Tá požiadavka na "zasvätenie", za účelom "obrátenia Ruska k viere a zabráneniu šírenia jeho bludov" bolo vyslovená v čase nástupu boľševikov k moci a vzniku štátno-ateistického, bezbožného režimu, ktorý šíril svoje idey do celého sveta. Vtedy bola logická a plne oprávnená. Ak teda nebola splnená vtedy, za celé nasledujúce storočie, je oprávnená otázka, prečo práve teraz? Nie je to náhodou len pokračovanie všeobecného trendu "rusobijstva" aj prostriedkami cirkvi? Veď z toho zákonite vyplýva, že Rusko "je nekresťanskou krajinou, ktorá potrebuje obrátenie" a to obrátenie navyše "musí prísť zo Západu", pod vedením hovorcu Západu Bergoglia. Ďalej to sugeruje, akoby Rusko naďalej šírilo nejaké bludy. Aké? Môže mať zlú zahraničnú i domácu politiku, alebo viesť nespravodlivé vojny, ale šíriť bludy?? Akoby pápež zachraňoval dobrý, "pokrokový" Západ pred zlým, zaostalým, "komunistickým" (??) Ruskom... Pritom realita je úplne iná. Rusko je pomerne štandardným liberálno-kapitalistickým štátom, pod vedením lúpeživého oligarchátu, čo ale nie je pre krajiny periférneho kapitalizmu nijak osobité. Navonok sa hlási k pravosláviu, ale v realite skôr preberá západný liberálny, antikresťanský model spoločnosti. Je v ňom veľa "bludov", ale valná väčšina z nich nie je domácej proveniencie, ale import zo Západu. Má sa teda tým "zasvätením" zabrániť importu bludov zo Západu do Ruska? Hm, to by dávalo istú logiku... Len by to potom mal Bergoglio aj takto otvorene pomenovať, ak mu naozaj ide o to čo tvrdí!

Co je pravda a nepravda se musíme naučit rozpoznávat- věc chladného posouzení. Čemu uvěřit a co odmítnout je záležitost celkového posouzení - záležitost srdce, co následovat, kam směřovat. Je to problém naší svobodné vůle na kterou apeluje Boží pravdy i ďáblova lež- je to náš úkol zde na zemi, ve kterém se musíme každý z nás osvědčit> Pán nás nás v tomto našem zrání chce vést, jen je třeba jít za ním.
Osobně si myslím, že pokud by zasvěcení bylo konečně učiněno, jak si ho Panna Maria (PM) v roce 1917 přála, tak jedině dobře, že by se tak konečně stalo, i když to mělo být učiněno dávno, abychom se byli bývali vyhnuli zdrcujícímu vývoji po roce 1917. Zasvěcení provedené právě v tomto čase možná dokonale poslouží k legitimizaci ustavující se Antikristovy říše (přijde jako velký mírotvůrce, viz. též Danielovo proroctví 7.kap), která bude duchovní pohromou pro pravé Boží zjevení (bible), přesto dá toto zasvěcení Bohu dostatečný mandát na závěrečný duchovní boj, ve kterém má být ďábel vyhnán z tohoto světa a nastoleno konečně Kristovo království- viz. začátek 20. kap. Janova Zjevení i splnění příslibu o rozdrcení ďábla ženou v začátku bible. Zneužití PM k legitimizaci Antikristovy říše se tak může stát okamžitě ďáblovým koncem ve vládě nad tímto světem. Zní to možná šíleně, ale zlomení moci držící nás od Boha ve vyhnanství z ráje bylo přece též zlomeno Kristovým Křížem, který byl ukut jeho nepřáteli a přesto se stal díky Boží všemohoucnosti stromem života. Proč by tedy nástup NWO se též nestal klíčovým prvkem v prozření lidstva a odvrácení se od tohoto ďáblova vynálezu, jak definitivně vyřešit tuto zemi> v okamžiku kdy vezmeme apokalypsu v dobrém, jako východ z Egypta (z domu otroctví hříchu), máme vyhráno.

Dráma na Loire. Ďalšia hrôza z repertoáru Francúzskej revolúcie – násilné utopenie protivníkov - Christianitas

„Naše telá budú hodené do vĺn a naše mená zneuctené.
Našou jedinou cťou na svete je náš Pán Ježiš Kristus.“
Pieseň z Vendée

Francúzsku revolúciu si zvyčajne spájame s gilotínou, a to oprávnene, aj keď tento jakobínsky vynález nebol jediným nástrojom na „zredukovanie“ počtu vzbúrencov…, hoci bol najpopulárnejší a používal sa na celom území Francúzska.
Najmä vo Vendée sa však používali aj iné metódy masového vyhladzovania, ako napríklad hromadné topenie, masová streľba a otrava vody arzénom. Samozrejme, nikto sa na tieto hrôzy nechce pamätať, nieto ešte si ich pripomínať…, až na niekoľko odvážnych výnimiek, ako je prípad, ktorý si dnes chceme pripomenúť.

Holandská sochárka Daphné du Barryová, prekvapila svojou originálnou a politicky nekorektnou sochou. Tentoraz zvečnila „Utopenie v Nantes“, ku ktorému došlo na Loire počas revolučného teroru (1793 – 1794).
wp.com/…/uploads/2022/02/Ahogamientos-Revolucionarios1.png
Za týmto nezvyčajným dielom stál investigatívny bádateľ Reynald Secher, ktorý holandskú umelkyňu poveril vytvorením sochy obrátenej k nebu: rodiny umučenej vo vodách rieky Loire.Ide o unikátne dielo! Nikdy predtým nebolo utopenie, ktoré nariadil Robespierre a jeho divokí jakobíni z Výboru pre verejné zdravie, zobrazené v bronze. Na pomery, aké dnes vládnu v umení a v historiografii, ide skutočne o odvážny čin.
Daphné du Barryová s tým nemala problém a s krutým realizmom vytesala v životnej veľkosti tri nahé postavy, ktoré do poslednej chvíle bojujú o prežitie. Nepochybne sa inšpirovala dobovými svedectvami a kronikami, pričom sa nechcela odchýliť od historických faktov a čo najvernejšie a najkrajšie stvárnila drámu vo Vendée s jasným zámerom: „Je potrebné zvečniť hrdinské a historické činy v bronze kvôli našim deťom a našim vnukom.“
V zime 1794 po porážkach pri Le Mans a Savenay zajali republikáni viac ako trinásťtisíc roľníkov v dôsledku čoho väznice v Nantes a okolí boli preplnené obrovským množstvom ľudí, pričom pre toľko „neužitočných úst“ nebola zabezpečené čo i len minimum potravín. Aby toho nebolo málo, prevažnú väčšinu z nich tvorili starí ľudia, ženy a deti, ktorí si nemohli zabezpečiť takmer nič alebo iba veľmi málo, čo pre vládu znamenalo neustále výdavky.
wp.com/…/uploads/2022/02/Ahogamientos-Revolucionarios4.png
Čoskoro neľudské podmienky prerástli do nebezpečnej epidémie; týfus sa začal šíriť nielen medzi väzňami, ale aj medzi dozorcami a vojakmi. Situácia vyžadovala rýchle riešenie a roľníkov bolo potrebné sa čo najrýchlejšie zbaviť. Gilotína však bola príliš pomalá a popravná čata príliš drahá – na zabitie toľkých ľudí nebolo dosť nábojov –, a tak Jean-Baptiste Carrier, vyslaný ako prokurátor do Nantes, dostal „geniálny“ nápad: navrhol parížskemu výboru kolektívne utopenie ako konečné riešenie mnohých problémov.
„Vyslanec Teroru“ išiel hneď na vec a predstavil „vertikálnu deportáciu“ väzňov ako účinnú a lacnú novinku: „Všetkých týchto darebákov naložíme do člnov, ktoré potom klesnú ku dnu“ (!). Aké jednoduché, rýchle a lacné! Akýkoľvek starý čln sa dal premeniť na plávajúcu rakvu, do ktorej bolo možné pripútať desiatky väzňov, a keď bol čln ďaleko od brehu, rozštvrtili ho sekerou. Záležitosť bola vyriešená v priebehu niekoľkých minút v nočnej tme a za sprisahaneckého mlčania pár ľudí.
So súhlasom ústrednej vlády sa rieka Loire od novembra 1793 do februára 1794 stala „národnou vaňou“, ako hovorí Carrier. Táto zvrátená praktika bola taká úspešná, že sa rozšírila vo viacerých mestách na brehu rieky, a to aj za bieleho dňa, napríklad v Angers, Ponts-de-Cé, Ancenis, Pellerin, Mauves a Savenay.
Akoby to nestačilo, bolo nariadené, aby si roľníci sami financovali náklady súvisiace s vlastnou smrťou, ktoré vznikli republike. Preto boli obraní o všetok majetok – peniaze, šperky, vlasy a oblečenie – predtým, než ich zaživa pohltili mohutné vody Loiry, ako o tom rozpráva očitý svedok:
„Dva člny s jednotlivcami sa zastavili v Prairie-aux-Ducs. Tam sme spolu s mojimi spoločníkmi videli ten najstrašnejší masaker, aký si len dokážete predstaviť. Viac ako 800 ľudí každého veku a oboch pohlaví bolo surovo utopených (…). Ak sa člny nepotápali dostatočne rýchlo, tí, ktorí boli na vrchu, boli zastrelení. Strašný krik nešťastných obetí ešte viac rozzúril ich katov. Všimol som si tiež, že všetci, ktorí sa v tú noc utopili, boli predtým vyzlečení do naha ako moja ruka. Ženy sa márne dožadovali, aby im ponechali aspoň ich kamizoly, ale nikto na to nedbal. Oblečenie, šperky a veci sa stali bezprostrednou korisťou ich katov. Takisto všetko, čo im bolo vzaté, predali na druhý deň ráno tomu, kto ponúkol najviac.“
V skutočnosti bol liek horší ako choroba, pretože hnijúce utopené telá čoskoro kontaminovali vodu Loiry do takej miery, že miestna polícia musela vydať ďalšie nariadenie zakazujúce pitie a varenie z riečnej vody.
Popravy počas Francúzskej revolúcie v Nantes