ZA AKÉ HRIECHY PYKAJÚ DUŠE V OČISTCI?
Svätý Augustín karhá trúfalosť kresťana, ktorý učil, že očistca sa netreba báť, pretože jeho muky netrvajú večne.„Nezáleží na tom, ako dlho zostanem v očistci,“ povedal kresťan, „aby som sa konečne dostal do neba.“ Svätec mu odpovedá: „Nech to nikto nehovorí, lebo očisťujúci oheň je hroznejší ako všetko pozemské utrpenie, nech je akokoľvek ťažké.“
Ukáže nám to nasledujúci príklad
Dvaja zbožní mnísi, ktorých horlivosť pre Božiu službu spájalo blízke priateľstvo, uzavreli dohodu, že sa budú navzájom povzbudzovať k dobru a horlivo pracovať na posvätení svojich duší.
Horliví pre Božiu slávu a spásu svojich blížnych, boli vzorom pokory, umŕtvovania a všetkých mníšskych cností. Jeden z nich čoskoro vážne ochorel a blížil sa k smrti.
Zjavil sa mu anjel Pánov a povedal, že čoskoro zomrie, že za svoje drobné prehrešky bude v očistci, kým za neho nebude odslúžená zádušná svätá omša, a potom pôjde do neba, kde ho čaká veľká odmena.
Mních, natešený touto správou, zavolá svojho priateľa, povie mu o videní a prosí ho všetkými prostriedkami, aby čo najskôr po smrti odslúžil svätú omšu za jeho dušu, čo mu smutný brat najslávnejšie sľúbil a svoj sľub aj dodržal.
Na druhý deň ráno, keď chorý odovzdal svojho ducha Bohu, jeho verný priateľ, čo najrýchlejšie utekal do sakristie, obliekol si smútočný ornát a ponáhľal sa k oltáru.
Počas svätej omše sa vrúcne modlil a prosil Boha, aby v mene Najsvätejšej Hostie prijal do večnej slávy túto drahú dušu, ktorá Mu vždy verne slúžila. Sotva dokončil svätú omšu, keď počas vďakyvzdania vidí pred sebou svojho zosnulého brata žiariaceho slávou, no zračí sa na ňom nepatrný tieň smútku.
„Brat môj,“ povedala mu, „kde je tvoj sľub?“ Prečo si ma nechal celý rok v ohňoch očistca a ani za bratov, ani si za mňa neslúžil svätú omšu, keď si vedel, že s tým súvisí moja spása? Naozaj, veľmi ma udivuješ!“, zakričí mních.
„Svoj sľub som dodržal najvernejšie, lebo hneď po tvojej smrti som slávil svätú omšu a až v tej chvíli som si vyzliekol ornát. Ako môžeš povedať, že som to odložil o celý rok, keď od tvojej smrti uplynulo len pár hodín a tvoje telo ešte nie je pochované?
Potom mu jeho duša povedala s bolestným povzdychom: „Ach! Aké strašné sú tieto muky, keď mi pár hodín pripadalo ako celý rok. Ďakujem milosrdnému Bohu za skrátenie môjho utrpenia!
Ďakujem ti, drahý brat, že si ma pred nimi zachránil. Idem do neba, kde sa budem za teba modliť, aby ťa Boh štedro odmenil za to, čo si pre mňa urobil; aby sme boli navždy zjednotení v šťastí a sláve, ako sme tu boli zjednotení počas našich pozemských dní. Zbohom!“ Keď to povedal, zmizol. Zdroj: Cuda Boże w świętych duszach czyśćcowych (Zázraky Božie vo svätých dušiach v očistci)
Sv. Páter Pio raz povedal, toľko duší prichádza prosiť o pomoc, koľko chodbami kláštora prechádzajú živý. Mnoho duší z očistca navštívilo sv. Pátra Pia a hľadalo jeho modlitby, obete a utrpenia, aby získali oslobodenie.
prijímanie na ruke vedie do očistca. duše v očistci povedali Marii Simme že jedným z hriechov, ktoré musia najviac trpieť, je prijať prijímanie do svojich rúk. Jedného dňa zomrela žena, ktorá rozdávala prijímanie, nabádala iné ženy, aby urobili to isté. Pred pohrebom bola rakva otvorená, Kňaz zdvihol veko a pozrel sa dovnútra Mnohí si všimli, že žene sčernali ruky. Toto znamenie bolo pre mňa, ako pre všetkých ostatných Božie potvrdenie, že nesväte ruky nemôžu rozdávať Ježiša.
Mária Simma oslobodila z očistca 40 alebo 50 kňazov alebo biskupov, väčšina z nich za podporovali prijímanie v ruky. Prijímanie na ruky je "diablovo dielo". Duše očistca mi povedali, že žiadny pápež doteraz nepodporoval prijímanie v ruky.
Poznám dobrú ženu, ktorá o tom pochybovala, a žiadala samotného Ježiša, aby jej poslal jasné znamenie, aby to objasnil. Keď kňaz išiel prijímať, vložil si Eucharistiu do dlane. Hneď ako ju tam položil, hostia sa vznášala vo vzduchu.
*Anneliese Michel, 1976 16-ročné dievčatko z zbožnej nemeckej rodiny bolo posadnuté démonom, satan bol nútený povedať toto: „ hostia sa nesmie dať do rúk. Kňazi musia mať odvahu. Počasveci prijímania musia pokľaknúť. Biskup musí zakázať prijímanie do ruk!
Svätý Páter Pio / očistec
Do konca sveta v očistci
Dostaňte nás odtiaľto!
OCISTEC / PURGATORY
Zaľúbil si sa? Stráž si svoje srdce pre tú pravú / pravého.
ZA AKÉ HRIECHY PYKAJÚ DUŠE V OČISTCI?
Stigrnatizovaná Anna Schäfferová (1925) z bavorského Mindelstettenu videla v extáze dievča, ktoré malo okolo hlavy svetlú žiaru. Dievčina jej oznámila, že na zemi patrila k vysokej šl'achte a teraz pyká za to, že bola pyšná na svoje krásne zuby. Zobrala pravú ruku stigmatizovanej a držala ju pred ústami, aby pocítila, akou velkou horúčavou musí trpieť. Anna Schäfferová dodáva: Z jej zubov vychádzala taká veľká pál'ava, že som si myslela, že sa mi spália kosti na ruke.
Inokedy videla dušu istej vznešenej dámy z Paríža v podobe velkej odpomej svine, ktorá sa Vál'ala v bahne. Táto dáma viedla nezriadený život a jej vinou vo Veľkej francúzskej revolúcii veľa kňazov prišlo o život. Pretože bola ctiteľkou svätej Margity, bola na Príhovor tejto svätej Bohom omilostená. Predsa však nesmie až do konca sveta vyjsť z tejto stoky, a bude klopať na brány neba a nikto jej neotvori kým si odpyká trest.
Márii Anne Lindmayrovej sa zjavila istá zosnulá rehoľníčka hrozne znetvorená, ako keby jej dravý vták rozožral tvár. Počas života bola táto rehol'níčka
pyšná na svoju krásu. Ďalšia osoba, ktorá počas svojho života rada pozerala na nemravné obrazy, sa jej zjavila s neobyčajne bol'avými očami. 16. decembra
1704 sa jej ukázala grófka Sternbergová, ktorá veľmi trpela, pretože počas života ľahkomysel'ne odhaľovala svoje telo, nosiac šaty s hlbokým výstrihom_
Vyzerala veľmi zostarnuto, bola veľmi smutná a hovorila: „Ešte dlho nevojdem do domu. “ Tým naznačovala dĺžku trestu v očistci.
14. decembra 1712 sa jej zjavila istá laická spolusestra s veľmi opuchnutou rukou, ktorá bola celá Spálená. Povedala, že si veľmi zakladala na pekných
rukách a rada sa vyhýbala ťažkým prácam, prenechávajúc ich spolusestrám. Za svoju lenivosť a nechuť k práci bola v očistci tvrdo potrestaná.
Niektorí musia trpieť v očistci toľko rokov, koľko viedli hriešny život. Blahoslavená Anna Mária Taigi (1837) z Ríma videla v očistci slávneho grófa. Tento gróf viedol spočiatku bujarý život, vyhľadávajúc neustále rozptýlenie a zábavu, neskôr sa však polepšil. Musel presne toľko rokov trpieť v očistci,
koľko ich prehýril na zemi
Inokedy sa Márii Anne Lindmayrovej zjavil v kaplnke Matky Božej v Kostole svätého Michala v Mníchove mŕtvy muž s pohárom vína v ruke, čím dal najavo, ako počas svojho života hrešil. Nariekal, že zomrel vo veľmi mladom veku a nemiernym pitím vína si svoj život skrátil o 40 rokov. Preto musel ešte 40 rokov trpieť v očistci. Mária Anna sa mu pokúsila pomôcť konaním 40-dňového pokánia a na základe toho, ako jej to bolo neskôr zjavené, ho v priebehu svojho pokánia vyslobodila z očistca.
Pijan musel trpiet' o očistci toľko, o koľko si pitím skrátil život.
Mária Anna Lindmayrová zasa videla v očistci známeho muzikanta, ktorý veľa pil. Zjavil sa jej v podobe ropuchy a hovoril, že sa jej musel preto takto
ukázať, lebo sa rád zdržiaval na vlhkých a bahnistých miestach. Musel teda trpiet' o toľko viac, o koľko si pitím skrátil život.
Mária Columba Schonathová (T1787) v zjavením zakúsila, že istá rehol'ná sestra v očistci trpí veľkým smädom, pretože počas života zvykla jesť so žiadostivosťou a s Chvatom.
Kráľný arcibiskup svätý Severinus sa po svojej smrti zjavil jednému zo svojich priateľov a povedal mu, že bol v očistci za to, že odložil večer modlitby, ktoré mal povedať ráno.
Kňazi budú v očistci prísnejšie potrestaní Klára Moesová vysvetľuje, že kňazi trpia V očistci zvyčajne dlhšími a ťažšími trestami ako laici, pretože im bolo daných viac milosti a viac poznania.
Často trpia i pre cudzie previnenia ľudí, ktorí im boli zverení. „Vrchný pastier kresťanstva je prísne trestaný hoci aj za najmenšie chyby. Okrem toho som uvidela jedného vysokopostaveného cirkevného hodnostára, ktorý prevel'mi trpel v očistci, pretože nepokl'akol s patričnou úctou pred Najsvätejšou Sviatosťou.
Tým, ktorí svoje obrátenie odkladajú až na koniec svojho života, bude po smrti ťažko.
Dominikánovi Heinrichovi Susovi (1365), ktorý mal mnoho zjavení, vyjavil Boh okrem iného aj toto: „Sú ľudia, ktorí Boha tak rozhnevalí, že musia byť v očistci až do súdneho dňa a nemôžu rozpoznať; či sa nachádzajú v pekle alebo v očistci. Sú to bezbožní hriešnicí, ktorí pokánie odkladali až na koniec života a pred smrťou sa im preto dostalo len málo I'útosti.
Aké roky očisty budú pre tých kresťanov, ktorí nemajú žiaden problém , aby vynechali svoje modlitby na ospravedlnenie, že musia robiť nejakú naliehavú prácu! Ak naozaj chceme byť zachránený, mali by sme sa vyhnúť malým chybám, ako aj veľkým chybám, keďže odlúčenie od Boha je tak strašné, že trápi všetky tieto úbohé duše! Ách, ako trpíme! kričia k nám
Z vízií svätej Františky o Očistci:
„Anjel priviedol Františku na najnižšie poschodie Očistca, do jaskyne naplnenej hučiacim ohňom, ktorého rozžeravené plamene pretínali čierny dym, ktorý zatemňoval jaskyňu. Ale akokoľvek to bolo hrozné, Františka povedala, že tam nebolo tak horúco ako v pekle. Keď si jej oči privykli na tmu, videla, ako sa telá vrhajú do niečoho, čo vyzeralo ako kotol zúriaceho ohňa, jeho plamene ich obklopovali a ťahali dole. Bolo jej povedané, že ide o duše, ktoré sa previnili ťažkými hriechmi, vyspovedali sa z nich a dostali od kňaza rozhrešenie, ale nezadosťučinili za ich čin spáchaný proti Bohu.
V tomto videní jej bolo povedané, že za každý spáchaný a odpustený smrteľný hriech je potrebné zaplatiť sedem rokov nápravy v očistci, aby sa vymazal z duše. Keďže škody spôsobené každým smrteľným hriechom ovplyvňujú svet inak, niektoré sú smrteľnejšie a trvalejšie, dĺžka času a trestu sa líšia. Typ bolesti a utrpenia nameraný každej z týchto duší bol úmerný typu hriechu, škode spôsobenej hriechmi a počtu rán, ktoré tieto hriechy spôsobili Najsvätejšiemu Srdcu nášho Pána.
Na tejto úrovni našla úbohé duše laikov a rehoľníkov. Títo laici boli duše, ktoré viedli život v hriechu a ku koncu svojho života sa obrátili. Obrátenie k Pánovi a Jeho Cirkvi je Božím darom pre nás, pretože iba Duch Svätý môže obrátiť ľudské srdcia. Keďže nezaplatili svoj dlh na zemi, museli zaplatiť faktúru splatnú Pánovi tu v očistci.
Duše rehoľníkov boli tie, ktoré nedodržali sľuby, ktoré zložili. Len čo jej to bolo vysvetlené, svätá Františka uvidela dušu kňaza, ktorý bol veľmi známy. Na tvári mal pokrývku, aby sa pokúsil skryť škaredú škvrnu, ktorá zostala. Tento kňaz viedol skutočne kňazský život, verne vysluhoval sviatosti a viedol svojich veriacich. Jeho jediným hriechom bola nestriedma potreba prejedania sa, a teda hľadal svoju odmenu u Božieho stvorenia a nie samotného Boha.“
~ Svätá Františka Rímska (1384–1440), manželka, matka, mystička, organizátorka charitatívnych služieb a zakladateľka spoločenstva benediktínskych oplátiek
~ Z knihy Vízie neba, pekla a očistca
Bob a Penny Lord, 1996
Sedem rokov v očistci za jeden smrteľný hriech – či už ide o doslovný čas alebo obrazné utrpenie očisťovania, tento časový úsek zodpovedá vážnosti utrpenia potrebného na vymazanie pripútanosti k hriechu v čase smrti, alebo neodpykaného trestu za odpustený hriech.
Takže povedať, že smrteľný hriech je 7 rokov, všedný hriech povedzme 1 týždeň, by ukázal závažnosť zločinu proti dokonalému Bohu, ktorý si zaslúži všetku našu lásku, oddanosť a poslušnosť Jeho spravodlivým zákonom. Aj keď nie je stanovený presný časový úsek, môžeme to považovať za relatívny rozdiel v prísnosti dokonalej spravodlivosti. Ide tu o nápravu, prestať páchať hriechy, nikdy nepáchať smrteľné hriechy a ak je to ťažké, potom musíme pracovať na duchovnom vnútornom živote, aby sme si to uľahčili.
Mnohým ľuďom, ktorí majú návykové smrteľné hriechy, chýba viera, cnosť dôsledného a pravidelného modlitebného života, častejšia a pravidelná spoveď a ktorí majú nedostatok oddanosti Eucharistickému Kristovi.
Pomôsť nám môžu každodenný ruženec, častá spoveď (aspoň raz do mesiaca a ak chceme rásť v cnostiach, tak aj častejšie), častá účasť na sv. omši (aj počas týždňa, a ak je to možné, aj každý deň), časté prijímanie Najsvätejšej Eucharistie, účasť na adorácii, spytovanie svedomia každý večer, neustále pripomínanie pravdy v doktrínach ako očistec, peklo a nebo.
OČISTCA EXISTUJE A TOTO MÚZEUM MÁ 15 DÔKAZOV
V Ríme v Taliansku, neďaleko Vatikánu, sa nachádza Múzeum duší očistca, kde je asi 15 svedectiev a predmetov, ktoré by preverili „návštevy“ týchto duší u ich blízkych, aby ich poprosili, aby
Múzeum sa nachádza vo vnútri kostola Najsvätejšieho Srdca Suffragia a bolo vytvorené v roku 1897 P. Victor Jou ët, francúzsky misionár kňaz Najsvätejšieho srdca
Kňaz založil aj Združenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Ríme pre právo duší v očistci. V rokoch 1896 až 1914 spolok používal kaplnku, ktorá sa nachádzala na mieste súčasného kostola.
V roku 1897 vznietila kaplnka požiar a keď P. Jou ët vošiel a uvidel ľudskú tvár s výrazom smútku a melanchólie. Táto udalosť ho ohromila a priviedla ho k záveru, že práve duša zosnulého chcela kontaktovať živých.
Tak sa kňaz rozhodol vytvoriť múzeum venované predmetom, ktorých sa "dotýkali" duše očistca. Cestoval po Taliansku a Európe a hľadal viac, nejaké svedectvá a dary na vybudovanie nového kostola na mieste, kde sa nachádzala kaplnka, pretože s touto požiadavkou dostal vysnívanú správu.
Panna Mária nás po raji priviedla do očistca.
Je to veľmi temné miesto a nemohli sme takmer nič vidieť, lebo tam bol akoby akýsi hustý, sivý dym ako popol. Cítili sme, že tam bolo veľa ľudí, ale do tvárí sme im nevideli kvôli tomu dymu. Počuli sme však ich stonanie a výkriky. Je ich veľmi veľa a veľa trpia. Počuli sme aj akési nárazy, akoby ľudia do seba udierali. Gospa nám povedala: "Vidíte, ako títo ľudia trpia? Čakajú na vaše modlitby, aby mohli ísť do neba."
Potom nám ešte veľa rozprávala o očistci. Čo ma najviac prekvapilo, je to, že tam bolo veľa ľudí zasvätených Bohu: rehoľné sestry, dokonca aj kňazi . Spytovala som sa Gospy, ako je to možné, že zasvätené osoby sú v očistci. Odpovedala mi: "Áno, tieto osoby sa zasvätili Bohu. Avšak v ich živote nebola láska! Preto sa dostali do očistca."
Skôr, ako sme odišli z očistca nám Panna Mária veľmi odporúčala, "aby sme sa denne modlili za tieto duše."
Znovu som sa spýtala Vicky: Vicka, cítila si v sebe bolesť týchto ľudí tak, ako si cítila i blaženosť vyvolených v nebi?
- Panna Mária nám v tom čase dala zvláštnu silu a milosť, aby sme to tam mohli vydržať. Bez tejto sily by sme to neboli vydržali, pretože jedna vec je myslieť na očistec a druhá vec je vidieť ho.
Ešte dnes cítim veľký smútok, keď myslím na tie trpiace duše a modlím sa za ne, pretože by som, prirodzene chcela, aby všetci išli do neba. Avšak v tom momente sme cítili tú zvláštnu silu, ktorá nie je pozemského rázu. Bola to jedinečná okolnosť.
Takto asi možno zhrnúť niekoľkými slovami celú podstatu návštevy očistca. Neskôr Panna Mária pripomínala túto návštevu v štyroch posolstvách, ktorú potvrdzujú učenie Cirkvi, ale aj svedectvá niektorých mystikov vyhlásených za svätých, ktorí zažili podobnú skúsenosť ako Vicka a Jakov.(sestra Emmanuela - Medžugorský zázrak - Víťazstvo srdca, krátený úryvok -rozprávanie Vicky, vizionárky ).
Niektoré predmety, ktoré múzeum disponuje:
Cirkev učí v katechizme, že «tí, ktorí zomierajú v Božej milosti a priateľstve, no nedokonale očistení, hoci sú istí vo svojej večnej spáse, prechádzajú po smrti očistením, aby získali svätosť potrebnú na vstup do radosti neba "
"Cirkev nazýva toto konečné očistenie zvoleného očistca, ktorý je úplne odlišný od trestu zatratených." "
(Katechizmo 1031)
- Carmelo Jose Gonzalez Gonzalez
Syn Sv. Brigity mal ísť do pekla a zachránila ho Panna Márias
- <span styl…
- Diabolsky duch Jezabel
- <span styl…
- Diabolsky duch Jezabel
- Svätý Páter Pio / očistec
- PEKLO EXISTUJE!
- JEŽIŠ A MÁRIA
-Sv. Páter Pio a diabol
- ZA AKÉ HRIECHY PYKAJÚ DUŠE V OČISTCI?
- Svätý Páter Pio, ohováranie je hriech
- Čo s hriechom, ktorý neľutujem?
- Kto ohovára, aj ten, kto ohováranie počúva, majú v sebe diabla
- Potrat očami Boha - dieťa je najväčšia obeť, lebo …
- Jeden den v očistci
Páter Jim Blount z Texasu v prvú púťovú nedeľu v s…
Zázračné ruže Panny Márie Guadalupskej - zatiaľ čo…
Keď sa žena zbožne modlí. Pokiaľ sa matka a žena m…
Prečo Panna Mária?
Čo sa stane s človekom po smrti? Hneď po smrti nás…
Svätý Filip Neri - za Filipových čias boli nevysve…
ZOMRELA Z LÁSKY K EUCHARISTIÍ
Neexistuje zlá minulosť, ktorej by Boh nedal šancu…
„Mimo kat. Cirkvi niet spásy“
Ruženec nás zachránil! V modlitbe ruženca spoznáte…
Zaľúbil si sa? Stráž si svoje srdce pre tú pravú / pravého.
Prečo láska stroskotáva?