Celibát (lat. caelebs – neženatý/nevydatá, slobodný/slobodná) alebo bezženstvo znamená sexuálnu zdržanlivosť, zrieknutie sa akéhokoľvek druhu sexuálnej aktivity. V rímskokatolíckej cirkvi k tomuto zaväzuje najskôr druhý lateránsky koncil (1139) všetkých držiteľov vyšších svätení (diakon, kňaz a biskup).Zákon celibátu je cirkevný zákon,platný vyše 900 rokov,predtým mohli byť aj duchovní ženatí...Ježiš bol slobodný aj apoštoli /okrem pôvodne ženatých Peter,Filip/,ktorí svoje rodiny opustili.Opätovným povolením kňazom oženiť sa,by sa cirkev dostala,tam kde aj bola,ked nakoniec musela zaviesť celibát.Pravoslávie aj gréko-katolíci majú možnosť oženiť sa pred vysviackou...Protestanti tí sa ženia...Otázne je, v čom by to prospelo univerzálnej cirkvi,ked to už raz neprospievalo...Celkovo svet prežíva veľkú krízu manželstiev,more rozvodov,voľných vzťahov,na čo doplácajú hlavne deti.V roku 1970 pri veľkej kríze katolíckej cirkvi v Holandsku,tamojší biskupi žiadali pápeža Pavla VI o zrušenie celibátu aspoň pre ich krajinu.Pápež to odmietol,ale tamojší biskupi si vydali samostatnú smernicu na umožnenie sobášov kňazov.Tak sa mnohí nespokojní kňazi poženili a užívali si slasti manželstva.Keď ale zistili,že je to aj veľká obeta života, strata slobody a voľnosti,tvrdá práca na zabezpečenie rodiny,povinnosti,zodpovednosť,peniaze,rodina,žena,deti a ich náročná výchova...že manželstvo,nie je len povolené užívanie si chvíľkových, nezáväzných, sexuálných rozkoší,ale že je to veľká životná obeta...tak to prvotné nadšenie ochablo...A potom po roku chodili do Ríma prosby, tých kňazov o rozvod,lebo už nemohli vydržať so svojimi milovanými polovičkami a zlyhali v starosti o rodinu a pri riešení manželských problémov,ktoré život neúprosne bohato nadeľuje...