421. Počas ikonoklasmu reformácie v roku 1528 boli kosti z katedrály odstránené a pochované vonku.

Vyhnanie Židov v roku 1294 naďalej prenasleduje mesto Bern, ako vidno z diskusie o tom, či ikonická Kindlifresserbrunnen, fontána so sochou zlobra požierajúceho dieťa, zobrazuje Rudolfovu vraždu. Hlavným argumentom je nápadný žltý špicatý klobúk na hlave zlobra, ktorý pripomína ten, ktorý museli Židia nosiť od 13. storočia.

Spočiatku sa utrpenie detí prirovnávalo ku Kristovmu utrpeniu. Často sa tvrdilo, že boli pribití na kríž a že Židia zopakovali svoj hriech s kresťanským dieťaťom. Ako sa však legenda šírila Európou, táto židovská vražda sa čoraz viac pripisovala túžbe po krvi. Hovorilo sa, že Židia potrebovali krv na výrobu macesu – nekvaseného chleba, ktorý sa jedol na Pesach – alebo na tajné rituály.

Kanonizácia: V roku 1876 bol Rudolf prijatý ako blahoslavený do Správnej diecézy Bazilej so sídlom v Solothurne

Rudolf z Bernu

Blahoslavený

Sviatok: 17. apríl
* 1290 v Bern, Švarčiarsko
† 17. apríl 1294 tiež tam

Blahoslavený Rudolf, 4 ročný chlapec,ktorý je v kalendári zaradený na 17.apríl, pochádzal zo švajčiarskeho mesta Bernu a tam sa aj uctieval. Najstarší záznam sa nachádza v „Bernskej kronike“ (Berner Chronik), ktorú napísal Konrád Justinger v r. 1420-30. Kronikár hovorí, že v roku 1294) niektorí bernskí Židia vlákali a uniesli do jednej jaskyne kresťanského chlapca Rudolfa (Ruoffa) a tam ho ukrutne beštiálne mučili, a nakoniec pribili na kríž ako Krista a ukrižovali. Mal to byť výsmech Kristovho ukrižovania. Zločin sa neutajil. Keď ľudia našli zabitého chlapca, bernská mestská rada a duchovenstvo ho vyhlásili za mučeníka a slávnostne ho pochovali v hlavnom kostole pri oltári Sv. kríža. Ľud začal nazývať tento oltár oltárom sv. Rudolfa, najmä keď sa pri chlapcovom hrobe začali diať veľké divy a zázraky .Hnev ľudí za zabitého chlapca sa vyvŕšil na celej židovskej obci. Viacerých uväznili, mučili a zabili, kým ostatní sa museli odsťahovať. Mestská rada vydala nariadenie, podľa ktorého sa v Berne nesmel usadiť nijaký Žid.V r. 1485 zrúcali starý kostol a na jeho mieste postavili nový, väčší. Aj v tom uložili chlapcove ostatky pri oltári Sv. kríža. No v 16. stor. kalvíni vyplienili kostol a rozbili oltáre. Rudolfove kosti vyhodili zo schránky, v ktorej boli uložené a zakopali ich na neznámom mieste. Miestna úcta mučeníka Rudolfa bola v niektorých obdobiach veľmi živá,. Protižidovské povstanie v r. 1294 možno pripísať celkovej antisemitskej nálade toho obdobia a správach o rituálnych vraždách kresťanských detí unesených Židmi,boli podrezaní kvôli ich krvi a obetovaní a nakoniec umučení a zabití beštiálnym spôsobom.Ľud Židov neznášal kvôli vysokej úžere /požičavanie peňazí za obrovské aj vyše 100 percentné úroky/.

Židia z Bernu sa venovali výlučne bankovníctvu a záložni. Rovnako ako v Bazileji a Zürichu bola úroková sadzba stanovená vládou 43 %, dva centy týždenne v librách; neskôr sa to znížilo na 30 %. Všetky vrstvy – duchovenstvo a šľachta, mešťania a roľníci, ako aj kláštory a mestá – považovali Židov za svojich sprostredkovateľov; a na ochranu kresťanov mestská rada na Veľkú noc v roku 1283 rozhodla, že lehota na splatenie by mala byť obmedzená na jeden rok. Svojimi peňažnými transakciami si Židia vyslúžili nenávisť obyvateľstva, a keďže obyvatelia Bernu boli voči Židom hlboko zadlžení a rôznymi okolnosťami sa dostali do finančnej tiesne, krátko po smrti cisára Rudolfa uvrhli za prostriedky na oslobodenie spod obžaloby.
Židia mučení alebo vyhnaní.
Čoskoro sa našla zámienka na zásah proti Židom. V roku 1294 boli obvinení z toho, že uniesli a zabili chlapca menom Rudolf (Ruff). Toto obvinenie, ktoré bolo tiež vznesené približne v rovnakom čase proti Židom z Colmaru a Mayence, stačilo na začatie prenasledovania. Žid Joel (Föli), ktorý bol považovaný za skutočného páchateľa, a všetci ostatní Židia v Berne, ženy aj muži, boli zadržaní a týraní a buď mučení, alebo vyhnaní z mesta.

Kráľ Adolf, na ktorého sa azda obrátili samotní Židia, ustanovil komisiu na vyšetrenie veci, zloženú z biskupa Petra z Bazileja, rytiera Gottfrieda von Merenberga, guvernéra ríše v Burgundsku; Cuno von Bergheim a Hartmann von Ratzenhausen. Táto komisia rozhodla 30. júna 1294, že Židia, muži aj ženy, prehrali v súde všetky svoje nároky voči richtárovi, rade, obci a všetkým žijúcim v Berne až do času dekrétu; že by sa mali vzdať všetkých svojich cenných papierov a záložných práv; a že okrem toho majú zaplatiť obci tisíc mariek strieborných a starostovi Bernu päťsto mariek strieborných — podľa normy váhy v Berne. Kráľ Adolf potvrdil tento zákon 1. augusta 1294 vo Frankfurte nad Mohanom.
Článok o bl.Rudolfovi z Bernu nemá za úlohu vyvolávať nejaký antisemitizmus,je spracovaný ako fakta z dostupných verejných zdrojov,ktoré píšu o tej udalosti a vysvetľujú prečo je meno Rudolf v cirkevnom i civilnom kalendári vedené a kto bol jeho nositeľ a patrón.

2

Svätý Rudolf z Gubbia, biskup

v Rímskom martyrológiu

Svätý

Sviatok: 17. október

* okolo 1032 Umbria, Taliansko
† 26. jún 1064 (?) Gubbio, Taliansko

Sv. Rudolf z Gubbia bol žiakom sv. Petra Damianiho. Roky strávil pod jeho duchovným vedením v kláštore, kde sa učil modlitbe, askéze a sebazapieraniu. Ešte v mladom veku – 25 rokov – sa stal biskupom v Gubbiu v Taliansku. V roku 1059 sa zúčastnil koncilu v Ríme. Je prvým z trojice biskupov Gubbia 11. storočia, ktorí sa stali svätými, po ňom to bol sv. Ján z Lodi a sv. Ubald. Rudolf vynikal veľkou láskou k chudobným. Rázne bojoval proti simónii, teda svätokupectvu (vysluhovaniu sviatostí za peniaze). Zomrel vo veku okolo tridsať rokov.

Svätý Rudolf z Gubbia – svätý dňa – sviatok 17. októbra

Životopis sv. Rudolfa z Gubbia
Profil svätého Rudolfa z Gubbia. Narodený: polovica 10. storočia v Taliansku, Európa . Pracoval v Taliansku. Zomrel: 1066 nl v Taliansku. Sviatok sa oslavuje 17. októbra.

Pamätník svätého Rudolfa z Gubbia – svätca dňa 17.októbra

Životopis sv. Rudolfa z Gubbia, sviatok, dátum narodenia, krajina narodenia, povolanie, miesto výkonu práce, dátum úmrtia, miesto úmrtia, dátum blahorečenia, dátum kanonizácie

Dátum narodenia

Polovica 10. storočia

Krajina narodenia

Taliansko v Európe

Profesia

Misionár,biskup

Taliansko

Dátum úmrtia

1066 nášho letopočtu

Miesto smrti

Taliansko

Sviatok

17. októbra

patrón sv.Rudolf z Gubbia /socha/

Životopis sv. Rudolfa z Gubbia

Svätý Rudolf z Gubbia bol známy aj ako Rodolph. V roku 1054 dal svoj hrad v Campo Regio svätému Petrovi Damianovi a stal sa benediktínskym mníchom vo Fonte Avellana pod vedením svätého Petra. Biskup z Gubbia v Taliansku v roku 1061. Opisovaný ako „zázrak nesebeckosti“, známy svojou dobročinnosťou.

Rudolph z Gubbia sa narodil v roku 1032 neďaleko mesta Gubbio v Taliansku . Jeho otec bol feudálny pán. Keď mal Rudolf asi 17 rokov, stretol sa so svätým Petrom Damiánom a obrátil sa na kresťanstvo. Spolu so svojou matkou, teraz vdovou, a bratmi sa rozhodli dať svoj hrad a majetky cirkvi.

Životopis:
Sv. Rudolf sa narodil v roku 1032 a stal sa benediktínskym mníchom. Vyštudoval filozofiu a teológiu, ako aj latinčinu. Po vysvätení za kňaza viedol veľmi strohý životný štýl založený na modlitbe a pokání. Spolu s matkou a dvoma bratmi založil kláštor svätého Bartolomeja. Vo veku 30 rokov bol vysvätený za biskupa v Gubbiu. Rudolph mal blízky vzťah s Petrusom Damianim, ktorý nakoniec napísal svoj životný príbeh.

Sochy a drevené plastiky predstavujúce sv. Rudolfa z Gubbia – zobrazenie, vyobrazenie a znak: Svätý Rudolf z Gubbia je zobrazený ako biskup s mitrou, berlou, krížom na krku a knihou v ruke.

Svätý Rudolf z Gubbia

3

Svätý Rudolf /Ralph/ Sherwin

Saint Ralph Sherwin bol anglický rímskokatolícky kňaz, popravený 1.decembra v roku 1581 na rozkaz anglickej kráľovny Alžbety I bol odsedený na smrť,obesený a telo rozštvrtené...

Svätý Rudolf Ralph Sherwin (25. októbra 1550 – 1. decembra 1581) bol anglický rímskokatolícky kňaz, popravený v roku 1581. Je katolíckym mučeníkom a svätým .

Ranné roky a vzdelanie

Sherwin sa narodil v Rodsley v Derbyshire Johnovi a Constance Sherwinovým a pokrstený v kostole v Longforde. Vyštudoval Eton College. V roku 1568 ho Sir William Petre nominoval do jedného z ôsmich štipendií , ktoré založil na Exeter College v Oxforde , pravdepodobne ovplyvnené Sherwinovým strýkom Johnom Woodwardom, ktorý bol v rokoch 1556 až 1566 rektorom Ingatestone v Essexe . , kde Petre býval. Talentovaný klasický učenec Sherwin získal bakalársky titul v roku 1571 a titul Master of Arts 2. júla 1574 a v nasledujúcom roku prestúpil na rímskokatolícku vieru . Čoskoro odišiel do anglického kolégia v Douai , kde bol 23. marca 1577 biskupom z Cambrai vysvätený za kňaza. 2. augusta 1577 odišiel do Ríma , kde zostal na anglickom kolégiu v Ríme takmer tri roky. 18. apríla 1580 odišiel Sherwin a trinásť spoločníkov z Ríma do Anglicka ako misionári. Začiatkom augusta sa dostal do Anglicka a začal svoju úspešnú službu v rôznych častiach krajiny, ale nie na dlho.

Väzenie a smrť

9. novembra 1580 bol zatknutý počas kázania v dome Nicholasa Roscarrocka v Londýne a uväznený v Marshalsea , kde obrátil mnoho spoluväzňov, a 4. decembra bol prevezený do Tower of London , kde ho mučili na stojane. a potom položený v snehu. Neskôr bol umiestnený do podzemnej cely bez jedla. Hovorí sa, že mu osobne ponúkla biskupstvo Alžbeta I. , ak konvertuje na anglikánskú vieru, no odmietol. Po roku strávenom vo väzení ho napokon postavili pred súd s Edmundom Campionom za obvinenie zo zradného sprisahania. Odsúdili ho vo Westminster Hall20. novembra 1581. O jedenásť dní neskôr 1.decembra 1581 bol spolu s Alexandrom Briantom a Edmundom Campionom odvezený do Tyburnu na prekážke , kde boli traja mučeníci obesení, ťahaní a rozštvrtení . Ralph Sherwin na lešení opäť „vyznával svoju nevinu, hlásal svoju katolícku vieru a modlil sa za kráľovnú“. Sherwinove posledné slová boli "Iesu, Iesu, Iesu, esto mihi Iesus!"

Úcta

Dosku v jeho rodisku postavila Shewin Society

Sherwin bol prvým členom anglického kolégia v Ríme, ktorý bol umučený. V rokoch 1581–1681 bolo za vieru umučených viac ako štyridsať študentov. Blahorečený bol 29. decembra 1886 pápežom Levom XIII . Bol kanonizovaný 25. októbra 1970 pápežom Pavlom VI . ako jeden zo štyridsiatich mučeníkov Anglicka a Walesu so spoločným sviatkom 25. októbra. Jeho individuálny sviatok sa slávi 1. decembra, v deň jeho mučeníctva.

Katolícky kostol v oblasti Chellaston v Derby, zaregistrovaný v januári 1981, bol zasvätený Ralphovi Sherwinovi. Kostol bol zbúraný v roku 2018, aby sa uvoľnil priestor pre supermarket Lidl.

V oblasti Normanton v Derby je futbalový klub Sherwin. Klub bol založený v roku 1973 a poskytuje futbalové a spoločenské príležitosti pre všetky vekové kategórie a obe pohlavia v miestnej komunite. Klubové farby sú fialové so žltým lemovaním.

Sherwin sa narodil v Rodsley, Derbyshire, a vzdelanie získal na Eton College.

Vzdelávanie
anglická vysoká škola; Eton College.

Je katolíckym mučeníkom a svätcom. 2. augusta 1577 odišiel do Ríma, kde zostal na anglickom kolégiu v Ríme takmer tri roky. 18. apríla 1580 odišiel Sherwin a trinásť spoločníkov z Ríma do Anglicka.

9. novembra 1580 bol zatknutý počas kázania v dome Nicholasa Roscarrocka v Londýne a uväznený v Marshalsea, kde obrátil mnoho spoluväzňov, a 4. decembra bol prevezený do Tower of London, kde ho mučili na stojane. a potom položený v snehu.

Hovorí sa, že mu osobne ponúkla biskupstvo Alžbeta I., ak konvertuje, no odmietol. Po roku strávenom vo väzení ho napokon postavili pred súd s Edmundom Campionom za obvinenie zo zradného sprisahania.

Bol odsúdený vo Westminster Hall 20. novembra 1581. O jedenásť dní neskôr bol spolu s Alexandrom Briantom a Campionom prevezený do Tyburnu na prekážke, kde boli traja mučeníci obesení, ťahaní a rozštvrtení.

Sherwinove posledné slová boli „Iesu, Iesu, Iesu, esto mihi Iesus!“ Za

blahoslaveného bol vyhlásený 29. decembra 1886 pápežom Levom XIII. Za svätého ho vyhlásil 25. októbra 1970 pápež Pavol VI. ako jeden zo štyridsiatich mučeníkov Anglicka a Walesu so spoločným sviatkom 25. októbra

Svätý

Ralph Sherwin
mučeník
narodený

25. októbra 1550
Rodsley , Derbyshire
Zomrel

1. decembra 1581 (31 rokov)
Tyburn , Londýn , Anglicko
Uctievaný v

rímskokatolícky kostol
blahorečený

29. decembra 1886, Rím pápežom Levom XIII
Kanonizované

25. októbra 1970, Rím pápežom Pavlom VI
Sviatok

1. december (jednotlivec so svojimi dvoma spoločníkmi)
25. október (spoločne so štyridsiatimi mučeníkmi Anglicka a Walesu )
Atribúty

Banner s jeho poslednými slovami Ježiš, Ježiš, esto mihi Ježiš! , slučka na krku, mučenícka dlaň, putá na členkoch, kniha či biblia
Jeho individuálny sviatok sa slávi 1. decembra, v deň jeho mučeníctva.

Sherwin bol prvým členom anglického kolégia v Ríme, ktorý bol umučený.
Na youtube film : link :
Katolícka smrť svätého Ralpha Sherwina - Angličana a kňaza 2

The Catholic Death of Saint Ralph Sherwin - Englishman and priest

4

4/Blahoslavený Rodolfo Acquaviva

Blahoslavený Rodolfo Acquaviva

Blahoslavený

Rodolfo Acquaviva

SJ

(asi 1556-1605) v Ibadat Khana . Vľavo modrou je Bl. Acquaviva so svojím spoločníkom o. Henriques po jeho boku. Ilustrácia k Akbarname , ca. 1605
mučeník
narodený

2. októbra 1550
Atri, Abruzzo , Taliansko
Zomrel

25. júla 1583 (32 rokov)
Cuncolim, Goa, India
Uctievaný v

rímskokatolícky kostol
blahorečený

1893 pápežom Levom XIII
Sviatok

4. februára

Blahoslavený Rodolfo Acquaviva (2. októbra 1550 – 25. júla 1583) bol taliansky jezuitský misionár a kňaz v Indii, ktorý slúžil na dvore Akbara Veľkého v rokoch 1580 až 1583. Bol zabitý v roku 1583 a blahorečený v roku 1893.

Rodina

Rodolfo Acquaviva bol synom Giangirolama Acquavivu, 10. vojvodu z Atri. Bol pravnukom Andrea Mattea Acquaviva , kondotiéra a spisovateľa . Rodolfo (tiež známy ako Rudolfo) patril k mocnej a slávnej rodine germánskeho pôvodu usadenému v Neapolskom kráľovstve od 12. storočia. Jeho matka bola Marguerite Pio, kde z matkinej strany bol bratrancom Aloysia Gonzagu .

Kňazstvo

V apríli 1568, inšpirovaný príkladom svojho strýka Claudia Acquavivu , ktorý sa neskôr stal 5. generálom jezuitov , vstúpil aj on do Spoločnosti Ježišovej. Stal sa novicom na Sant'Andrea al Quirinale v Ríme spolu so Stanislasom Kostkom . Po ukončení štúdia bol Acquaviva vybraný svojimi nadriadenými pre prestížne a náročné indické misie, ktoré začal František Xaverský na portugalskom území Goa . Potom cestoval do Lisabonu , východiskového bodu pre východnú plavbu, kde bol vysvätený za kňaza a v roku 1578 sa plavil do Indie.

Na Akbarovom dvore

Acquaviva najprv vyučoval na Saint Paul's College v Goa, ale potom bol pridelený ako vedúci misie na dvor Grand Mughal Akbar (1542 – 1605), ktorý požiadal o vyslanie misionárov. [5] Vo svojom novom paláci vo Fatehpur Sikri Akbar postavil Ibadat Khana (Dom uctievania), kde pozval vodcov moslimov, hinduistov a iných náboženstiev, aby diskutovali o otázkach náboženskej pravdy, vrátane Acquavivu a jeho spoločníka jezuitu Antónia de Monserrate (Antoni). de Montserrat v jeho rodnej katalánčine) a ich mladý prekladateľ Francisco Henriques, ktorý hovoril po perzsky. Akbar sa zaujímal o založenie nového panteistického náboženstva s prvkami z rôznych tradícií a jeho nová viera bola tzvDin-i-Ilahi ("Viera Božského").

Hoci bol Acquaviva vybavený Bibliou preloženou do mnohých rôznych jazykov (hoci ešte nie do perzštiny) a bol predmetom Akbarovej súcitnej osobnej pozornosti, jezuita cítil, že jeho úsilie bolo bezvýsledné, jednou prekážkou bol vládcov odpor k monogamii a po troch rokoch , sa rozhodol stiahnuť, hoci iní jezuiti udržali misiu na dvoroch mughalských cisárov a v Agre počas nasledujúcich dvoch storočí.

mučeníctvo

Obraz zo 17. storočia v kostole v Colve zobrazujúci masaker piatich jezuitov v Cuncolime v Goa 25. júla 1583. Acquaviva v strede odhaľuje krk.

Po svojom návrate do Goy v rámci svojich misionárskych záväzkov viedol Acquaviva misiu k hinduistickým Kshatriyom v Salcette , južne od Goa. Miestni to považovali za provokáciu, ktorá podnietila vzburu Cuncolim v júli 1583. Acquavivovi podrezali hrdlo a tak ho umučili, keď sa modlil k Bohu.

Beatifikácia

Acquaviva a jeho štyria jezuitskí spoločníci boli blahorečení pápežom Levom XIII. v roku 1893. Spolu s jezuitskými mučeníkmi misií si ho 4. februára pripomína rád a jeho inštitúcie.

Krvná žaloba

Krvná žaloba alebo rituálna vražda je obvinenie, podľa ktorého Židia používajú krv nežidov (kresťanov alebo moslimov) pre bližšie nešpecifikované rituálne účely. Získanie krvi bolo zvyčajne spájané s vraždou (často malo ísť o kresťanské deti). Krv mala byť použitá na prípravu macesu počas Pesachu alebo iných veľkonočných rituálov alebo na liečenie.

Dejiny

Počas novoveku sa prípady krvnej žaloby presunula viac na východ (Poľsko, Litva). Ako sa situácia v Poľsku zhoršovala, prípadov sa vyskytovalo čoraz viac. Poľskí židia dokonca vyslali posolstvo ku Svätej stolici.

V arabských krajinách sa vyskytol známy prípad v Damasku v roku 1840.