Je pravda, že Boh a Boží poriadok by mal byť základom argumentácie na takýchto protestoch. To je ale zriedkavé, ani nie preto, žeby to nevyhnutne organizovali "ilumináti", úplne postačuje aj to, že valná väčšina ľudí (na Západe aj Východe) už od Boha odpadla. Aj na Slovensku pri protestoch pred NR som si všimol, s akou nechuťou mnohí účastníci reagovali na vystúpenie kňaza resp. citovanie Písma (a to tam boli hlavne národniari!).

To by nás ale nemalo odrádzať od podpory toho mála, čo sa dnes robí v oblasti odporu. V opačnom prípade sa potom pýtam, načo (ak je teda všetko už aj tak stratené) tu vlastne neustále vypisujeme stovky príspevkov? Potom je azda lepšie sa pomodliť, zaľahnúť a čakať na smrť.
Mimochodom, Bergoglio predsa (ešte stále) občas spomenie aj Pána Boha, a napriek tomu je to falošný prorok ako vyšitý. Takže ani toto nie je úplne 100%-ná záruka.
Nemám v úmysle nikoho uraziť, zaiste treba byť mimoriadne opatrní a skúmať pozadie všetkého čo sa deje, vrátane akcií protestu. Len pozor, aby sme si opatrnosťou nakoniec nezdôvodňovali a neospravedlňovali vlastnú nečinnosť, čo je ako vravím obzvlášť rozšírený, alibistický postoj najmä na Slovensku. Toľko k tomu.

Ja vždy hovorím - nech vyhrá lepší! A týka sa to napr. aj moslimskej imigrácie. Pokiaľ nie sme schopní nič zorganizovať sami, alebo prevziať existujúcu akciu pod svoju kontrolu, tak nám proste niet pomoci.
Mimochodom, nejak sa tu všeobecne rozšírila antipatia proti akejkoľvek forme organizovania sa. Dnes je mimoriadne modernou forma "vyhrnieme sa a budeme robiť bordel a oni sa z toho poskladajú". Žiaľ, neposkladali sa, ako veľmi dobre ukázali aj udalosti okolo kovidu. Riešením je získať znova stratenú kontrolu nad inštitúciami, a nemyslím tým len parlament, ale napr. aj odbory. Lenže to si vyžaduje angažovanosť a každodennú mravčiu prácu bez okamžitých výsledkov, do čoho sa človeku odchovanému na konzume, pohodlí, zábave a individualizme nijak moc nechce.