„14. marca (1883) o štvrť na tri popoludní prestal najväčší žijúci mysliteľ myslieť. Zostal sám sotva dve minúty, a keď sme sa vrátili, našli sme ho v kresle, pokojne zaspal – ale navždy…“, dojímavo opisuje posledné chvíle Karla Marxa jeho spolupracovník a priateľ Friedrich Engels, stojac spolu s ďalšími dvanástimi menovite známymi trúchliacimi nad jeho hrobom. Následne 64-ročné mŕtve telo tohto „filozofického génia“, ako ho nazývali školské učebnice za socializmu, vkladajú do chladnej zeme londýnskeho cintorína Highgate, v časti, ktorá bola vyhradená pre agnostikov a ateistov.

Marxov odkaz však nebol pochovaný s mŕtvym telom filozofa, politického publicistu, kritika klasickej ekonómie a teoretika robotníckeho hnutia, socializmu a komunizmu. Jeho myšlienky sú tu dodnes. Síce už nepochodujeme v uliciach s Marxovým portrétom, ktorý bol súčasťou akejsi „nesvätej trojice“ (Marx, Engels a Lenin), no vidíme, že sa k jeho stále živému dielu neustále hlásia aj západní sociálni demokrati, ľavičiari, liberáli, kresťanskí demokrati, a žiaľ, aj niektoré osobnosti Cirkvi. Čo vlastne o Marxovi vieme? Viac v článku...