Je to neuveriteľné ,ako sa nevedia zorientovať v tom ,čo sa deje .
Ako keby nemali Písmo. Tápu a fantazírujú o nejakej zmene stavu k lepšiemu ,ale proroctvá Písma ignorujú a znamenia časov nepoznajú. Lebo ich nevedie Boží Duch. Preto nie sú svetlom sveta ,ale len blúdiacimi pastiermi ,ktorí neboli verní nad málom ,preto sa im zobralo aj to málo ,čo si mysleli že majú.

A príde bod, keď sa samotné ticho stane odpoveďou.
Keď sa kríza uzná, keď sa prosba prednesie triezvo a s úctou a keď sa na túto prosbu odpovie mlčaním, otáľanie sa stáva rozhodnutím. Nečinnosť sa stáva rozsudkom. Odmietnutie konať sa stáva abdikáciou.
Toto nie je teória. Toto je história.
Cirkev už čelila takýmto chvíľam – chvíľam, keď boli muži nútení konať nie preto, že by chceli konfrontáciu, ale preto, že alternatívou bolo vzdať sa toho, čo im bolo zverené. Preto meno arcibiskup Marcel Lefebvre stále vyvoláva také silné reakcie. Nie preto, že by táto chvíľa bola príjemná, ale preto, že priniesla objasnenie.
Nikto netvrdí, že tieto rozhodnutia boli ľahké. Nikto netvrdí, že boli bezbolestné, ale boli urobené v presvedčení, že nevyhnutnosť nastala, že dlhšie čakanie by znamenalo sledovať, ako niečo podstatné umiera.
..a dnes sa nachádzame v ďalšom momente núdze.
Nejde o jednu skupinu. Nejde o jednu spoločnosť. Nejde o jedného biskupa, ani o jeden list, ani o jednu nezodpovedanú žiadosť. Ide o vzorec – vzorec, v ktorom sa ortodoxia považuje za nebezpečnú, tradícia za podozrivú a vernosť sa vykresľuje ako strnulosť, zatiaľ čo chyba sa chváli ako pastoračná citlivosť.
...a sme DOMA!!!!
Spomenul som si pritom ako Mons.Strickland čelil podozreniu, že sa pridá na stranu Mons.Vigana, ked Vigano prestal uznávať primat papeža Františka. Vtedy sa Strickland zastával Vigana - po jeho exkomunikacii - a už to vizeralo, že aj Strickland verejne povie, ako neuznáva exkomunikaciu Vigana, tak aj primat pp.Františka.
Lenže vtedy sa ozvali konzervativni biskupi ako Burke, Muler, Schneider... s tým, že nesmieme zajsť do extremu: neuznávať primat papeža Františka, aj keby sa mýlil vo svojich rozhodnutiach, či už čo sa týka exkomunikacie alebo inej oblasti
Dalo by sa povedať, že Stricklanda to zabrzdilo a nepovedal nahlas to, čo si myslel a to podobne ako teraz, ohľadne nezakonej vysviacky - nie len v prípade sučasnej FSSPX ale aj minulej, za čias Lefebvra.
Totižto Strickland NEPRIAMO schvaluje nezakonne vysviacky v oboch obdobiach, ktore nazýva "stavom nudze", ale nehovorí to PRIAMO, čiže doslovne.
Strickland to zaobaluje do rôznych fráz, ale z obsahu je jasné, že za tým sa skrýva jeho osobne presvedčenie, ktoré je rovnako hereticke ako u členov FSSPX, ked uznávaju nezakone vysviacky biskupov.
Otazka by ani nemala znieť, prečo by mohla byť nezakona vysviacka nových biskupov platná, ale prečo papež nepovolí vysviacky nových biskupov.
Odpoved je jasná, ale ešte nie je vyjadrená NAHLAS:
Predstavitelia FSSPX. sú heretici a skrytí schizmatici, ktorí v dobe skúšky (cca 50 rokov) vykazuju tieto prvky a preto papež oddialuje vysviacku, dokonca čaká na verejný schizmaticky akt (nezakonu vysviacku), aby mal silný argument pre exkomunikaciu a zrušenie celeho spoločenstva FSSPX.