ezoterika je: vždycky na to jdu podle etimologického významu slova. Najdu si význam slova;tedy
ezoterika
Význam:

Ezoterika (z řeckého εσωτερικός, esoterikós, "vnitřní", "uzavřený") je označení pro souhrn vědomostí určených výhradně pro úzký okruh zasvěcených, intelektuálně vyspělých nebo privilegovaných lidí.

ezoterika - ABZ.cz: slovník cizích slov

1. Biblia sama o sebe vyhlasuje, že je dokonalá. „Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz.“ (Žalm 12:7). „Zákon Hospodinov je dokonalý“ (Žalm 19:8). „Každá reč Božia je čistá ako zlato, prečistené v ohni.“ (Príslovia 30:5). Tieto tvrdenia o čistote a dokonalosti sú absolútne vyhlásenia. Všimnite si, že sa tu nehovorí, že Božie slovo je „väčšinou“ čisté alebo Biblia je „takmer“ dokonalá. Biblia hovorí o úplnej dokonalosti, takže nedáva žiaden priestor pre teórie „čiastočnej dokonalosti“.

2. Biblia stojí alebo padá ako celok. Keby sa zistilo, že hlavné noviny obsahujú chyby, boli by rýchlo zdiskreditované. Nebol by žiaden rozdiel, keby sa povedalo: „Všetky chyby sú vymedzené na 3. strane“. Aby noviny boli spoľahlivé vo všetkých svojich častiach, musia byť v celosti založené na faktoch. Rovnako, ak je Biblia nepresná, keď hovorí o geológii, prečo by sme mali veriť jej teológii? Je to buď dôveryhodný dokument alebo nie je.

3. Biblia je odrazom jej autora. Ako aj všetky knihy. Biblia bola Bohom napísaná, kým On pôsobil skrze ľudských autorov v procese nazývanom “inšpirácia“. „Celé Písmo je Bohom vdýchnuté“ (2. Timoteovi 3:16). Pozri tiež 2. Petrovu 1:21 a Jeremiáša 1:2.

Veríme, že Boh, ktorý stvoril vesmír, je schopný napísať knihu. A Boh, ktorý je dokonalý, je schopný napísať dokonalú knihu. Nejde tu jednoducho o to, či má Biblia chybu, ale: či môže Boh urobiť chybu? Ak Biblia obsahuje faktické chyby, potom Boh nie je vševediaci a sám je schopný robiť chyby. Ak Biblia obsahuje dezinformácie, potom Boh nie je pravdivý, ale namiesto toho je klamár. Ak Biblia obsahuje protirečenia, potom je Boh autorom zmätku. Inými slovami, ak biblická neomylnosť nie je pravda, potom Boh nie je Bohom.

4. Biblia súdi nás a nie naopak. „Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca“ (Židom 4:12). Všimnite si vzťah medzi „srdcom“ a „slovom“. „Slovo“ skúma; srdce je posudzované. Vylúčenie častí Slova z akéhokoľvek dôvodu zapríčiní zvrátenie tohto procesu. My sa tak stávame skúšajúci a to Slovo sa musí podriadiť nášmu „nadradenému pohľadu“. Ale Boh hovorí: „Nuž tedy, ó, človeče, ktože si ty, že odhováraš Bohu?!“ (Rímskym 9:20).

5. Biblické posolstvo je potrebné prijať ako celok. Nejedná sa o zmes doktrín, z ktorých si slobodne vyberáme. Mnohým ľuďom sa páčia verše, ktoré hovoria o tom, ako ich Boh miluje, ale sa im nepáčia verše, ktoré hovoria, že Boh bude súdiť hriešnikov. Nemôžeme si vybrať iba to, čo sa nám páči v Biblii a zvyšok odhodiť preč. Ak sa Biblia, napríklad, míli o pekle, ako potom môžeme vedieť, že hovorí pravdu o nebi – alebo o niečom inom? Ak sa Biblia nezhoduje v podrobnosti o stvorení, potom možno detaily o spasení tiež nie sú dôveryhodné. Ak je príbeh o Jonášovi mýtus, možno je potom aj príbeh o Ježišovi mýtus. Práve naopak, Boh povedal, čo povedal a Biblia nám predkladá úplný obraz o tom, kto Boh je. „Hospodine, tvoje slovo stojí na veky na nebesiach”. (Žalm 119:89).

6. Biblia je naším jediným pravidlom pre vieru a prax. Ak nie je spoľahlivá, na čom potom zakladáme svoju vieru? Ježiš žiada našu dôveru a to vrátane dôvery v to, čo On hovorí v svojom slove. Ján 6:67-69 je krásny oddiel. Ježiš bol vtedy svedkom odchodu mnohých, ktorí vyhlasovali, že ho nasledujú. Potom sa obrátil k dvanástim apoštolom a opýtal sa: „Nechcete ma aj vy opustiť?“ Tu Peter odpovedá pre všetkých, keď hovorí: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života“. Kiež by sme mali rovnakú dôveru v Pána a v Jeho slová života.

Nič z tohto, čo sme tu uviedli by nemalo byť prijaté ako odmietnutie pravdivosti učenia. Biblická neomylnosť neznamená, že sme prestali používať svoj rozum a slepo prijímame to, čo hovorí Biblia. Je nám prikázané, aby sme študovali Slovo (2. Timoteovi 2:15) a tí, ktorí hľadajú sú pochválení (Skutky 17:11). Tiež sme si vedomí, že existujú ťažké pasáže v Biblii, rovnako ako úprimné nezhody týkajúce sa výkladu. Naším cieľom je pristúpiť Písmu s úctou a modlitbou a keď nájdeme niečo, čomu nerozumieme, modlime sa tvrdšie/usilovnejšie, študujme viac a ak nám odpoveď stále uniká, pokorne uznajme svoje vlastné obmedzenia pred tvárou dokonalého slova Božieho.

Peter(skala)....takže kráľ je Kristus a kráľovská manželka je podľa teba panna Mária? Píše sa tam, že kráľ zatúžil po jej kráse...
Tak sa ti to páči??? Kristus zatúžil po kráse Máriinej???

Dlhšie si tu všímam tvoju prevrátenosť (Gr.perverzitu). A nielen tvoju.
Ignoruješ dokonca aj oficiálne rímske stanovisko k výkladu tohto Zalmu, kde už v v novšej verzii (1996) dali výklad, ktorý je správny.
Manželka a nevesta je Kristova Cirkev.

Šrefan...aby sme si rozumeli:
Žalmista mal videnie, kde videl jednak Syna Božieho (Ježiša Krista) po pravici Boha (Otca) a druhé videnie, kde videl po pravici Boha a to Kráľovnú....

Kedže každý kresťan (aj protestanti) veria, že žalmista videl Ježiša Krista po pravici Boha Otca a nie len nejakú fiktivnu, či symbolicku bytosť, ktorá by znázornovala nejaku organizaciu, či už nabožensku alebo inú... tak rovnako v prípade videnia Královnej - žalmista videl žensku osobu, ktoru pomenoval zrozumitelne a to za Královnu.

Ateisti a veriaci iných naboženstiev neveria, že žalmista videl Ježiša Krista a tým pádom ani Královnu po pravici Boha. To su však inoverci, ale kresťania nemaju problem veriť, že žalmista videl doslovne bytosti po pravici Boha a to rovnako ako ked apoštoli videli Eliaša a Mojžiša pri Ježišovi na hore Tabor, kde sa premenil.

...a teraz si treba vybrať resp. sa rozhodnuť - akí chceme byť?
Chceme byť ako ateisti, či inoverci, ktorí neveria žalmistovi že videl skutočne BYTOSTI po pravici Boha alebo chceme byť veriaci kresťania, ktorí veria, že žalmista videl skutočného Kráľa a Kráľovnú po pravici Boha Otca?

Proto jsou zde braři Avi Live, Cesta 1 kteří žijí
jen pro Boha a Jeho království.

štefan161

Liturgický kalendár - 15. 8. 1918
PRIKÁZANÝ SVIATOK – Nanebovzatie Preblahoslavenej Panny Márie

V deň slávnosti
Zjv 11, 19a; 12, 1-6a. 10a-c
Ž 45, 10. 11-12. 15-16

R.: Po tvojej pravici, Pane, stojí kráľovná ozdobená zlatom.
1 Kor 15, 20-27a
Lk 1, 39-56

Aleluja, aleluja, aleluja.Mária bola vzatá do neba; plesajú zástupy anjelov.

Zjavenie apoštola Jána − Zjv 11, 19a; 12, 1-6a. 10a-c

» kontext

Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac

V nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť.

A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem.

A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí.

I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto. A počul som mohutný hlas volať v nebi: „Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného.“

Kniha žalmov − Ž 45, 10. 11-12. 15-16

» kontext

R.: Po tvojej pravici, Pane, stojí kráľovná ozdobená zlatom.

Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými; *
po tvojej pravici stojí kráľovná
ozdobená zlatom z Ofíru. R.
Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch, *
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou; *
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu. R.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; *
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný, *
tak vstupujú do kráľovského paláca.

Kéž by celá "Nevěsta Beránkova" v mystickém slova smyslu byla
{v}14{/v}Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri,{x}

jej odevom sú zlaté tkanivá. A to v tom smyslu, že by tak byla propojena s Boží vůlí, harmonií, krásou, řádem, že by mohla jen zářit -co je Boží, je "zlaté", ABY PO NÍ ZATOUŽIL BŮH A MOHL JI VYZVEDNOUT K SOBĚ, KE SVATBĚ BERÁNKOVĚ, ALEULA, ALELUJA, PÁN nás Chraň, Pána Chval, Jen Jeho VELEB, Aleluj ! Aleuja ! Aleluja !

napíšem , keď prijde čas.....Všetci čo sú v RKC sú podvedení , je to velmi široká cesta

Lukáš 12:32 Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.

Děkuji. Také mám něco:
"Je psáno spravedlivý bude žít z víry"
Ježíš mu řekl: "Že jsi mě viděl, věříš. Blahoslavení, kteří neviděli, a uvěřili."
Jde o Spravedlivé a jde o Blahoslavené kdo mají VÍRU v Boží slovo
Ani jedno římští katolící nemají.

.

Běda vám bezbožníci nelže:
V Olomouci jsem se střídali v rodině pana Vlčka
při hlídání nemocné paní.

Chodili jsme na společné SCH. SETKÁNÍ
a také na neskutčně trapné sekání MKH
Také u sesetry SMP.....
Mnoho let jsi žila u mého soukmenovce
na faře.
Jsi hodná maminka jednoho synka a skvělá manželka.
Mám tě stále ráda a mrzí mě, jak jsi ujela do ezoteriky.
Více k tomu nemám.

TerezaK

V Olomouci jsem se s vámi nestřídala. Jestli jste někdy opatrovala drahou paní Vlčkovou,to opravdu netuším,za tu dobu jsem Vás nikdy nepotkala,aniVás paní Vlčková-nevzpomínám si-nezmiňovala.Možné to je,ale naše hodiny se v tom případě míjeli,a při této příležitosti jsemvás neviděla.Ano, setkali jsme se všeho všudy asi 2krát., a dohromady jsme se viděli za život asi max6 hod.?A to ne u trapné, ale velmi svaté-protože plní Boží vůlí a statečně vše snáší a trpí a nese s Pánem -paní, která byla mou duchovní "tetou-maminkou". Na Chönstattském setkání jsemVás nikdy neviděla. Asi jste tam chodila jindy. Takže pravdivé jsou zatím pouze 3.bod.. A co se týká soukmenovce-to nevím,zda je příslušník "vašeho kmene" :-D, to necháme na Bohu, ale i tak se s tou osobou vůbec několik let nebavíte, tak to ani nemůžete vědet,zda jsem tam byla, A NAVÍC, VŮBEC NEJSEM HODNÁ ANI DOBRÁ manželka. takže mě vůbec neznáte. Amen.

Eva Benčová: Bible sv. je sice základní pramen k poznání Pravdy, není to však celá realita. Pak už jste jako farizeové-zákoníci, oni si dokonce ve škatulce přilepili Desatero na hlavu, a všude chodili s Písmem sv. na hlavě a v hlavě, ale Pána Ježíše, na které Celé Písmo Svaté poukazovalo, neviděli. Protože nebrali v potaz realitu. Druhým pramenem k poznání Pravdy, je Realita, která nás obklopuje. A všude chodili za Pánem Ježíšem a kontrolovali Jej, zda je to,co je v Písmu: a za všechno Jej ustavičně "chytali za slovíčko", ale podstat jim unikala. Písmo, Slovo Ježíšovo, je třeba mít hlavně v srdci a žít a umírat podle něj.

protestanti to maju podobné ako židia s talmudom: hovoria sice že neprijmaju nič iné, len Písmo (ako židia) ale pritom v každej protestantskej cirkvi sa najdu leadri s tzv. "prorockým duchom" alebo si spíšu usmernenia (ako u katolikov katechizmus) a to vyučuju v škole alebo v spoločenstve. Su to v podstate VYSVETLIVKY ku Biblii.

Toto má každá cirkev, čo je vlastne pochopitelné, nakolko musí byť nejaký výklad toho, čo je v Biblii a musí byť jednotný, lebo v opačnom prípade by si každý člen cirkvi vysvetloval Bibliu po svojom a potom by to aj tak dopadlo, že by došlo k nedorozumeniam a hádkam.

problem však je v tom, ako tie vyklady sa nezhoduju s katolickym vykladom Biblie a tým pádom sa im nedá veriť.

Po Petrovom vyznaní, Ježiš vyhlasuje, že Boh zjavil pravdu Petrovi. Meno Peter Petros, znamená „malý kameň“ (Ján 1:42). Ježiš potom použil blízke slovo petra, čo znamená „základný kameň“. Rovnaké slovo je použité v Matúšovi 7:24-25, keď Ježiš opisuje skalu, na ktorej múdry muž postaví svoj dom. Peter vo svojej prvej epištole používa rovnaký obraz: cirkev postavená z viacerých malých petros, „živé kamene“ (1. Petra 2:5), ktoré zdieľajú s Petrom jeho vyznanie, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha. Tieto vyznania viery sú podložím cirkvi.

Ďalej, Nová zmluva hojne objasňuje, že Kristus je základom cirkvi(Skutky 4:11-12, 1. Kotinťanom 3:11). Je chybou myslieť si, že Ježiš by dal takéto privilégium Petrovi. Apoštoli hrali základnú úlohu v budovaní cirkvi (Efezanom 2:20), ale prvenstvo je rezervované pre Krista samotného. Kristus je nazývaný „uholným kameňom“ (1. Petra 2:6-7, Efezanom 2:20, Lukáš 20:17, Skutky 4:11). Ak je Kristus uholným kameňom, ako by mohol byť Peter skalou, na ktorej bude postavená cirkev?

Takže najlepšia interpretácia Ježišových slov v Matúšovi 16:18 je, že ide o slovnú hračku. Ak by sme to parafrázovali: „Peter, ty si „malý kameň“, ale z tvojich úst vyšla základná pravda, ktoré budú základom cirkvi.“

Rímsko - katolícka cirkev tvrdí, že Peter je tá skala, na ktorú sa odkazuje Ježiš a používa túto interpretáciu ako dôkaz, že jedine ona je tou pravou cirkvou. Ale tak ako sme už videli, to že Peter je tou skalou nie je jediná správna interpretácia tohto textu. Aj keby bol Peter tou skalou z Matúš 16:18, nedávalo by to rímsko - katolíckej cirkvi žiadnu autoritu. Písmo nikde nehovorí o tom, že by bol Peter v Ríme. Písmo nikde nehovorí o tom, že by mal Peter autoritu nad ostatnými apoštolmi alebo, že by bol hlavným vodcom rannej cirkvi. Peter nebol prvým pápežom. Pôvod katolíckej cirkvi nemá spoločné učenie ako Peter alebo ktorýkoľvek iný apoštol.

Matúš 16:18, nedávalo by to rímsko - katolíckej cirkvi žiadnu autoritu. Písmo nikde nehovorí o tom, že by bol Peter v Ríme. Písmo nikde nehovorí o tom, že by mal Peter autoritu nad ostatnými apoštolmi alebo, že by bol hlavným vodcom rannej cirkvi. Peter nebol prvým pápežom. Pôvod katolíckej cirkvi nemá spoločné učenie ako Peter alebo ktorýkoľvek iný apoštol.


akosi vynechávaš biblické texty, kde Peter zretelne vystupuje ako ZASTUPCA Ježiša Krista (po jeho smrti)

Porovnaj NAJPRV Slová Ježiša Krista, kde Petrovi (a nik inému ) hovorí: Pas moje baranky. Nehovorí "pas moje ovečky" ale "baránky" Barani sú vodcovia a strážcovia stáda (oviec) - samci. Barani ˇvodcovia a stražcovia" charakterizuju apoštolov (klerici), ktorí sa staraju o ovce (laikov), ale len jeden "baran" je HLAVNYM vodcom. Nemôžu byť v hierarchii viacerí, ináč by dochadzalo k NEDOROZUMENIU a chaosu.

Preto Ježiš povedal LEN jednemu apoštolovi (Petrovi) aby viedol ostatných apoštolov (baranov)

Další dôkaz, že Peter bol najvyšším v hierarchii apoštolov:
Ked nadišiel spor medzi apoštolmi, či sa maju kresťania obrezávať ako židia, tak apoštol Pavol bol proti tomu, ALE a to je teraz najdôležitejšie: Pavol, keby chcel, tak by to učil medzi kresťanmi bez toho, aby mu to Peter schválil. Pavol však vedomí si toho, že Peter je ZASTUPCOM Ježiša Krista na zemi a "viditelnou hlavou Cirkvi" (NEviditelnou hlavou je Ježiš), tak NAJPRV počkal na Petrov DEKRET (apoštolský list), ktorý spísal na 1.Jeruzalemskom Koncile a na tento list sa odvolával pri učení o obriezke.

.....takže Peter bol naozaj 1.zástupcom Ježiša na zemi a hlavným predstavitelom Cirkvi. Všetci ostatní apoštoli boli jeho podriadenými ako to býva v každej organizácii: 1.hlavný a ostatní podriadení.

Pred konverziou Konštantína na kresťanstvo v roku 315 n.l. boli kresťania prenasledovaní rímskou vládou. S jeho obrátením sa kresťanstvo stalo povoleným náboženstvom Rímskej ríše (a neskôr sa stalo oficiálnym náboženstvom), a tak sa „viditeľná” cirkev spojila s mocou rímskej vlády. Toto manželstvo cirkvi a štátu viedlo k sformovaniu rímskokatolíckej cirkvi a v priebehu času spôsobilo, že rímskokatolícka cirkev zdokonalila svoju doktrínu a rozvinula svoju štruktúru takým spôsobom, ktorý najlepšie slúžil účelom rímskej vlády. V tom čase protirečiť rímskokatolíckej cirkvi bolo rovnaké ako protirečiť rímskej vláde, čo so sebou prinášalo kruté tresty. Preto, ak niekto nesúhlasil s niektorou doktrínou rímskokatolíckej cirkvi, bolo to vážnym previnením, ktoré často viedlo k exkomunikácii a niekedy dokonca aj k smrti.

Napriek tomu sa však v priebehu dejín našli „znovuzrodení” kresťania, ktorí povstali a vzopreli sa sekularizácii rímskokatolíckej cirkvi a prekrúteniu viery, ktoré nasledovalo. Prostredníctvom tejto kombinácie cirkvi a štátu časom rímskokatolícka cirkev účinným spôsobom umlčala tých, ktorí oponovali akejkoľvek z jej doktrín alebo praktík, pričom sa skutočne stala takmer univerzálnou cirkvou v rámci celej Rímskej ríše. Vždy sa vyskytli „hniezda” odporu voči nebiblickým praktikám a učeniu rímskokatolíckej cirkvi, boli však relatívne malé a izolované. Pred protestantskou reformáciou v šestnástom storočí, muži ako John Wycliffe v Anglicku, Ján Hus v Československu a John of Wessel v Nemecku všetci položili svoje životy za svoj odpor voči niektorým nebiblickým učeniam rímskokatolíckej cirkvi.

Odpor voči rímskokatolíckej cirkvi a jej falošnému učeniu vyvrcholilo v šestnástom storočí, keď rímskokatolícky mních menom Martin Luther zverejnil svojich 95 tvrdení (alebo téz) proti učeniu rímskokatolíckej cirkvi na dverách zámockého kostola vo Wittenbergu v Nemecku. Lutherovým zámerom bolo zaviesť reformáciu do rímskokatolíckej cirkvi, pričom zároveň spochybnil autoritu pápeža. Popri odmietnutí Lutherovho volania po reformácii a návratu k biblickým doktrínam a praktikám zo strany rímskokatolíckej cirkvi začala protestantská reformácia, z ktorej sa zrodili štyri základné skupiny či tradície protestantizmu: luteránska, reformovaná, anabaptistická a anglikánska. V tom čase Boh vzbudil zbožných mužov v rôznych krajinách s cieľom opäť vrátiť cirkevné zbory po celom svete k svojim biblickým koreňom a biblickým doktrínam a praktikám.

Protestantská reformácia vyplývala zo štyroch základných otázok respektíve doktrín, o ktorých boli reformátori presvedčení, že sa v nich rímskokatolícka cirkev mýli. Tieto štyri otázky či doktríny sú: Akým spôsobom dochádza k spaseniu človeka? V čom spočíva náboženská autorita? Čo je cirkev? A čo je podstatou kresťanského života? V rámci odpovedí na tieto otázky protestantskí reformátori ako boli Martin Luther, Ulrich Zwingli, John Calvin a John Knox stanovili to, čo je známe ako „Päť solas” (sola ako latinský výraz pre slovo jedine) reformácie. Týchto päť bodov doktríny bolo ústrednou myšlienkou protestantskej reformácie a bolo to práve tých päť základných biblických doktrín, na základe ktorých sa títo protestantskí reformátori postavili proti rímskokatolíckej cirkvi, pričom odporovali požiadavkám, aby odvolali svoje učenie, aj za cenu straty života. Je to týchto päť základných doktrín protestantskej reformácie:

1—„Sola Scriptura” alebo Jedine Písmo: potvrdzuje biblickú doktrínu, že jedine Biblia je výhradnou autoritou pre všetky záležitosti viery a praktického života. Písmo a jedine Písmo je štandardom, na základe ktorého sa musia posudzovať všetky učenia a doktríny cirkvi. Tak, ako Martin Luther výrečne povedal, keď bol vyzvaný, aby odvolal svoje učenie, „Pokiaľ nebudem presvedčený na základe Písma a prostého rozumu - nebudem akceptovať autoritu pápežov a koncilov, pretože si navzájom odporujú - moje svedomie je otrokom Božieho Slova. Nemôžem odvolať a ani nič neodvolám, pretože ísť proti vlastnému svedomiu by nebolo ani správne ani bezpečné. Tak mi Boh pomáhaj. Amen".

2—„Sola Gratia”, Spasenie jedine milosťou: potvrdzuje biblickú doktrínu, že spasenie sa získava jedine Božou milosťou a že sme zachránení pred Jeho hnevom jedine Jeho milosťou. Božia milosť v Kristovi je nielen nevyhnutná, ale je absolútne jedinou účinnou príčinou spasenia. Táto milosť je nadprirodzeným dielom Ducha Svätého, ktorý nás privádza ku Kristovi, tým, že nás oslobodzuje od otroctva hriechu a kriesi nás z duchovnej smrti k duchovnému životu.

3—„Sola Fide”, Spasenie jedine vierou: potvrdzuje biblickú doktrínu, že ospravedlnenie sa získa jedine milosťou skrz samotnú vieru kvôli samotnému Kristu. A to sa udeje vierou v Krista, keď Jeho spravodlivosť sa pričíta nám ako jediné možné uspokojenie Božej dokonalej spravodlivosti.

4—„Solus Christus”, Jedine v Kristovi: potvrdzuje biblickú doktrínu, že spasenie sa nachádza v samotnom Kristovi a že Jeho bezhriešny život a náhradné odčinenie našich hriechov samotné postačujú na naše ospravedlnenie a zmierenie s Bohom Otcom. To, čo by sa hlásalo, by nebolo evanjelium, keby sa neohlasovalo zástupné dielo Krista a nevyžadovala sa viera v Krista a Jeho dielo.

5—„Soli Deo Gloria”, Jedine z Božej milosti: potvrdzuje biblickú doktrínu, že spasenie je z Boha a dokonal ho Boh jedine kvôli Svojej Sláve. Potvrdzuje, že ako kresťania Ho musíme neprestajne oslavovať a žiť naše celé životy pred tvárou Boha, pod autoritou Boha a jedine na Jeho slávu.

Týchto päť dôležitých a základných doktrín je príčinou protestantskej reformácie. Stoja v centre toho, v čom sa rímskokatolícka cirkev zmýlila vo svojej doktríne a prečo bola protestantská reformácia nevyhnutná na návrat cirkevných zborov po celom svete k správnej doktríne a biblickému učeniu. Sú rovnako dôležité pri hodnotení cirkvi a jej učenia dnes ako boli aj vtedy. V mnohých ohľadoch sa väčšina protestantského kresťanstva musí viesť k návratu k týmto základným doktrínam viery, podobne ako reformátori vyzvali rímskokatolícku cirkev v šestnástom storočí, aby urobila to isté.

Evička,Ale jako zdroj Pravdy je úplně správně, že berete Písmo sv.jako skálu. nemůžete se ale považovat za lepšího, než je někdo jiný. To se dočtete v evangeliích, že to Pán přísně kárá. Kázání pak spočívá v tom, že máte větší lásku, než ten druhý, a tak mu pomáháte. Učení pak spočívá v tom, že se v pokoře učíte. Křesťanství vylučuje jakoukoli formu násilí nebo vyvyšování, ponižování druhých, apod.. A to i v duchovní rovině.

„Prvotná cirkev” je cirkev, ktorá je zaznamenaná v Novom zákone, hlavne v knihe Skutkov a v epištolách Pavla. Cirkev Nového zákona je „pôvodná cirkev” a „jediná pravá cirkev”. Vieme to, lebo je dopodrobna popísaná v Písme. Táto cirkev, tak ako je zaznamenaná v Novom zákone, je Boží vzor a základ Jeho cirkvi. Na tomto základe preskúmajme tvrdenie katolíckej cirkvi, že ona je „prvotnou cirkvou”. Nikde v Novom zákone nenájdete „jedinú pravú cirkev”, ktorá by konala nasledujúce: modlitba k Márii, modlitba k svätým, uctievanie Márie, podriaďovanie sa pápežovi, vyčleňovanie kňažstva, krst detí, dodržiavanie krstu a Večere Pánovej ako sviatostí, alebo prechod právomocí apoštolov na ich následníkov. Toto všetko sú základné prvky viery rímskokatolíckej cirkvi. Ak väčšinu týchto základných prvkov rímskokatolíckej cirkvi nepraktizovala cirkev Nového zákona (prvotná a jediná pravá cirkev), ako potom môže byť rímskokatolícka cirkev prvotná cirkev? Štúdium Nového zákona jednoznačne odhalí, že rímskokatolícka cirkev nie je tá istá cirkev ako je cirkev popísaná v Novom zákone.

OTO ZATKO - ako som pisal pred chvilkou, zasa len kopirujes mudrosti z webu gotquestions.org - toto je z Aká bola prvotná / pôvodná cirkev? Je pôvodná / prvotná cirkev tá pravá cirkev?
a ako som pisal - su to nie RKC, vid About GotQuestions.org : "We are Christian, Protestant, evangelical, theologically conservative, and non-denominational." To je skutocne pravoverny zdroj, ktory popiera Mariológiu, transsubstanciaciu, krst dojčiat a apoštolské dedicstvo a pod...