Žiadne zľutovanie: kardinál umožnil katolícky pohreb po eutanázii

Filofej pred 4 hodinami
Peter(skala),čítal som to v nejakom vyjadrení morálnej teológie,je zo však stará vec.Aj kardinál Tomášek požiadal aby mu umelo nepredlžovali život prístrojmi.

aha... dobre že píšeš, len ten nazov: pasivna eutanazia dosť mýli.
Človek pod tým pojmom hned mysli na hriech, ale ked hovoríš o umelom udržiavani pri živote, tak treba byť konkretnejší.

Skus nejako konkretnejšie popisať situácie, kedy odpojenie pacienta je ešte pripustné a kedy už nie je.

Filofej pred 8 minútami
Pasívna eutanazia,teda keď človek požiada o odpojenie od prístrojov ktoré už len umelo predlžujú život a utrpenie,nie je ani vražda ani samovražda.

...ako to mysliš?
Niekde si to čital v katechizme alebo v niečom podobnom?
Lebo odpojenie človeka od pristrojov - ked ešte žije - je eutanazia, čiže vražda (zo strany lekara) a samovražda (zo strany pacienta).

Nikto si nemôže vziať život sám, hoc ako trpí.
To len telenovely a dezinformačne filmy sa spoločnosti snažia do mysle dosťať prevratenu moralku

ceskoslo včera
Církevní pohřeb na místě samozřejmě není. Církev nikdy v minulosti sebevrahům pohřeb z logických důvodů neumožňovala. A z dalšího hlediska, zemřelému člověku může být šumák, jestli má církevní pohřeb nebo ne. Už je přesně tam, kam patří. A to ví jen Bůh, který vidí všechny okolnosti.

to si vystihol ...Církevní pohřeb na místě samozřejmě není. Hlavne to slovo: "samozrejmosť", pretožepočas liturgie-obradu sa modli za spasu duše, čiže sa veriacim dáva nádej v spasenie zosnulej osoby. inač povedané, že sa vyzýva k modlitbe za dušu.

Avšak, ked je jasné, že duša bude zatratená, tak za taku dušu sa nemá ani modliť, nie to ešte jej vystaviť cirkev.pohreb

Civilný pohreb je niečo iné... ale cirkevný pohreb za zatratenu dušu je nie len nezmyslom ale aj stavanim sa proti Božej spravodlitvosti.

Lenže na to, aby sme s istotou mohli povedať, že za tu dušu sa nemá vykonať cirkev.pohreb, najprv treba rozhodnutie biskupa a najlepšie Svätej Stolice.

Ak oni rozhodnu, tak by bolo vierolomne sa staviať proti tomu a tvrdohlavo vyžadovať cirkev.pohreb.

O samovražde vravi exorcista

,,Keď mala šestnásť rokov, vstúpila do izby svojho otca a našla ho obeseného. Viete si
predstaviť ten šok, ktorý toto mladé dievča zažilo. A na tento obraz nikdy nevedela zabudnúť.Od tej chvile mala strach zo všetkého. Nedokázala pochopiť, že všetky jej následné strachy
pochádzajú z toho jedného strachu, keď našla svojho otca obeseného.
Nechal som ju, aby podrobne vyrozprávala celú udalosť. Ak je to možné, a to chcem veľmi
zdôrazniť, je potrebné nechať vyrozprávať tieto záležitosti veľmi detailne, lebo už vtedy
nastáva začiatok uzdravovania. Ale treba nájsť správnu osobu.
Žena plakala a bola nahnevaná na Boha. Nechal som ju, aby otvorila ventil všetkým svojim
citom. Keď skončila, mali sme pred sebou identifikovanú ranu (vtedy tá rana veľmi bolí).
Keď sme našli koreň jej strachu, museli sme položil svoju ruku na túto ranu a poprosiť Ježiša,
aby ju uzdravil. A tak sme sa snažili objaviť nejakú udalosť v Ježišovom živote, ktorá by
pripomínala udalosť, ktorú prežila žena.
Našli sme Ježiša na Kalvárii, ukrižovaného medzi dvomi mužmi. Žene som povedal, aby si
nepredstavovala Ježiša ukrižovaného, ale obeseného. A pri Ježišovi sme si predstavili dvoch
mužov, tiež obesených, z ktorých jeden bol jej otec. Teraz videla svojho otca nie obeseného v
izbe, ale obeseného pri Ježišovi, ako zápasí so smrťou spolu s Ježišom. Sprítomnenie tejto
chvíle bolo pre ňu veľmi bolestné. Vždy sa snažila vymazať zo svojej mysle obraz svojho
obeseného otca. Vždy sa snažila túto ranu ukryť. Teraz znova vidí svojho otca obeseného, ale
nie v jeho izbe, lež pri Ježišovi. A snaží sa sprítomniť túto chvíľu, ale pri Ježišovi. Jej otec
hovorí Ježišovi: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva."
Veľké utrpenie spôsobovala žene otázka: „Kde je teraz môj otec? Je môj otec v nebi?" Mala
veľké pochybnosti a kládla si otázku, či je spasený. A teraz počula Ježišovo uistenie: „Ešte
dnes budeš so mnou v raji." Ak toto slovo bolo povedané lotrovi, prečo nie aj môjmu otcovi?
A toto slovo prinieslo svetlo do života tejto ženy.
Kedykoľvek slúžim svätú omšu s modlitbami za oslobodenie ľudí, ktorí sa pokúsili o
samovraždu, táto žena verejne vyznáva, vydáva svedectvo o tejto udalosti a neprežíva pritom
nijaký strach. Je uzdravená.
Čo teda potrebujeme? Spojiť svoje problémy s Ježišovými problémami, aby mohli prijať
Ježišovu energiu a mohli byť uzdravené. Biblia je Božím slovom. Ak je nejaká chvíľa vo
vašom živote, keď sa toto slovo stáva slovom, ktorým sa k vám prihovára Ježiš, tak toto slovo
sa stáva živým. Už nebude len slovom, ktoré bolo povedané lotrovi pred dvetisíc rokmi. Vo
chvíli, kedy ho čítate, vás toto slovo vykupiteľsky uzdravuje..."
Elias Vella

Cirkevný pohreb zomrelému nepomôže a a ani neuškodí :)
Ako žil na zemi, tak bude žiť aj po smrti. Cirkevný pohreb je len posledná rozlúčka s telom zomrelého tu na zemi a neovplyvní to ani rozhodnutie Božie o jeho večnom živote vo večnosti. Preto sa dá povedať, že biskup nezhrešil. Nevieme, čo všetko človek prežil a čo ho viedlo k samovražde pomocou eutanázie. Faktom však je, že keď sa rozhodnem pre eutanáziu, tak to so sebou nesie aj skutočnosť, že niekto mi s ňou z ľudí musí pomôcť a ten niekto pácha smrteľný hriech tým, že asistuje pri eutanázii a keď sa ja rozhodnem pre eutanáziu, tak kvôli mne vtedy iný ľudia páchajú smrteľný hriech.
Človek už počas života má študovať Cirkevné učenie, duchovný život, morálku, sviatostný život a život milosti, aby urobil všetko pre to, aby sa mohol dobre rozhodovať vo svojom živote a aj v starobe. Preto ak sa rozhodol pre eutanáziu, tak sa rozhodol pre to, že nepozná učenie Katolíckej Cirkvi lebo bol lenivý a pohodlný a užíval si život "voľnosti" a toto ho robí zodpovedným za svoj čin v plnom rozsahu, alebo bol dementný ako starí ľudia zvyknú byť a v tej chvíli neschopný dobre zvážiť následky svojho rozhodnutia. Druhý dôvod, keďže bol aj zmagorený spoločnosťou a filozofiou, ktorá sa násilne presadzuje, ho robí nevinným. Ale ako to v skutočnosti je, tak to vie iba Boh a on teraz.
Preto Cirkevný pohreb je na mieste si myslím.

dalila pred 53 minútami
Peter(skala) pred 2 hodinami

Cirkevne učenie, zvlašť v staršom vydani o tom hovorí, že kto spácha samovraždu, takému by nemali robiť cirkev.sobaš

...som zabil

Peter(skala) pred 2 hodinami

Cirkevne učenie, zvlašť v staršom vydani o tom hovorí, že kto spácha samovraždu, takému by nemali robiť cirkev.sobaš

:-), ale rozumieme sa

Cirkevne učenie, zvlašť v staršom vydani o tom hovorí, že kto spácha samovraždu, takému by nemali robiť cirkev.sobaš, ale predpoklada sa, že samovraždu spáchal s plným vedomim.

To však nie je v každom prípade, čo sa týka eutanazie:
Male deti odpoja od pristrojov so suhlasom rodičov, ale pokial ide o dospelých resp. starých ľudí, tam tiež je otazne nakolko sa dokažu rozhodnuť za seba s plným vedomim.

Preto by ma zaujimalo či kardinál myslí na všetkých starých ludí, alebo len niektorých alebo väčšinu?

Viem si totiž predstaviť, že pre eutanaziu by sa rozhodol s plným vedomim aj taký starý človek, ktorý by to chcel aj napriek pomoci laikov, klerikov a dokonca aj samotným kardinalom.

Totiž duša človeka, ktorá je plná pekelnej nenavisti - tužiaca po posmrtnom živote (demonickom) neprijme utrpenie v živote a ani lasku, ktorá sa jej ponuka.

Taký človek odchadza zo života s jasným odkazom ako samovrah s judašskym duchom a vtedy by kňaz nemal uskutočniť cirkev.pohreb.
Sám by išiel proti sebe - svojmu svedomiu, zvlašť ked by bol učastný smrti toho človeka. Myslim na to, že by videl ako ten človek odmietal milosť zmierenia.