Páter G. Amorth o Janu Pavlovi II. a Benediktu XVI.
Výňatek z knihy Páter Amorth - Posledný exorcista Páter Amorth - Posledný exorcista týkající se papežů Jana Pavla II. a Benedikta XVI.
„Giovanni, Marco, vidíte?"'hovoria obidve ženy posadnutým. „Dokázali sme to. O chvíľu príde pápež a my budeme v jeho blízkosti."
Neodpovedajú. Sú ticho. Zdá sa, že tí, ktorí ich posadli (ide o dvoch rozdielnych démonov), začínajú chápať, kto príde o chvíľu na námestie. Je desať hodín. Spod oblúka zvonov vychádza biely džíp. Sú na ňom traja muži. Vodič, stojaci pápež a vedľa neho sedí jeho sekretár Mons. Georg Gänswein.
Obe ženy sa obrátili k Giovannimu a Marcoví. Inštinktívne ich podopreli. Obaja sa totiž začínajú nezvyčajne správať.
Giovanni sa trasie a škrípe zubami.
Ženy vedia, že v tele Giovanniho a Marca niekto začína reagovať. Niekto, kto sa každou minútou stáva viac a viac nepokojným.
„Giovanni, snaž sa ovládať," hovorí jedna zo žien.
„Ovládaj sa, Giovanni. Nenechaj sa premôcť. Reaguj. Vydrž."
Druhá žena hovorí rovnaké slová Marcoví.
Zdá sa, že Giovanni ženu nepočúva. Otočí sa a pomaly hovorí: Ja nie som Giovanni." Ten hlas znie, akoby prichádzal z iného sveta.
Žena už nič viac nehovorí. Vie, že s diablom môže hovoriť iba exorcista. Ak by to urobila, bolo by to veľmi riskantné. Preto zostane ticho a obmedzí sa len na držanie Giovanniho, ktorý je v tej chvíli úplne v rukách démona.
Džíp krúži po celom námestí. Obidvaja posadnutí sa sklonili až po zem. Búchajú si hlavou o dlažbové kocky. Švajčiarska garda ich sleduje, ale nezasahuje. Sú zvyknutí na podobné scény? Možno áno. Možno aj v iných prípadoch videli reakcie posadnutých v prítomnosti pápeža.
Džíp dlho prechádza pomedzi sektory. Nakoniec vyjde až na vyvýšený priestor pred bazilikou a zastaví pár metrov od jej hlavného vchodu. Pápež vystúpi z auta a pozdravuje osoby v prvom rade.
Giovanni a Marco začínajú spoločne zavýjať. A zavýjajú veľmi silno.
„Svätosť, svätosť, tu sme!" kričí na pápeža jedna zo žien, snažiac sa pritiahnuť jeho pozornosť.
Benedikt XVI. sa obracia, ale nepribližuje sa. Vidí obe ženy a vidí aj dvoch mladíkov na zemi, ktorí kričia, trasú sa a z úst im vychádza pena. Vidí nenávistný pohľad obidvoch mužov. Pohľad namierený priamo proti nemu.
Pápež sa nenechá zmiasť. Pozerá doďaleka. Zdvihne ruku a žehná. Pre oboch posadnutých to znamená silnú ranu. Je to ako rana bičom po celom tele, a to až tak, že oboch odhodí asi tri metre dozadu na zem. Teraz už viac nekričia. Iba plačú. Počas celej audiencie stonajú. Keď pápež odíde, precitnú. Nepamätajú si nič.
Satan sa veľmi bojí Benedikta XVI. Jeho sväté omše, jeho požehnania, jeho slová sú ako veľmi silné exorcizmy. Neviem o tom, žeby Benedikt XVI. vykonával exorcizmy. Napriek tomu verím, že celý jeho pontifikát je jedným veľkým exorcizmom proti satanovi. Účinným. Mocným. Veľký exorcizmus, ktorý by mohol veľa naučiť biskupov a kardinálov, ktorí neveria. Akokoľvek, budú sa musieť zodpovedať za svoje pochybnosti. Neveriť, a predovšetkým nemenovať exorcistov tam, kde sú potrební, je podľa mňa vážnym hriechom, smrteľným hriechom.
To, ako Benedikt XVI. prežíva liturgiu, jeho rešpektovanie pravidiel, jeho strohosť aj jeho postoj, to všetko je veľmi účinné proti satanovi. Liturgia, ktorú celebruje pápež, má veľkú moc. Satan je ranený vždy, keď pápež slávi Eucharistiu.
Satan sa veľmi bál Ratzingerovho zvolenia na Petrov stolec. Videl v ňom totiž pokračovanie veľkého zápasu, ktorý proti nemu viedol dvadsaťšesť a pol roka jeho predchodca Ján Pavol II. Pápež, ktorý vykonával exorcizmy.
(…)
Sabrina však ešte nebola slobodná.
Pýtal som sa jej: „Sabrina, čo si pamätáš z dnešného dňa?"
„Nič, "odpovedala. „Nepamätám si absolútne nič."
Sabrina za mnou prichádzala ešte niekoľko rokov. Taký dlhý čas bol potrebný na jej úplné oslobodenie. Ale som presvedčený, že exorcizmus vykonaný Wojtylom zanechal na nej stopu.
Ján Pavol II. počas svojho dlhého pontifikátu bojoval proti satanovi niekoľkokrát. A jeho zápas pokračuje aj dnes, hoci zomrel.
Ján Pavol II. je totiž prítomný aj dnes počas mnohých exorcizmov. Uvediem príklad.
Raz mi istá posadnutá povedala: „Kým si vykonával nado mnou exorcizmus, videla som po tvojom boku Jána Pavla II. Ty si si to neuvedomil, ale exorcizoval spolu s tebou."
Viacerí exorcisti mi povedali, že keď vzývali o pomoc Jána Pavla II., malo to na diabla zničujúci účinok. Mons. Andrea Gemma vo svojej knihe Dôvernosti jedného exorcistu uvádza, že zlo reaguje počas exorcizmov na vzývanie Jána Pavla II. veľmi agresívne, pretože, ako priznal sám diabol, jeho pontifikát ho veľmi znepokojoval. Počas jedného exorcizmu diabol povedal: „Ten starec (Ján Pavol U.) nám spôsobil veľké škody, ale ten, ktorý je teraz, je ešte horší..." Slová, ktoré potvrdzujú hlbokú averziu zla voči Benediktovi XVI.
Raz mi satan veľmi dlho hovoril o Jánovi Pavlovi II. Ešte aj teraz si pamätám na chrapľavý hlas kniežaťa temnoty. Hovoril mi to krátko predtým, ako vyšiel z osoby, ktorú posadol. Bolo to ako priznanie, ktoré chcel urobiť prv, než ho Kristovou mocou dokážem vyhnať. Samozrejme, jeho slová môžu byť aj klamstvom. Zasluhujú si však, aby sme ich zverejnili, pretože o niečom vypovedajú.
„Karola Wojtytu nenávidím. Nenávidíme ho všetci. Wojtyla zničil moje plány. Chcel som zničiť svet, ale bol to on, kto spôsobil pád komunizmu v Rusku a vo Východnej Európe ešte pred dovŕšením môjho zámeru. Boli to roky, kedy celé krajiny žili v strach u pred terorom. Ja som ich spojil do celku, kde vládol neustály teror. Druhá svetová vojna bola mojím vrcholným dielom. Ale to, čo bolo potom, komunizmus so svojimi miliónmi mŕtvych a najmä s hladom a utrpením celých národov, bolo čerešničkou na torte, ktorá prekonala v dobrote samotnú tortu. Ten Poliak prispel k tomu, aby prišlo svetlo. A potom vytrhol mnohých mladých z mojich rúk. Už mi takmer patrili. Začal som ich vovádzať do zla. Žili pre mňa, jeden vedome a iný bez toho, aby o tom vedel. On mi ich zobral. Preto ho nenávidím a navždy aj budem nenávidieť."
Keď počas exorcizmu zaznie meno Jána Pavla II., posadnutý doslova pení hnevom. Verím, že diabol veľmi bojoval proti blahorečeniu Jána Pavla II. a ešte viac bude bojovať proti jeho kanonizácii. Ale nedokáže jej zabrániť, pretože satan vždy prehráva, zatiaľ čo Boh víťazí.
Aj keď sa vysloví meno pátra Pia z Pietrelciny, démon šalie a zmieta sa. Ale keď sa menuje Ján Pavol II., satan sa stáva brutálnejším, nekontrolovateľným. Satan pohŕda Jánom Pavlom II. a často hovorí:
„Toho nenávidím ešte viac ako pátra Pia."
Aj vyslovenie mena Pia XII. vedia diabla k nepríčetnosti, pretože každý pápež je Petrovým nástupcom, a ako hlava Cirkvi je jeho úhlavným nepriateľom.
Fra Benigno, oficiálny exorcista Palermskej diecézy, vo svojej knihe Diabol existuje potvrdzuje, že niekoľko oslobodení dosiahol na príhovor Jána Pavla II., a to odo dňa jeho smrti. Keď položí na hlavu posadnutých ruženec, ktorý patril Wojtylovi, vždy nasleduje agresívna reakcia zo strany ľudí. Popri mene Jána Pavla II. existuje aj ďalšie meno, meno ženy, ktoré diabla vždy rozzúri. Ide o svätú Gemmu Galganiovú.
Ján Pavol II. bol pre nás exorcistov veľmi dôležitý. Opäť nám dal miesto v Cirkvi, po storočiach zabudnutia. Cirkvi vždy hovoril: „Ten, kto v Cirkvi neverí v diabla, neverí ani v evanjelium."
Wojtyla veril, že satan existuje. A bol úplne odovzdaný Kristovi. Je možné, že niektorí vo Vatikáne tak nerobili ani kedysi, a nerobia tak ani dnes.
„Giovanni, Marco, vidíte?"'hovoria obidve ženy posadnutým. „Dokázali sme to. O chvíľu príde pápež a my budeme v jeho blízkosti."
Neodpovedajú. Sú ticho. Zdá sa, že tí, ktorí ich posadli (ide o dvoch rozdielnych démonov), začínajú chápať, kto príde o chvíľu na námestie. Je desať hodín. Spod oblúka zvonov vychádza biely džíp. Sú na ňom traja muži. Vodič, stojaci pápež a vedľa neho sedí jeho sekretár Mons. Georg Gänswein.
Obe ženy sa obrátili k Giovannimu a Marcoví. Inštinktívne ich podopreli. Obaja sa totiž začínajú nezvyčajne správať.
Giovanni sa trasie a škrípe zubami.
Ženy vedia, že v tele Giovanniho a Marca niekto začína reagovať. Niekto, kto sa každou minútou stáva viac a viac nepokojným.
„Giovanni, snaž sa ovládať," hovorí jedna zo žien.
„Ovládaj sa, Giovanni. Nenechaj sa premôcť. Reaguj. Vydrž."
Druhá žena hovorí rovnaké slová Marcoví.
Zdá sa, že Giovanni ženu nepočúva. Otočí sa a pomaly hovorí: Ja nie som Giovanni." Ten hlas znie, akoby prichádzal z iného sveta.
Žena už nič viac nehovorí. Vie, že s diablom môže hovoriť iba exorcista. Ak by to urobila, bolo by to veľmi riskantné. Preto zostane ticho a obmedzí sa len na držanie Giovanniho, ktorý je v tej chvíli úplne v rukách démona.
Džíp krúži po celom námestí. Obidvaja posadnutí sa sklonili až po zem. Búchajú si hlavou o dlažbové kocky. Švajčiarska garda ich sleduje, ale nezasahuje. Sú zvyknutí na podobné scény? Možno áno. Možno aj v iných prípadoch videli reakcie posadnutých v prítomnosti pápeža.
Džíp dlho prechádza pomedzi sektory. Nakoniec vyjde až na vyvýšený priestor pred bazilikou a zastaví pár metrov od jej hlavného vchodu. Pápež vystúpi z auta a pozdravuje osoby v prvom rade.
Giovanni a Marco začínajú spoločne zavýjať. A zavýjajú veľmi silno.
„Svätosť, svätosť, tu sme!" kričí na pápeža jedna zo žien, snažiac sa pritiahnuť jeho pozornosť.
Benedikt XVI. sa obracia, ale nepribližuje sa. Vidí obe ženy a vidí aj dvoch mladíkov na zemi, ktorí kričia, trasú sa a z úst im vychádza pena. Vidí nenávistný pohľad obidvoch mužov. Pohľad namierený priamo proti nemu.
Pápež sa nenechá zmiasť. Pozerá doďaleka. Zdvihne ruku a žehná. Pre oboch posadnutých to znamená silnú ranu. Je to ako rana bičom po celom tele, a to až tak, že oboch odhodí asi tri metre dozadu na zem. Teraz už viac nekričia. Iba plačú. Počas celej audiencie stonajú. Keď pápež odíde, precitnú. Nepamätajú si nič.
Satan sa veľmi bojí Benedikta XVI. Jeho sväté omše, jeho požehnania, jeho slová sú ako veľmi silné exorcizmy. Neviem o tom, žeby Benedikt XVI. vykonával exorcizmy. Napriek tomu verím, že celý jeho pontifikát je jedným veľkým exorcizmom proti satanovi. Účinným. Mocným. Veľký exorcizmus, ktorý by mohol veľa naučiť biskupov a kardinálov, ktorí neveria. Akokoľvek, budú sa musieť zodpovedať za svoje pochybnosti. Neveriť, a predovšetkým nemenovať exorcistov tam, kde sú potrební, je podľa mňa vážnym hriechom, smrteľným hriechom.
To, ako Benedikt XVI. prežíva liturgiu, jeho rešpektovanie pravidiel, jeho strohosť aj jeho postoj, to všetko je veľmi účinné proti satanovi. Liturgia, ktorú celebruje pápež, má veľkú moc. Satan je ranený vždy, keď pápež slávi Eucharistiu.
Satan sa veľmi bál Ratzingerovho zvolenia na Petrov stolec. Videl v ňom totiž pokračovanie veľkého zápasu, ktorý proti nemu viedol dvadsaťšesť a pol roka jeho predchodca Ján Pavol II. Pápež, ktorý vykonával exorcizmy.
(…)
Sabrina však ešte nebola slobodná.
Pýtal som sa jej: „Sabrina, čo si pamätáš z dnešného dňa?"
„Nič, "odpovedala. „Nepamätám si absolútne nič."
Sabrina za mnou prichádzala ešte niekoľko rokov. Taký dlhý čas bol potrebný na jej úplné oslobodenie. Ale som presvedčený, že exorcizmus vykonaný Wojtylom zanechal na nej stopu.
Ján Pavol II. počas svojho dlhého pontifikátu bojoval proti satanovi niekoľkokrát. A jeho zápas pokračuje aj dnes, hoci zomrel.
Ján Pavol II. je totiž prítomný aj dnes počas mnohých exorcizmov. Uvediem príklad.
Raz mi istá posadnutá povedala: „Kým si vykonával nado mnou exorcizmus, videla som po tvojom boku Jána Pavla II. Ty si si to neuvedomil, ale exorcizoval spolu s tebou."
Viacerí exorcisti mi povedali, že keď vzývali o pomoc Jána Pavla II., malo to na diabla zničujúci účinok. Mons. Andrea Gemma vo svojej knihe Dôvernosti jedného exorcistu uvádza, že zlo reaguje počas exorcizmov na vzývanie Jána Pavla II. veľmi agresívne, pretože, ako priznal sám diabol, jeho pontifikát ho veľmi znepokojoval. Počas jedného exorcizmu diabol povedal: „Ten starec (Ján Pavol U.) nám spôsobil veľké škody, ale ten, ktorý je teraz, je ešte horší..." Slová, ktoré potvrdzujú hlbokú averziu zla voči Benediktovi XVI.
Raz mi satan veľmi dlho hovoril o Jánovi Pavlovi II. Ešte aj teraz si pamätám na chrapľavý hlas kniežaťa temnoty. Hovoril mi to krátko predtým, ako vyšiel z osoby, ktorú posadol. Bolo to ako priznanie, ktoré chcel urobiť prv, než ho Kristovou mocou dokážem vyhnať. Samozrejme, jeho slová môžu byť aj klamstvom. Zasluhujú si však, aby sme ich zverejnili, pretože o niečom vypovedajú.
„Karola Wojtytu nenávidím. Nenávidíme ho všetci. Wojtyla zničil moje plány. Chcel som zničiť svet, ale bol to on, kto spôsobil pád komunizmu v Rusku a vo Východnej Európe ešte pred dovŕšením môjho zámeru. Boli to roky, kedy celé krajiny žili v strach u pred terorom. Ja som ich spojil do celku, kde vládol neustály teror. Druhá svetová vojna bola mojím vrcholným dielom. Ale to, čo bolo potom, komunizmus so svojimi miliónmi mŕtvych a najmä s hladom a utrpením celých národov, bolo čerešničkou na torte, ktorá prekonala v dobrote samotnú tortu. Ten Poliak prispel k tomu, aby prišlo svetlo. A potom vytrhol mnohých mladých z mojich rúk. Už mi takmer patrili. Začal som ich vovádzať do zla. Žili pre mňa, jeden vedome a iný bez toho, aby o tom vedel. On mi ich zobral. Preto ho nenávidím a navždy aj budem nenávidieť."
Keď počas exorcizmu zaznie meno Jána Pavla II., posadnutý doslova pení hnevom. Verím, že diabol veľmi bojoval proti blahorečeniu Jána Pavla II. a ešte viac bude bojovať proti jeho kanonizácii. Ale nedokáže jej zabrániť, pretože satan vždy prehráva, zatiaľ čo Boh víťazí.
Aj keď sa vysloví meno pátra Pia z Pietrelciny, démon šalie a zmieta sa. Ale keď sa menuje Ján Pavol II., satan sa stáva brutálnejším, nekontrolovateľným. Satan pohŕda Jánom Pavlom II. a často hovorí:
„Toho nenávidím ešte viac ako pátra Pia."
Aj vyslovenie mena Pia XII. vedia diabla k nepríčetnosti, pretože každý pápež je Petrovým nástupcom, a ako hlava Cirkvi je jeho úhlavným nepriateľom.
Fra Benigno, oficiálny exorcista Palermskej diecézy, vo svojej knihe Diabol existuje potvrdzuje, že niekoľko oslobodení dosiahol na príhovor Jána Pavla II., a to odo dňa jeho smrti. Keď položí na hlavu posadnutých ruženec, ktorý patril Wojtylovi, vždy nasleduje agresívna reakcia zo strany ľudí. Popri mene Jána Pavla II. existuje aj ďalšie meno, meno ženy, ktoré diabla vždy rozzúri. Ide o svätú Gemmu Galganiovú.
Ján Pavol II. bol pre nás exorcistov veľmi dôležitý. Opäť nám dal miesto v Cirkvi, po storočiach zabudnutia. Cirkvi vždy hovoril: „Ten, kto v Cirkvi neverí v diabla, neverí ani v evanjelium."
Wojtyla veril, že satan existuje. A bol úplne odovzdaný Kristovi. Je možné, že niektorí vo Vatikáne tak nerobili ani kedysi, a nerobia tak ani dnes.
