"SCHODY POZNANIA" Zomrela naša suseda. Žiadna škoda, povedala by asi celá kopa ľudí, ktorá ju poznala a mala s ňou skúsenosti podobné našim. Ale... ja som si to nepovedala. Len čo niekto zomrie, aj …Viac
"SCHODY POZNANIA"
Zomrela naša suseda. Žiadna škoda, povedala by asi celá kopa ľudí, ktorá ju poznala a mala s ňou skúsenosti podobné našim. Ale... ja som si to nepovedala. Len čo niekto zomrie, aj keby s vami dlho nehovoril, ako suseda s nami, nastane - aspoň tak to bolo v mojom prípade - zvláštny stav. Aj keď o to nestojím, prebieha "inventúra". Človeku sa vynárajú spomienky, krásne i nepekné, nápady, neuskutočnené plány, výčitky...Bola to vlastne poľutovaniahodná žena. "Všetci sme zranení," hovorieva môj spolužiak zo štúdií, psychiater.
Neviem, či všetci - ale viem, že on áno. Chodieva sa mi totiž spovedať zo svojich vzťahov k ženám, som jeho bútľavá vŕba. Je to nešťastný človek. Navzdory svojim peniazom aj tomu, čo jeho známi nazývajú úspechmi. Uvažovala som, ako asi bola zranená susedka...Zranila niekoho? Deti? Bývalého manžela? Zranil ju niekto? Raz sme sa pohádali kvôli umývaniu schodov v našom paneláku...Keď som šla z jej pohrebu po týchto schodoch, zrazu som sa cítila tak hlúpo …Viac
Zomrela naša suseda. Žiadna škoda, povedala by asi celá kopa ľudí, ktorá ju poznala a mala s ňou skúsenosti podobné našim. Ale... ja som si to nepovedala. Len čo niekto zomrie, aj keby s vami dlho nehovoril, ako suseda s nami, nastane - aspoň tak to bolo v mojom prípade - zvláštny stav. Aj keď o to nestojím, prebieha "inventúra". Človeku sa vynárajú spomienky, krásne i nepekné, nápady, neuskutočnené plány, výčitky...Bola to vlastne poľutovaniahodná žena. "Všetci sme zranení," hovorieva môj spolužiak zo štúdií, psychiater.
Neviem, či všetci - ale viem, že on áno. Chodieva sa mi totiž spovedať zo svojich vzťahov k ženám, som jeho bútľavá vŕba. Je to nešťastný človek. Navzdory svojim peniazom aj tomu, čo jeho známi nazývajú úspechmi. Uvažovala som, ako asi bola zranená susedka...Zranila niekoho? Deti? Bývalého manžela? Zranil ju niekto? Raz sme sa pohádali kvôli umývaniu schodov v našom paneláku...Keď som šla z jej pohrebu po týchto schodoch, zrazu som sa cítila tak hlúpo …Viac
apredsasatoci
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Rany duše dokáže vyliečiť IBA JK!
Ako viem, že som vyliečena? Necítim hnev, odpor k dotyčnej osobe.
Samozrejme musím mať na pamäti koho mám pred sebou a patrične používať podľa toho rozum.
Ako viem, že som vyliečena? Necítim hnev, odpor k dotyčnej osobe.
Samozrejme musím mať na pamäti koho mám pred sebou a patrične používať podľa toho rozum.
Bez Božej milosti neprebehne odpustenie, rozhodnúť sa odpustiť a prosiť Boha, aby krivda a bolesť, sklamanie bolo aj zo srdca vzaté a to môže urobiť iba Boh on vám vyčistí vaše srdce, myseľ a potom už sa nehneváte na toho človeka, ktorý na vás spáchal krivdu. To je nesmierna úlava na duši, mysli a srdci. To je skutočné odpustenie a potom žehnajte tej osobe, lebo hnev a bolesť zo srdca odišiel.
apredsasatoci
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Marieta Ria
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
... tak vhodné zamyslenie, potreba vstúpenia si do svedomia... lebo už nemusí byť príležitosť. Neodkladajme svoje plánované dobré skutky a za každých okolností dokážme odpustiť, či je to drobnosť, postupne viac a viac... až bude samozrejmosťou odpustiť i to najťažšie a najzávažnejšie...
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Ono to nie je hneď také jednoduché... Veľa ľudí túži a čaká na ospravedlnenie, a možno by po čase aj naozaj dokázali odpustiť, no nikdy sa ho nedočkajú. Niektorí zase nemajú odvahu to spraviť, priznať si chybu, strach z odmietnutia, keď budú stáť zoči-voči...inak by uvažovali, keby vedeli, že zajtra "príde smrť". Na druhej strane, zase budú dlhočizné rady pred spovedelnicami, ale na odprosovanie …Viac
Ono to nie je hneď také jednoduché... Veľa ľudí túži a čaká na ospravedlnenie, a možno by po čase aj naozaj dokázali odpustiť, no nikdy sa ho nedočkajú. Niektorí zase nemajú odvahu to spraviť, priznať si chybu, strach z odmietnutia, keď budú stáť zoči-voči...inak by uvažovali, keby vedeli, že zajtra "príde smrť". Na druhej strane, zase budú dlhočizné rady pred spovedelnicami, ale na odprosovanie, urovnanie vzťahov a náhradu škody sa akosi zabúda. Ďalej je treba si uvedomiť, že na oko sa netreba tváriť za dobre s každým. Treba dôsledne rozlišovať kam ma ktorý človek posúva, či bližšie k Bohu, k dobru alebo je to presne naopak. Katolík neznamená, aby vám niekto beztrestne nakladal na hlavu. So zlomyselnými, pomstychtivými "energetickými upírmi" treba prerušiť akýkoľvek kontakt a radšej sa modliť za ich zmenu.
Marieta Ria
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Áno, súhlasím, treba si vedieť stáť za svojim, nemusím byť zajedno s druhým automaticky - ale dokázať odpustiť.
Tiež niektorí ľudia pôsobia ako vysávač dobrého z človeka, dokážu druhého deptať svojimi problémami, opakujúc stále dookola známe veci a každý nie je prístupný počúvať to, keď to nemá miery. Pre niekoho je odpustiť nepredstaviteľné, iný zase povie, že odpustil, ale v jeho vnútri …Viac
Áno, súhlasím, treba si vedieť stáť za svojim, nemusím byť zajedno s druhým automaticky - ale dokázať odpustiť.
Tiež niektorí ľudia pôsobia ako vysávač dobrého z človeka, dokážu druhého deptať svojimi problémami, opakujúc stále dookola známe veci a každý nie je prístupný počúvať to, keď to nemá miery. Pre niekoho je odpustiť nepredstaviteľné, iný zase povie, že odpustil, ale v jeho vnútri sa stále vracia k tomu, ako mu bolo ublížené. Nedokáže to stráviť, má z toho až psychickú traumu... ale keď si odpustil, tak sa už nemôžeš stále vracať k tomu zlému a ako Ti bolo ublížené. Poznám jednu osobu, ktorá s týmto doslova bojuje a nie a nie sa z toho vymaniť... Aj sa za dotyčných modlí, aj k sviatostiam už pristupuje... ale kdesi stále hlodá to prežité utrpenie...
Tiež niektorí ľudia pôsobia ako vysávač dobrého z človeka, dokážu druhého deptať svojimi problémami, opakujúc stále dookola známe veci a každý nie je prístupný počúvať to, keď to nemá miery. Pre niekoho je odpustiť nepredstaviteľné, iný zase povie, že odpustil, ale v jeho vnútri sa stále vracia k tomu, ako mu bolo ublížené. Nedokáže to stráviť, má z toho až psychickú traumu... ale keď si odpustil, tak sa už nemôžeš stále vracať k tomu zlému a ako Ti bolo ublížené. Poznám jednu osobu, ktorá s týmto doslova bojuje a nie a nie sa z toho vymaniť... Aj sa za dotyčných modlí, aj k sviatostiam už pristupuje... ale kdesi stále hlodá to prežité utrpenie...
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Skôr som myslela napr. svokru, čo koketuje s veštením a vyslovene škodí no hrá sa na hlbokú veriacu, alebo tetušku, čo sa pozve sama, ale večne ofrfle na návšteve od záclon, počasia až po posledný dezert...nie, nikto vás nenúti mať s nimi vzťah. Bolo by to nanajvýš falošné predstierať to. Radšej som za malý okruh rodiny a priateľov, ktorí sú skutoční. Blížia sa sviatky a niekto to zase bude …Viac
Skôr som myslela napr. svokru, čo koketuje s veštením a vyslovene škodí no hrá sa na hlbokú veriacu, alebo tetušku, čo sa pozve sama, ale večne ofrfle na návšteve od záclon, počasia až po posledný dezert...nie, nikto vás nenúti mať s nimi vzťah. Bolo by to nanajvýš falošné predstierať to. Radšej som za malý okruh rodiny a priateľov, ktorí sú skutoční. Blížia sa sviatky a niekto to zase bude bez slova trpieť. Je to chyba. Žite v pravde. A tú osobu, čo s tým sále bojuje, plne chápem. Ak ide o životnú traumu a ublíženie, ono to rado chodí vo vlnách ako "deja vu". Tie rany sa každé ráno obnovujú a znova to ten dotyčný prežíva. Kristus mal 5480 rán, telesných.... Keď už je to neznesiteľné, treba si opakovať: Večný Otče, obetujem ti Rany nášho Pána Ježiša Krista, aby sa zahojili rany našich duší.
Monika Alman
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
@ Johanna z Arku, súdiť bude Boh. Zoberme si však situáciu, že máš odpustiť niekomu, kto ti značne poškodil až zničil zvyšok života. Je úplne prirodzené, že človek cíti zlosť. Nehovoríme tu o "neumytých schodoch" a podobných dôvodoch. Je to potom proces do konca života. A aj keď má dobrú vôlu, vlastne sa musí naučiť odpúšťať stále to isté každý deň...O to je to ťažšie, keď ti neprestáva …Viac
@ Johanna z Arku, súdiť bude Boh. Zoberme si však situáciu, že máš odpustiť niekomu, kto ti značne poškodil až zničil zvyšok života. Je úplne prirodzené, že človek cíti zlosť. Nehovoríme tu o "neumytých schodoch" a podobných dôvodoch. Je to potom proces do konca života. A aj keď má dobrú vôlu, vlastne sa musí naučiť odpúšťať stále to isté každý deň...O to je to ťažšie, keď ti neprestáva ubližovať, nabaľuje sa to a vôbec to neľutuje...