Hrozný deň pre toho kňaza pred večným Sudcom, ak sa neobráti. Strašný deň pred večným Sudcom bude aj pre toho, kto sa za kňaza nemodlil, alebo ho súdil. Svätý Ján Mária Vianney hovorí: „Keby som stretol kňaza a anjela, vzdal by som úctu najprv kňazovi a až potom anjelovi. Keby nebolo kňaza, umučenie a smrť Ježiša by nám k ničomu nepomohli. Načo by nám bola truhlica plná zlata, keby ju nemal kto otvoriť? Kňaz má kľúč k nebeským pokladom.“ Až v nebi kňazi úplne pochopia sami seba. Keby niekto už tu na zemi celkom pochopil dôstojnosť kňazstva, zomrel by – nie zo strachu, ale z lásky, sv. Ján Vianney. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Lukáš 10:16.

Návrat k pravej viery sa myslí návrat k počiatku, a nie k protestantizmu, ktorí pretrhol apoštolskú líniu s RKC.
Od sv. Petra apoštola celkový počet pápežov do dnešných čias je 266. Protestanti sú vlastne odpadli katolíci, a nemajú nemajú kontinualitu – tj. neprerušené apoštolské pokračovanie viery od Petra, ktorého zvolil sám Ježiš. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev Matúš 16:18.
Martinluther-apostaza-protestant

Návrat do katolíckej Cirkvi :: Ježiš Mária
Iba katolíckej Cirkvi patria všetky pravdivé znaky, ktoré jej Boh udelil, aby bola vierohodnosť katolíckej Viery očividná.
Kardinál Newman písal o tom, ako často videl bez kat. sviatosti umierať protestantov, ktorí sa aj snažili zbožne žiť, ale v hodine smrti zažívali neuveriteľné stavy zúfalstva. Ich viera bez pravidiel, rádu a sviatostí, bez záruk ich ponechávala v hodine smrti bez istoty. Naopak katolík, pevne si vedomý učenia Cirkvi. A túto istotu jedinej pravej apoštolskej a katolíckej Cirkvi, ktorá je spasiteľná nemôže katolíkovi nikto a nič zobrať.

Katolík má plnú istotu spásy ak splní dané náležitosti na ňu potrebné: nesmie byť v stave ťažkého hriechu, musí byť členom katolíckej Cirkvi a plniť si Cirkvou stanovené povinnosti. Ak bude nutné aj potom očistiť jeho dušu, stane sa tak v očistci. Po očistení príde do Neba. To je istota katolíka.

Mimo kat. Cirkvi niet záruky spásy. Môžeme teoreticky predpokladať, že Boh vo svojej všemohúcnosti môže spasiť aj osoby, ktoré sa aktuálne nachádzajú mimo Cirkev a Cirkev vždy túto možnosť v jednotlivých prípadoch pripúšťa, avšak, a to je dôležité – nezaručuje. Ide totiž o záruku spásy nie o teoretickú možnosť a jediná istá záruka spásy je v katolíckej Cirkvi.

IV. Lateránsky koncil (r. 1215)
Je iba jedna katolícka Cirkev veriacich. Mimo nej nebude vôbec nikto zachránený.

List Svätého ofícia anglickým biskupom (1864)
Katolícka Cirkev prejavuje zjavnú a dokonalú jednotu na celom svete a medzi všetkými národmi, tú jednotu, ktorej základom, koreňom a nepremožiteľným pôvodom je najvyššia autorita a „vyššie prvenstvo“ (sv. Irenej) prvého spomedzi apoštolov svätého Petra a jeho nástupcov na rímskej stolici. Niet inej katolíckej cirkvi, ako je tá, ktorá je vybudovaná na jednom Petrovi, rastie do jednoty viery a lásky v jednom pevne skĺbenom a pospájanom tele.

IV. Lateránsky koncil (1215)
Je iba jedna katolícka Cirkev veriacich. Mimo nej nebude vôbec nikto zachránený. V nej je Ježiš Kristus kňazom a obetou súčasne. Jeho telo a krv sa opravdivo nachádza vo Sviatosti Oltárnej pod podobami chleba a vína, po premenení Božou mocou chleba na telo a vína na krv, aby sme my dostali z jeho, čo on prijal z nášho na zavŕšenie tajomnej jednoty.

Bula pápeža Bonifáca VIII. Unam sanctam (1302)
Viera nás núti prijať a pridržiavať sa toho, že je len jedna svätá a apoštolská Cirkev. A pevne v ňu veríme a úprimne vyznávame, že mimo Cirkvi niet spásy a ani odpustenie hriechov.

Florentský koncil (1438 – 1445)
Svätá rímska Cirkev, založená slovom nášho Pána a Vykupiteľa, pevne verí, vyznáva a ohlasuje, že nikto mimo katolíckej Cirkvi, ani pohania, ani židia alebo neveriaci, alebo heretici a schizmatici nebudú mať účasť na večnom živote, ale vrhajú sa skôr do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom, ak sa pred smrťou k nej nepripoja. Až taký veľký význam má jednota tela Cirkvi, že cirkevné sviatosti len tým prispievajú k spáse, ktorí v nej zotrvávajú, a že pôsty, almužny a iné diela nábožnosti a cvičenia v kresťanskom boji len tým prinášajú večnú odmenu. „Nikto, aj keby dával akékoľvek almužny, ba keby pre meno Krista vylial aj krv, nemôže byť zachránený, ak neostane v lone a jednote katolíckej Cirkvi.“