Konštantín Čulen: Situácia na Slovensku po poprave prezidenta Dr. Jozefa Tisu
Konštantín Čulen: Situácia na Slovensku po poprave prezidenta Dr. Jozefa Tisu
Slovenský národ nikdy v dejinách, ani v marcových dňoch nebol postavený pred takú štátnickú skúšku, pred akú ho postavila Tisova poprava. Vláda niekoľko dní napriek katastrofálnemu nedostatku vagónov vo väčších staniciach na Slovensku sústreďovala vagóny. Nikto nevedel k čomu. Len neskôr prenikla správa o pravej príčine. Národná bezpečnosť mala prichystaný zoznam asi 50 – 60 000 ľudí, ktorých v prípade nepokojov by boli bývali pozatvárali a odvliekli za 20 000 Slovákmi živými a či mŕtvymi do otrockých prác v Rusku.
České vojsko na Slovensku bolo v plnej pohotovosti a ďalšie tisíce českých vojakov pri Šaštíne čakali na možnosť zákroku. Boli to najmä komunisti, ktorí by boli bývali radi vyprovokovali nejaké väčšie vzbury, aby mohli potom zakročiť. Na druhej strane Dunaja v Maďarsku stálo pohotove niekoľko tisíc ruských tankov a vojakov. Boli prichystaný na vpochodovanie do Slovenska. Celá jedna divízia špeciálne vycvičených vojakov NKVD bola už na Slovensku.
Bola to na prvom mieste zásluha cirkevných kruhov, ktoré svojou autoritou udržali na Slovensku pokoj. Medzi študentstvom bolo k tomu treba veľa autority. V celých dejinách slovenských nebolo dohromady toľko zatvorených ľudí, ako za jeden deň, v ktorom Česi nechali Tisu popraviť. Maďarské štatistiky v sume posledných sto rokov stali sa nepodareným politickým žartom v porovnaní s tým, čo česká brachiálna moc vystrájala v týždni Tisovej popravy. V samotnej Bratislave pri razii v noci v deň popravy zatvorili viac ľudí, než Maďari za 100 posledných rokov. Zdalo sa, že Beneš by najradšej v jedno väzenie chcel premeniť celé Slovensko.
Ale je istá hranica, kam Benešova moc nesiaha. Beneš môže popravovať, môže zatvárať, môže nariaďovať vojenským muzikám, aby vyhrávali po Slovensku na schodoch pútnických kostolov české pochody, ale do sŕdc slovenských nemôže zasiahnuť, nemôže zmeniť cit lásky k Tisovi.
Sotva zaznela správa o Tisovej smrti, rozozvučali sa zvony po celom Slovensku. Tri dni sa zvonilo. Pre toto zvonenie, pre tento posledný prejav úcty bolo na Slovensku viac ľudí zatvorených, ako za Maďarska pre všetky politické prejavy. A predsa tomu nemohli zabrániť. V Bánovciach sa striedali ženy a zvonili. V Ustí N. O. dvaja mladí chlapci, ktorých Národná bezpečnosť zatvorila a zbila a tak chcela, aby povedali, že im k zvoneniu dal rozkaz farár. Chlapci sa držali statočne. I po bitke vždy rovnako svedčili, že išli z vlastného popudu. V Tvrdošíne zhodili chlapci na hlavu žandára padacie dvere, keď im išiel prekážať vo zvonení.
V Ružomberku na Čebrate vztýčili čiernu zástavu s dvojkrížom. Vyše tridsať ľudí zatvorili len pre toto. A toto sa odohrávalo po celom Slovensku. Tu a tam, kde vedenie žandárstva bolo v rukách komunistov, tam sa zatváralo, zatváraní sa mučili. Policajné autobusy zvážali po desiatkach ľudí z dedín do okresných miest a odtiaľ do koncentračných táborov do Čiech, lebo takto Česi získali stovky najlacnejších pracovných síl. Je to nový spôsob českého otrokárstva, zatvárať ľudí a posielať si ich na otrocké práce do českých baní a českým sedliakom za bírešov.
Na mnohých miestach sa však robilo toto s tichým súhlasom bezpečnostných úradov. Četníci nič nevideli, zvoniť nepočuli a najmä tí, ktorí boli prijatí v Slovenskej republike si uvedomovali, že nebyť Tisu, neboli by Slováci ani v roku 1947, ale ešte vždy len Česi, ako to bolo pred rokom 1939.
Ale s týmto strašným smútkom stiahol sa národ tam, kde to Beneš nemohol rušiť – do kostolov. S výnimkou vari troch – štyroch katolíckych kňazov, všetci ostatní slúžili omše za Tisu. Kostoly boli preplnené. V čiernom prišli všetci. V čiernom bolo poobliekané vari do 85% národa. V katolíckych kostoloch sa denne modlili za popraveného Dr. Jozefa Tisu.
Keby celú československú vládu obesili – hovoril mi priateľ, nebolo by v celej SSR toľko omší, toľko modlenia, ale najmä toľko úprimného smútku a to nie na oficiálnych miestach, ale v malých chalúpkach, v dedinách, lazoch, ako je teraz na Slovensku za Tisu.
Skoro vo všetkých slovenských kostoloch v Amerike odohrávalo sa to isté, čo doma. Hľa, aká krásna jednota národa v smútku pred Bohom. Česi boli veľmi nemile prekvapení týmto disciplinovaným odporom, touto spontánnou manifestáciou v kostoloch. Ani chceli mať bitky a potom zakročovať a likvidovať.
A toto sa im nedarilo. Slovenský národ zložil skvele skúšku politickej zrelosti. Zaťal zuby, stisol päste, mlčí s výrazom smútku na tvári, ale s túžbou po odplate v srdci. Keď nemohol verejne povedať živé slovo a svojej bolesti v srdci, povedal ho Bohu a požaloval sa len pred oltárom.
Modlil sa za dušu zomrelého Tisu. Modlil sa k Bohu, aby nedal zahynúť dielu, za ktoré Tiso umieral, aby prijal najväčšiu obetu Tisovu a pomáhal národu v zápase o obnovu štátnej samostatnosti. Vari nikdy nebol slovenský národ tak skalopevne presvedčený o tom, že terajšia ČSR je len prechodným zjavom, vari nikdy neveril tak mocne, že Slovenská republika bude zase obnovená, ako v týchto smutných dňoch slovenského života.
Z bolesti a utrpenia rodila sa mocná viera, viera v samostatnú Slovenskú republiku, ktorú už vďaka Bohu máme.
Konštantín Čulen Z knihy: Po Svätoplukovi druhá naša hlava, uverejnené v knihe Zamlčaná pravda o Slovensku II. diel Pripravil: A. Čulen alianciazanedelu.sk/archiv/13962
Bohužial, na Slovensku je už málo ľudí, ktorí by si toto pamatali a chápali. Mladá generácia má vdp Tisa za klerofašistu, pretože tak ich to učia v školách. Je tragédiou, že slovenský národ si každého, kto bojuje za jeho záujmy nechá zlikvidovať, zabiť, umučiť a nič s tým nerobí. Keby Slovensko obesilo Beneša, tak to Česi len tak nenechajú. Prakticky je zázrak, že pri takomto zbabelom …Viac
Bohužial, na Slovensku je už málo ľudí, ktorí by si toto pamatali a chápali. Mladá generácia má vdp Tisa za klerofašistu, pretože tak ich to učia v školách. Je tragédiou, že slovenský národ si každého, kto bojuje za jeho záujmy nechá zlikvidovať, zabiť, umučiť a nič s tým nerobí. Keby Slovensko obesilo Beneša, tak to Česi len tak nenechajú. Prakticky je zázrak, že pri takomto zbabelom prístupe k životu a odmietnutia bojovania so zlom slovenský národ ešte vobec dožíva. Iste vďaka Sedembolestnej Panne Márií.
1) Zaklínadlo fašista, fašizmus, fašistický Zaiste netreba ctené publikum presviedčať, že najčastejšie používaným zaklínadlom medzi súčasnými exponentmi hermetických vied je slovo „fašista“, prípadne jeho varianty „fašizmus“ alebo „fašistický“. Jeho umocnenou podobou, ktorú však majstri hermetických vied používajú len vtedy, ak sa nepriateľské mocnosti vzdorovito vzpierajú sile použitej …Viac
1) Zaklínadlo fašista, fašizmus, fašistický
Zaiste netreba ctené publikum presviedčať, že najčastejšie používaným zaklínadlom medzi súčasnými exponentmi hermetických vied je slovo „fašista“, prípadne jeho varianty „fašizmus“ alebo „fašistický“. Jeho umocnenou podobou, ktorú však majstri hermetických vied používajú len vtedy, ak sa nepriateľské mocnosti vzdorovito vzpierajú sile použitej formuly, je slovo „nácek“, alebo jeho varianty „nacista“, „nacistický“ a „nacizmus“.
1a) Pôvod formuly
Pôvod formuly je dávnoveký, drievny a jeho história siaha až do praveku, konkrétne až do neskorého demokracénu, ktorý po našom nazývame blbohorami. V oných temných dobách po zmene klímy v monarchocéne, čiže v degenerohorách, dochádza k výraznému posunu hornín, pričom tie, ktoré sa nachádzali v horných vrstvách zahnívajúc klesajú, a naopak spodné vrstvy pomocou smradľavých plynov, tlačia sa na povrch. Tak povstali horniny: liberín, socialán a komún. Tie sa ďalej pod tlakom smradu a tepla miešali a dali vzniknúť novým a novým zlúčeninám.
Jednou z oných zlúčenín bola tzv. fašula. Išlo o odštiepok socialánu, ktorý sa zlúčil s rýchlo tuhnúcimi armadínom a mobilizínom. Keď po politickom vychladnutí planéty naši prapredkovia vyšli z úkrytov, našli mocní čarodeji fašulu už stuhnutú a skamenelú. Čoskoro zistili, že fašula má priam zázračné účinky. Drievne kroniky uvádzajú najmä mená čarodejníkov Kobu – Džugašviliho, Bronštejna a Gramščiho, ako priekopníkov hermetických vied s fašulou.
Zázračné účinky fašule si vyskúšali čoskoro po jej objavení. Ľudská závisť totiž nabádala neprajníkov, aby dobrým čarodejníkom škodili. Neustále ich kritizovali, ohovárali, pýtali sa ich odkiaľ vlastne pochádzajú, či dokonca, sa im posmievali. Stačilo však po neprajníkoch hodiť fašulou, a magická sila kameňa ich zázračne zahnala.
