Spasa katolíkov.
Čo sa týka spásy nekatolíkov, dôležité sú dve veci :
1. Mimo Cirkvi niet spásy. Toto je dogma, to znamená, že je to pravda viery, ktorú musí prijať každý katolík. KKC 846
2. Tí, ktorí nie vlastnou vinou nepoznajú Krista a Jeho Cirkev, ale úprimne hľadajú Boha a snažia sa naplniť Jeho vôľu, nie sú mimo Cirkvi. Sú súčasťou duše Cirkvi, a tak môžu dosiahnuť spásu. KKC 847, 848
Boh posudzuje nielen činy, ale aj zámery a podmienky, ktorým musí každý rozumieť, či to, čo robí, je dobré alebo zlé.
To znamená, že my katolíci budeme súdení oveľa prísnejšie ako tí, ktorí ignorujú Božie slovo , alebo tí, ktorí ho poznajú čiastočne.
Ale tí, ktorí sa dobrovoľne spravia slepými a hluchými voči evanjeliu, nebudú spasení.
Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. Marek 16:16
Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov, aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou: „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou…“ KKC 1271
(S pravoslávnymi cirkvami je toto spoločenstvo také hlboké, „že mu chýba veľmi málo, aby dosiahlo plnosť, ktorá oprávňuje spoločné slávenie Pánovej Eucharistie“. KKC 1399)
V krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“ „Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“ KKC 1271
Tých, čo sa v súčasnosti rodia v spoločenstvách, ktoré vznikli z takýchto rozštiepení, „a sú poučení vo viere v Krista, nemožno obviniť z hriechu oddelenia a Katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a láskou… KKC 818
„Cirkev vie, že je z viacerých dôvodov spojená s tými, čo sú pokrstení a poctení menom kresťan, ale nevyznávajú úplnú vieru alebo nezachovávajú jednotu spoločenstva pod vedením Petrovho nástupcu.“ KKC 838
Krst platný aj pre katolíka je evanjelický krst : Katolíci a evanjelici sa dohodli na uznávaní krstu
Mnoho kresťanských cirkví buď neverí v dôležitosť krstu alebo majú predpísaný obrad krstu nevhodný pre katolíkov.
Mimo katolíckej cirkvi je krst platný, ak sú splnené tri podmienky:
1) aplikujte prírodnú vodu; sliny alebo kolínske vody nemajú žiadnu hodnotu (...)
2) vysloviť, súčasne s aplikovaním vody, presnú formulku: „Ja ťa krstím v mene Otca, Syna i Ducha Svätého“. Nie je dovolené, aby celebrant požiadal zhromaždenie, aby s ním povedalo „Pokrstili sme ťa...“. Takto vykonaný krst sa vystavuje riziku neplatnosti, preto ho treba preventívne zopakovať podľa nasledujúcej formuly: „Ak nie ste pokrstení, ja vás krstím v mene Otca i Syna i Syna. Duch svätý".
3) Nech služobník zamýšľa robiť to, čo robí Kristus prostredníctvom svojej Cirkvi. Nakoniec je to Kristus, kto krstí: len on môže udeliť milosť posväcujúcu alebo nadprirodzené znovuzrodenie, kňaz je len nástrojom v rukách Krista Kňaza.
Úmysel urobiť to, čo Kristus robí, keď krstí, znamená, že vysluhovateľ má autentickú koncepciu sviatosti krstu. V skutočnosti to nie je len svedectvo viery „obráteného“ dospelého bez sviatostnej milosti; nie je to jednoduché potvrdenie pred spoločenstvom o niekom, kto prijal Krista ako svojho jediného a dostatočného Spasiteľa, ale je to skutočná ontologická regenerácia alebo je to infúzia nového života, alebo predsa len vloženie do Krista, kmeňa vínna réva, z ktorej je kresťan ratolesť.
1. Mimo Cirkvi niet spásy. Toto je dogma, to znamená, že je to pravda viery, ktorú musí prijať každý katolík. KKC 846
2. Tí, ktorí nie vlastnou vinou nepoznajú Krista a Jeho Cirkev, ale úprimne hľadajú Boha a snažia sa naplniť Jeho vôľu, nie sú mimo Cirkvi. Sú súčasťou duše Cirkvi, a tak môžu dosiahnuť spásu. KKC 847, 848
Boh posudzuje nielen činy, ale aj zámery a podmienky, ktorým musí každý rozumieť, či to, čo robí, je dobré alebo zlé.
To znamená, že my katolíci budeme súdení oveľa prísnejšie ako tí, ktorí ignorujú Božie slovo , alebo tí, ktorí ho poznajú čiastočne.
Ale tí, ktorí sa dobrovoľne spravia slepými a hluchými voči evanjeliu, nebudú spasení.
Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. Marek 16:16
Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov, aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou: „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou…“ KKC 1271
(S pravoslávnymi cirkvami je toto spoločenstvo také hlboké, „že mu chýba veľmi málo, aby dosiahlo plnosť, ktorá oprávňuje spoločné slávenie Pánovej Eucharistie“. KKC 1399)
V krste sú ospravodlivení vierou, včlenení do Krista, a preto sú právom poctení menom kresťan a synovia Katolíckej cirkvi ich oprávnene uznávajú za bratov v Pánovi.“ „Krst teda vytvára sviatostné puto jednoty jestvujúce medzi všetkými, ktorí boli jeho prostredníctvom znovuzrodení.“ KKC 1271
Tých, čo sa v súčasnosti rodia v spoločenstvách, ktoré vznikli z takýchto rozštiepení, „a sú poučení vo viere v Krista, nemožno obviniť z hriechu oddelenia a Katolícka cirkev ich objíma s bratskou úctou a láskou… KKC 818
„Cirkev vie, že je z viacerých dôvodov spojená s tými, čo sú pokrstení a poctení menom kresťan, ale nevyznávajú úplnú vieru alebo nezachovávajú jednotu spoločenstva pod vedením Petrovho nástupcu.“ KKC 838
Krst platný aj pre katolíka je evanjelický krst : Katolíci a evanjelici sa dohodli na uznávaní krstu
Mnoho kresťanských cirkví buď neverí v dôležitosť krstu alebo majú predpísaný obrad krstu nevhodný pre katolíkov.
Mimo katolíckej cirkvi je krst platný, ak sú splnené tri podmienky:
1) aplikujte prírodnú vodu; sliny alebo kolínske vody nemajú žiadnu hodnotu (...)
2) vysloviť, súčasne s aplikovaním vody, presnú formulku: „Ja ťa krstím v mene Otca, Syna i Ducha Svätého“. Nie je dovolené, aby celebrant požiadal zhromaždenie, aby s ním povedalo „Pokrstili sme ťa...“. Takto vykonaný krst sa vystavuje riziku neplatnosti, preto ho treba preventívne zopakovať podľa nasledujúcej formuly: „Ak nie ste pokrstení, ja vás krstím v mene Otca i Syna i Syna. Duch svätý".
3) Nech služobník zamýšľa robiť to, čo robí Kristus prostredníctvom svojej Cirkvi. Nakoniec je to Kristus, kto krstí: len on môže udeliť milosť posväcujúcu alebo nadprirodzené znovuzrodenie, kňaz je len nástrojom v rukách Krista Kňaza.
Úmysel urobiť to, čo Kristus robí, keď krstí, znamená, že vysluhovateľ má autentickú koncepciu sviatosti krstu. V skutočnosti to nie je len svedectvo viery „obráteného“ dospelého bez sviatostnej milosti; nie je to jednoduché potvrdenie pred spoločenstvom o niekom, kto prijal Krista ako svojho jediného a dostatočného Spasiteľa, ale je to skutočná ontologická regenerácia alebo je to infúzia nového života, alebo predsa len vloženie do Krista, kmeňa vínna réva, z ktorej je kresťan ratolesť.
