Pred Cyrilom a Metodom boli na území Sk už nejaké prvé kontakty vtedajších Keltov s kresťanstvom...r.179 nápis na Trenč.skale za cisára Marca Aurélia,pravdepodobne légie Commoda,jeho adopt. syna.V rím.vojsku boli aj kresťania...aj v pohraničných provinciách už žili kresťania...Neskôr keltská kráľovná Frigil,ktorej kráľovstvo zasahovalo aj na SK osobne navštívila r.397 sv.Ambroza,ale ten predtým tesne zomrel 4.4.397 a nechala sa pokrstiť a vrátila sa späť,tak už tu boli kresťania...V 7-9.storočí prenikali na naše územie íro-škótski misionári a dokonca pôsobili na Veľkej Morave,ale neovládali slovanskú reč,tak výsledky boli slabé.R.829 bol postavený prvý kostol a posvätený.Keď tu prišli C a M už tu boli nejaké slabé pozostatky kresťanstva...

Inou stránkou veci je praktizovanie viery. Jednorazový akt pokrstenia ešte nezaručoval trvalú náboženskú prax. V tom práve spočívala záslužnosť misie sv. Cyrila a Metoda. Dokázali z povrchného a ťažko presadzovaného pokresťančenia, vytvoriť dlhodobý a trvalý duchovný základ slovanských etník v strednej Európe. To však nijako neznižuje zásluhy latinskej misie. Skôr naopak. Pri svojom príchode už našli sv. Cyril a Metod pevné základy, na ktorých mohli stavať medzi ľudom svoju evanjelizáciu. Podľa archeologických výskumov je jednoznačné, že väčšina kostolov na území Slovenska bola postavená ešte pred príchodom byzantskej misie. Základy teda stáli, aj keď ľud z odľahlejších lokalít tkvel ešte v pazúroch diabla a jeho pohanských modiel.

O hlbokej zakorenenosti pohanských zvykov u našich predkov, ktoré nedokázali misie latinského kléru pred príchodom národných vierozvestcov úplne odstrániť, svedčí správa z roku 852, ktorá sa zaoberala únosom ženy istého Patrika na naše územie. Na tomto území konštatuje správa fakt, že mimo centrálne osady a hradiská, sa ľud ešte stále pridŕža uctievania pohanských modiel. Byzantský cisár Michal III. pritom vyslal na naše územie bratov Cyrila a Metoda až v roku 863.

Napriek dominantnosti byzantskej misie na našom území po príchode vierozvestcov, úsilie latinskej misie neochabovalo. Mnohé spory a zásahy pápeža svedčia o tom, že o spásu duší na našom území sa snažili viaceré frakcie katolíckej Cirkvi, zahŕňajúcej vtedy ešte aj územie Byzantskej ríše. Na toto úsilie potom nadviazali ďalšie misie po páde Veľkej Moravy. Ich oporou boli benediktínske kláštory, ktoré zrejme vydržali nápor pohanských Maďarov a stali sa následne nástrojom spásy tak pre Slovákov, ako aj pre maďarských dobyvateľov.

Najstarším kláštorom na našom území bol zrejme Zobor v Nitre. Nitriansky evanjeliár z rokov 1075 – 1092 je zase najstaršou písomnou pamiatkou z územia dnešného Slovenska. Je svedectvom o tom, že na území západného a stredného Slovenska, od Nitry až po Hronský Beňadik, sa po páde Veľkej Moravy slúžila kontinuálne latinská liturgia a ďalej šírilo posolstvo Evanjelia.

Po zániku cyrilo-metodskej misie sa už v rámci Uhorského kráľovstva teda opäť dostáva k slovu tá skupina misionárov, ktorá šírila kresťanstvo v strednej Európe už od čias Rímskej ríše – latinský klérus. Po odpadnutí východných byzantských cirkví od katolíckej Cirkvi sa tak naši predkovia dostali pod vplyv pravoverných misionárov latinského obradu. Bez toho, žeby sme zľahčovali zásluhy práce našich vierozvestcov, musíme s vďakou konštatovať, že hlavná zásluha na uchovaní nášho národa v katolíckej pravovernosti spočíva na často prehliadanom, ale podstatnom misijnom výkone západných misionárov.