Samson1
Aj sacrosacrum koncilium je spatný dokument z právneho hladiska. Na zaciatku sa píse, ze starobylé rýty sa majú zachovávat a mat v ucte. Dnes sme svedkami za sa starobylé ríty zakazujú, nemajú sa v ucte ( vid Frantiskáni Neposkvrnenej)
Dalej sa píse ze gregorianský chorál je spev c. 1 v rímskej liturgii a latinský jazyk je jazykom liturgickým, no realita je uplne iná, liturgický jazyk a gregrianský spev boli vyhnaní z liturgie.
Nikde sa nepíse, ze omse majú byt v narodných jazykoch a oltáre majú byt kalvínskými stolmi a knaz ma byt "predsedom" lit. zhromazdenia, cize ze omsa má byt "zídené" lit. zhromazdenie.
Nemozem pocúvat tie drísty, kde knazi, biskupi tárajú, ze koncil povolil omse v narodných jazykoch a ze knaz je otocený k ludom.
Ale ked si podrobnejsie precítame ten dokumnet IIVK tak zistíme aké zakerné zaludnosti sú tam a podla nich sa stalo z omsou to, co sa stalo.
Ano, slobodomurár Bugnini vymyslel NOM. Preto rímský exorcista p. Amorth povedal za aj v liturgickej reforme mal prsty diabol. Lit. reforma zamená reforma omse.

Teď hento mluvíš jasnou řečí, kde se řadíš, ale nechápu ten sedesvakantismus a a tvůj odpor vůči tradici. Vždyť apoštolské vyznání říká, že věříme v jednu svatou, všeobecnou apoštolskou církev, vyznáváme jeden křest na odpuštění hříchů, očekáváme vzkříšení z mrtvých a život budoucího věku. Jinak Eliáš odmítá jednotu a " duchem assisi", tedy současnou hyearchií a vyznávají jednotu s budoucím papežem, který splní jejich představy. To jsou všechno veliké otazníky, podle tvého myšlení ve své podstatě jednotu bez pokání najít nemůžeš. Spíš se to orientuje, že s toho bude trvalá sekta. Tak se mi to jeví. Uvědom si, že na VKII nebyli jen tradicionalisti, ti byli převálcovaní dobře připravenými modernisty - církevním zednářstvím a dvojím následném výkladu VKII k jejich obrazu. Bugnni vytvořil NOM. VKII v podstatě potvrdil platnost tridentské mše. Jinak že jsi se jasně k nčemu přihlásila.

henta
co chce Bergoglio budovat?
Dokumenty tridentského koncilu a koncilov pred ním boli jednoznacné a jasné, nedali sa inak vykladat.
Ale ako sa ma naplnat IIVK ked jeho dokumenty sú nejednoznacné, viaczmyselné a matúce.
Preco sú tak napísané, odpoved nám dáva ultramodernistický liberál prívetivý klamár k. Kasper:

Kasper: Dokumenty II. vatikánskeho koncilu sú úmyselne nejednoznačné

Mon, 2013-07-01 13:06 by Katka L Tags:

DÁTUM ZDROJA:
11. Apr 2013

ZDROJ:
unamsanctamcatholicam.blogspot.com

Pápež František začína novú etapu realizácie II. vatikánskeho koncilu, uviedol kardinál Walter Kasper vo svojom článku publikovanom v denníku L’Osservatore Romano(4/12/2013).

Niektorí možno kardinálove vyjadrenia pochopia len ako špekulácie obdivovateľa, čitatelia by azda takýto úsudok mohli ešte zvážiť. Dôvodom je fakt, že pápež František ho pri svojej prvej pápežskej nedeľňajšej modlitbe Anjel Pána označil za „talentovaného a dobrého teológa“.

V každom prípade si však priblížime, o čom je článok bývalého prezidenta Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov prostredníctvom anglického prekladu Kasperovho článku od prispievateľa CNS Johna Thavisa.

Ohromujúce vyhlásenie kardinála Waltera Kaspera zverejnil denník L'Osservatore Romano. Uvažujúc o výzvach, ktorým čelí cirkev, a o stále nevyriešenom probléme„pravdivej implementácie II. vatikánskeho koncilu“ Kasper, s odkazom na dokumenty koncilu, uviedol:

„Na viacerých miestach museli [konciloví otcovia] hľadať kompromisné formulácie, v ktorých sú, v snahe ich vymedzenia, názory väčšiny často vyjadrené hneď vedľa názorov menšiny. Preto koncilové texty ako také môžu byť obrovským zdrojom rozporov a otvárajú dvere ich selektívnemu pochopeniu v oboch smeroch“ (kardinál Walter Kasper,L'Osservatore Romano, 12. apríl 2013).

Tieto kardinálove vyjadrenia v podstate potvrdzujú základnú tézu Michaela Daviesa a väčšiny tradicionalistov, a teda, že nejasnosti sú v samotných koncilových dokumentoch a sú predmetom množstva výkladov. Koncept koncilovej nejednoznačnosti popierajú viacerí konzervatívni/pop zástancovia a tvrdia, že dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu sú úplne jasné. Za súčasný zmätok sú podľa nich zodpovední odporcovia, ktorí zlomyseľne pretláčajú ich falošnú implementáciu.

Tradicionalisti, a čo je ironické, tiež Kasper, trvajú na tom, že deštrukciu, ktorá nasledovala po koncile, predvídali samotné koncilové dokumenty. Ak by aj konciloví otcovia nezamýšľali katastrofu, ktorá sa udiala po jej skončení (a väčšina sa zhoduje, že nie), výsledné listiny boli písané tak, aby umožnili progresívnu interpretáciu zo strany pokrokových teológov alebo biskupov. Kasper teda nesúhlasí s mantrou konzervatívcov o„dokonalých dokumentoch – nedokonalej implementácii“, potvrdzuje však kritiku tradicionalistov, že „nedokonalé dokumenty vedú k nedokonalej realizácii“.

Rovnaký názor zastával aj Benedikt XVI.. Medzi dokumentmi a ich realizáciou je úzke prepojenie.

Kasper však zašiel ešte ďalej. Nielenže pripúšťa, že „koncilové texty ako také môžu byť obrovským zdrojom rozporov“, navyše tvrdí, že tieto nejasnosti a potenciálne rozpory boli úmyselne naplánované. Konštatuje, že texty je možné rozlične interpretovať a nejednoznačné pasáže sú „kompromisnými formulami“ na uspokojenie dvoch protichodných strán. Takto je ich možné vykladať ortodoxným spôsobom, ale tiež môžu byť rovnako ľahko prekrútené progresívnymi stúpencami pre zdanlivú podporu ich intríg.

Práve to zosnulý Michael Davies nazval „časovanými bombami“ koncilových textov. Napísal: „Tieto ,časované bombyʻ ako nejasné pasáže vložili do oficiálnych dokumentov liberálni odborníci alebo experti – pasáže, ktoré by bolo možné vyložiť netradičným, progresívnym spôsobom po ukončení koncilu“ (Michael Davies, Liturgical Timebombs, Rockford, Ill: Tan Books, 2004, s. 23). Frázu „časované bomby“ si Davies požičal z knihy arcibiskupa Lefebvra A Bishop Speaks, ktorý v podstate tvrdil to isté. Rozhovor s Kasperom teda obsahuje priznanie, že v textoch sú nielenže časované bomby, ale že tam boli dokonca dané úmyselne a že v tejto otázke sa on a Lefebvre zhodujú. Je to veľké priznanie.

V článku sú aj iné zaujímavé Kasperove tvrdenia podkopávajúce ďalšie aspekty konzervatívneho videnia koncilu. Napríklad:

„Pre väčšinu katolíkov sú zmeny, ktoré priniesol koncil, súčasťou každodenného cirkevného života. Ale to, čo zažívajú, nie je veľký nový začiatok, ani obnova cirkvi, ktoré sa v tom čase očakávali, ale skôr cirkev, ktorá vyzerá staro a vykazuje jasné príznaky krízy.“

Vyhlásenie je v rozpore s prevažujúcou mantrou éry Jána Pavla II., že zažívame „novú obnovu“. Úprimne priznáva, že v skutočnosti tu máme krízu, hoci sú aj takí, napríklad kardinál Timothy Dolan, ktorí pokračujú v popieraní tejto zrejmej pravdy. Kasperovo jednoduché potvrdenie skutočnosti o cirkvi v kríze a o tom, že nezažívame sľúbenú pokoncilovú obnovu, má značný význam pre ďalší posun vpred. A aj keď si o Kasperovi môžeme myslieť čokoľvek, oceňujem jeho úprimnosť.

O zmätku, ktorý nasledoval po koncile, napísal:

„Pre tých, ktorí poznajú príbeh dvadsiatich koncilov považovaných za ekumenické, [stav zmätku] nebude prekvapením. Pokoncilové časy boli takmer vždy turbulentné. [Druhý]vatikánsky koncil je však výnimočný.“

Toto dôležité priznanie, o ktorom som už písal aj na iných miestach, skutočne odhaľuje podstatu hlavného argumentu konzervatívnych katolíkov. Tí tvrdia, že to, čo práve zažívame v modernej katolíckej cirkvi je normálne, pretože „po koncile je vždy zmätok“. Sčasti je to pravda, ale Kasper dodáva, že zmätok, ktorý nastal po Druhom vatikánskom koncile je „výnimočný“ a odlišuje sa od turbulencií predchádzajúcich období. Toto tvrdenie rovnako často používajú tradicionalisti. Druhý vatikánsky koncil nepovažujú len za ďalšiu cirkevnú udalosť so štandardnou úrovňou zmätku, ktorý vždy prichádza, skôr ho vidia ako nový druh cirkevného javu a nemôže byť jednoducho zaradený medzi koncily minulosti.

Potvrdzuje teda kardinál Kasper názory Michaela Daviesa, Lefebvra a tradicionalistov? Žijeme naozaj v čudných časoch.

Parafrázu Kasperových vyjadrení môžete nájsť tu alebo si môžete prečítať originál prostredníctvom prekladača Google na tomto blogu. Stránka denníka L'Osservatore Romano v angličtine ešte nezverejnila články z posledného týždňa, pridám však link, len čo bude k dispozícii.

Pelágia Rjazanskaja – proroctvá
Blažená Pelagia Rjazanskaja sa narodila v roku 1892 v dedine Zacharovo
Zacharovského rajóna v Rjazanskej oblasti a zomrela v roku 1966. Od narodenia bola
slepá, ale Boh jej dal v troch rokoch dar prozreteľnosti (predvídania). Veľa ľudí od nej
dostalo poučenia a varovania. Hoci vám z nich ukážem len veľmi malú časť. Blažená,
spravodlivá a veľká podvižnica dávala odpovede na všetky otázky. Keď bola otázka
zložitá, vtedy sa modlila celú noc a rozprávala sa so sv. Serafimom Sarovským. A tak
jej odpovede boli bezchybné. Okrem toho, že blažená Pelagia bola veľká
modlitebnica, bola veľká aj pôstnica. Od narodenia nikdy nejedla mäso a v 1-4-7
týždeň Veľkého pôstu vôbec neprijímala potravu. Okrem prosfory a pohára svätenej
vody na deň. Od útleho detstva až do staroby robila za deň 12 až 14 poklôn za
minútu. Blažená Pelágia sa modlila nádherne, starostlivo pozorne, presne ako ručička
na hodinkách. Veľa sa modlila na kolenách. Naspamäť vedela veľa akafistov, vedela,
akú silu a význam má Christos.
Raz ochorela moja mama a rozhodla sa navštíviť blaženú Pelágiu. Pelágia ju privítala
veľmi vľúdne. Ona už vedela, že moja mama je tehotná a vedela aj tajnú myšlienku,
že moja mama chce ísť na potrat. No blažená ju od tohto strašného hriechu
odhovorila a povedala, že sa jej narodí krásny dobrý chlapček Petrík a ona mu bude
krstnou mamou. A tak sa aj stalo, blažená Polja sa stala mojou krstnou mamou a po
narodení prikázala mojej mame, aby ma chránila a veľmi opatrovala. Často nás
prozreteľná deva navštevovala a mala veľkú radosť za podvih mojej mamy. Keď
u nás Pelágia bola, navštevovalo nás veľa ľudí, aby si s ňou pohovorili a poradili sa.
Niečo si pamätám, niečo nie.
Keď mala Poľa 12 rokov, hoci už 9 rokov mala dar prozreteľnosti, pretrpela diabolské
pokušenie. Satan ju navádzal na samovraždu, ale Boh ju zachránil a zostala nažive.
Poľa vravela, že k nej prišla žena v mníšskom odeve a odviedla ju z cesty. To bola
nebeská Kráľovná z ikony Pokrovského monastiera v Kyjeve. Kráľovná zobrala slepú
Pelágiu za ruku, doviedla ju k sýpke, posadila na lavičku a povedala: „nasleduj ma“
a ony sa ocitli na takom strašnom mieste, kde bol oceán ohňa. Bohorodička trikrát
povedala: „pozeraj na svoj hriech“. Hoci bola Pelagia slepá, zrazu uvidela peklo.
Veľmi ťažko sa to opisuje. Svätí otcovia hovorili, že tak, ako sa namaľovaný oheň líši
od ozajstného, tak sa pekelný oheň líši od ozajstného. Po tomto videní sa blažená
modlila k Bohu každým dňom aj nocou. Málokto vedel, akou veľkou sväticou bola, aký
dar modlitby a sĺz mala od Boha. Takýto podvih si nevieme ani predstaviť. Okrem
toho, že blažená poznala všetkých 20 mýtnic, videla peklo, každého, kto v ňom bol
a za aký nepokajaný hriech sa tam dostal. Pri rozhovoroch sme sa rozprávali aj
o záhrobnom živote. Veľmi pozorne som počúval jej slová a bol som ostražitý. Pýtal
som sa jej, či niekto z nášho rodu tam je. Povedala, že áno, moja vzdialená príbuzná,
ktorá žila so svokrom. Blažená mi tiež hovorila, za koho zo zomrelých sa mám
modliť. Za moju mamu sa ona modlila celý rok, aby prešla jednu mýtnicu. Ja som
vedel, že je to za potrat, hoci ho neurobila, ale mala zámer urobiť ho, čo sa počíta tiež
za hriech. Naučila ma čítať Žalmy i Kanóny a potom mi blažená požehnala napísať
pre jednu úbohú ženu celý Žaltár. Po napísaní mi Polja povedala, že budem s ňou
a aká bude moja smrť. Bude veľmi krutá, ale smrť je pre každého krutá. Blažená deva
mi dlho rozprávala o význame rôznych žalmov i modlitieb. Raz sme boli spolu tri dni.
Ona hovorila a ja som písal o význame každého Božieho služobníka, kto od akých
chorôb pomáha. Polja vravela, že budem pomáhať ľuďom a tak aj bolo. Za život som
stretol veľa chorých a doteraz pomáham.
Prezieravá hovorila o tom čase, keď Chruščov zatváral chrámy, že v Rusku nastanú
časy, keď všetky chrámy budú otvorené. No potom chrámy budú slúžiť ako divadlo
pre národ, lebo národ sa nebude vedieť modliť a ľudia tam budú stáť ako soľné stĺpy.
Raz na Veľký štvrtok bolo na sv. Prijímaní viac ako 2100 ľudí, ale iba 38 ľudí prijalo
sv. Dary. V chráme je potrebné všetko presne dodržiavať, mať úctu k svätyniam, mať
bázeň. Človek je narodený pre raj, a nie pre peklo. Do pekla ide človek len pre svoju
hlúposť.
V posledných časoch bude na jedného kresťana 100 a viac čarodejníkov. Ó, aká
vášeň! Hovorila, koľko čarodejníckych kníh sa od Židov dostáva do obehu po celom
svete. V posledných časoch bude celý národ veľmi chorý, bude vysoká úmrtnosť a to
všetko preto, lebo ľudia sa prestanú žehnať znamením kríža. Choroby ale nebudú od
Boha. Blažená hovorila, že prídu časy, keď veľmi veľa ľudí bude trpieť rakovinou
hlavy.

53) !!! Sila a význam znaku kríža !!!
54) Poznám jeden taký prípad, keď sa slepá Pelagia prežehnávala a nedotkla sa rukou ramena, ale o kúsoček vedľa – ramennej jamky. 55) To si veľmi dobre pamätám – spomínam si ako sa z toho kajala! 56) Povedala, že väčšina kňazov toto nechápe, za čo pôjdu i do pekla! 57) Kríž je symbol víťazstva nad diablom! 58) A nielen to... Blahoslavená Pelagia povedala, že pri správnom zložení prstov z nich vychádza oheň! 59) A keď sa my značíme krížom (keď sa prežehnávame), vtedy milostiplný žehnajúci oheň veľmi silno plápolá, páli a horí, posväcuje a očisťuje naše telo. 60) Krv, ktorá je dodávaná srdcom, prechádza ohnivým krížom a očisťuje sa od všetkého zlého, odporného a strašného – všetko zhorí! 61) Preto čím viac sa prežehnávame, tým čistejšia je naša krv a vyššia myseľ, ktorá je tým bližšia k Bohu a naša modlitba sa tým rýchlejšie dostane k Pánovi. 62) To je význam a zmysel kríža! 63) Ale mnoho ľudí to nevie ....
------------------------------
vďaka. o. Libor!