Podávanie Sviatosti Oltárnej na ruku? NIE! Odkaz na "Synovskú prosbu biskupom" v článku

Žijeme v ťažkých časoch pandémie ochorenia COVID-19, kedy sme boli v rámci opatrení dlho zbavení možnosti zúčastňovať sa na sv. omši. Zajtra, 6.5., sa majú bohoslužby konečne obnoviť, avšak je tu ďalšia veľká rana a to inštitúciami Slovenskej republiky nadiktovaná svätokrádež v podobe sv. prijímania na ruku. Naši otcovia biskupi s tým zatiaľ nič neurobili a podvolili sa...

Hľadiac na tradíciu katolíckej cirkvi je podávanie na ruku stále svätokrádežou, aj keď sekularizácia doby váhu tohto počinu úplne bagatelizovala a priniesla egoistickú profanáciu, hľadiac viac na človeka, než na Boha. Môžeme to pozorovať z reakcií mnohých veriacich, ktorí s tým problém absolútne nemajú a odvolávajú sa na to, že vo svete je to už bežná prax a že len Slovensko je za opicami! V rádiu LUMEN, podľa mojich informácií, dvaja liturgisti nazvali tých, ktorí radšej takýmto spôsobom neprijmú Sviatostného Krista vôbec, defakto bláznami! V tomto prípade budem hrdý na tento titul. Som blázon, ktorý chce len úctivo prijímať Kristovo Telo po kľačiačky do úst. Týmto spôsobom tú chvíľu pred Sviatosťou adorujem, pričom mi kňaz hygienicky podá sv. prijímanie do úst. Garantujem vám, že v tejto pozícii takmer vôbec nedochádza k oliznutiu prstov kňaza od prijímajúceho.

Jedným z problémov toho všetkého je aj to, že keď prijímame Sviatosť Oltnárnu priamo do úst, sme v jednoznačnej roli prijímajúceho. Avšak, keď si Hostiu položenú na našu ľavú ruku vložíme do úst pravou rukou (čo je aj viac nehygienické), prijímanie si v podstate udeľujeme sami, čo je z teologického hľadiska absurdné, pretože na to ako neposvätená osoba nemáme nárok. Proste si len berieme to, čo chceme, ako keď konzumujeme obyčajný chlieb na raňajky. Sviatosť Oltárnu majú právo do svojích posvätených rúk chytať len kňazi, aby bola zaručená čo najväčšia úcta, ktorá jej patrí. Podľa slov bl. Anny Kataríny Emmerichovej o sv. omši je vraj "dobré, že mnohí kňazi pritom nevedia, čo robia, lebo keby to vedeli, nemohli by od strachu slúžiť Najsvätejšiu Obetu." V súčasnej dobe by im to ale nezaškodilo, odvolávajúc sa aj na Eucharistické zázraky, pri ktorých sa v jednom prípade Sviatosť premenila na kus srdcového tkaniva v agónii.

Pri tom všetkom sa opäť zabúda na históriu, konkrétne aj na cirkevné dejiny. Ľudstvo v dejinách zažilo ďaleko horšie, infekčnejšie a smrteľnejšie pandémie ako napríklad čierny mor či španielsku chrípku a cirkev ani vtedy, keď išlo skutočne o životy, nepraktizovala podávanie Sviatosti na ruku. Využívali sa na to ploché strieborné lyžice upevnené na palici dlhej viac ako jeden meter, či dlhé strieborné pinzety.[1]

Niektorí "odborníci" by ma ale mohli konfrontovať s tým, že raná doba cirkvi poznala prijímanie na ruku. Takáto informácia je však vytrhnutá z kontextu. Neexistoval totiž žiadny rítus takéhoto „svätého prijímania na ruku“, aký je praktizovaný dnes, kedy sa kladie Hostia na ľavú ruku a pravou rukou sa dáva do úst. Nešlo o „sväté prijímanie na ruku“, ale o sväté prijímanie do úst, kedy pravá ruka vlastne plnila funkciu patény. Na to poukazuje aj rítus svätého prijímania diakona v byzantskom obrade, kedy v hlbokom úklone prijíma ústami Telo Kristovo z pravej ruky.[2]

Dosť už ale faktografie! Využime Kán. 212, § 3 Kódexu kanonického práva, ktorý hovorí: "Podľa svojich vedomostí, odbornosti a vážnosti sami (laici) majú právo, ba niekedy aj povinnosť prejaviť posvätným pastierom svoju mienku o tom, čo sa vzťahuje na dobro Cirkvi, a oboznámiť s ňou aj ostatných veriacich, pričom majú zachovať neporušenosť viery a mravov i úctu voči pastierom a mať na zreteli spoločný osoh a dôstojnosť osôb."
V obehu je "Synovská prosba biskupom: nepodávajte Eucharistiu do rúk!" Ak vám záleží na tom, aby sa nepáchali svätokrádežné prijímania (napríklad cez trúsenie sv. partikúl a následné stúpanie po nich), prosím, kliknite na tú zvýraznenú a podčiarknutú červenú vetu a podpíšte túto petíciu aj vy. Nebuďme nečinní, pretože hriechom nie je len konanie zla, ale aj nekonanie dobra ("zanedbávanie dobrého").

Nakoniec jedna podnetná inšpirácia. Jeden spoluveriaci zmienený kánon už využil v začiatkoch pandémie COVID-19, ešte pred obmedzením sv. omší. Prikladám Print Screen jeho listu KBS a ich následnú odpoveď.

______________________________________
POZNÁMKY:

[1] Viac o "eucharistických nástrojoch" nájdeš TU. [cit. 2020-05.05].
[2] Viac o ríte sv. prijímania s bohatým poznámkovým aparátom nájdeš TU. [cit. 2020-05-05].

DOPLNENÁ POZNÁMKA: Tridentský katechizmus z príkazu sv. Pia V. jasne zakázal, aby sa niekto okrem kňaza dotýkal Najsvätejšieho Tela Kristovho. Dokonca bol prísny zákaz dotýkať sa aj bohoslužobných nádob, ktoré sa pri sv. omši používali. Sv. Ján z Kríža, učiteľ Cirkvi, mal 3 roky, keď začal Tridentský koncil. Keď slúžil svoju vôbec prvú sv. omšu, tak mal nesmiernu bázeň dotýkať sa Najsvätejšieho Tela Kristovho. Mal posvätené ruky - ruky kňaza – ktoré sa ako jediné mohli Presvätého Tela dotýkať a aj tak jeho bázeň bola takmer neprekonateľná.
POZRI AJ: článok vdp. Ľubomíra Urbančoka - Sväté prijímanie na ruku nie je vhodné. Sú to slová sv. Pavla VI., v inštrukcii Memoriale Domini, ktorou zmienený pápež usmernil v Cirkvi rozdávanie svätého prijímania na ruku, ktoré bolo zavedené bez akéhokoľvek dovolenia Cirkvi. Táto inštrukcia z 29. mája 1969 je dodnes platnou inštrukciou, podľa ktorej je potrebné konať vo veci tzv. prijímania na ruku.