Ako som už avizoval, dnes som sa stretol s Vladom Palko, hovorili sme spolu skoro dve hodiny, spomenul som mu aj výhrady, ktoré tu poniektorí čitatelia mali. Musím povedať, že zrejme mnohí z nás máme veľmi skreslené informácie. Aj čo sa týka (vraj) problému Palko - Korec. POvedal som si, dobre, že som nikdy nebol v politike, pretože dnes by možno mnohí prepierali mňa, a pritom by boli "len" zle informovaní. Tak či onak, ja s Vladom Palkom problémy nemám, zhodli sme sa (už teraz) na všetkých nosných otázkach a problémoch dneška. NIkoho nepresviedčam, nech si každý tvorí svoj názor, ja to robím dlhodobo, a oplatí sa nevytvárať si ho z niektorých jednorazových a často čiastočných informácií. Howgh.

NIkoho nepresviedčam, nech si každý tvorí svoj názor, ja to robím dlhodobo, a oplatí sa nevytvárať si ho z niektorých jednorazových a často čiastočných informácií.

Prečo potom ho.no vieš a všetko tvdiš naopak?!

Vlada Palka poznám veľmi dlho. Viem že dlho bol veľmi nekriticky ovplyvnený Mikloškom, aj som mu to zazlieval. Ale vždy bol pre mňa jediný z KDH, z ktorým sa dalo hovoriť. Preto si nemyslím, že by ho v tejto veci bolo treba kádrovať. Knihu napísal na tému, ktorej sa všetci politici vyhýbajú ako čert krížu, a nikto ho v tom ani nepodporil. A to, že jeho knihu ocenil Benedikt XVI., a ešte mu aj napísal, neporovnávajme s jeho minulou činnosťou prípadne zaslepenosťou. Každý z nás sa môže aj mýliť. Aj ja, aj ktokoľvek z nás, podstatné je či vieme urobiť sebareflexiu resp. stáť za pravdou, keď na to dôjde.

V tom, že ho v tomto netreba kádrovať, máš zrejme aj pravdu. Mám ho od roku 2007 natvrdo zapísaného ako podliaka. Človek sa môže mýliť, ale keď mu to docvakne, ak mali jeho názory širší vplyv na verejnosť, mal by si pomýlenie aj pred širšou verejnosťou priznať. Podliak to neurobí a to je rozdiel medzi človekom, ktorý sa mýli, a ktorý je podlý. Ospravedlnil sa Palko niekedy za primitívny útok na otca kardinála kvôli tomu, že ako najvýraznejšia slovenská cirkevná autorita otec kardinál prijímal legitímnych politikov Slovenskej republiky? Ako podliaka som si ho zapísala po prečítaní reakcie otca kardinála v médiu Týždeň na skorší článok V. Palka, ktorý uverejnili v čísle 39/2007. S otcom kardinálom sa zhováral Zdeno Pupík. Na konci príspevku pripájam pasáž, ktorú považujem za najzaujímavejšiu v celom rozhovore. Existuje riadená opozícia, ktorá zaistí, že isté kruhy majú nakoniec vplyv na obe skupiny, ktoré sú v spoločenskom boji postavené proti sebe. Keby koncom 90.rokov minulého storočia neprišiel k vláde Dzurinda, možno by sme si dnes mohli sami podľa hospodárskych výsledkov stanoviť ceny energií, najmä elektrickej. Ja Palka osobne nepoznám a nepoznala som osobne ani otca kardinála. Tento úsudok som si urobila iba na základe posudzovania ich konania a ich vplyvu na nás, na spoločnosť. Otca kardinála som si vysoko vážila za jeho neskaziteľný charakter za každého počasia, ktorým nám dával príklad ako sa správať, bol Metodom našej éry, nikdy neprepadol nenávisti. V tom máš pravdu, že by som mala sa pozrieť na Benediktov list Palkovi s nadhľadom. Benedikt nepoznal tohoto človeka osobne a zrejme si urobil názor iba z jeho knihy. Podobne ako Benedikt XVI. podpísal odvolanie arcibiskupa Lengu z Kazachstanu, ktoré mu podstrčili zrejme podliaci na vysokých postoch (Lenga im dáva mená Bertone a Mamberti).

"Zdeno Pupík: Vladimír Palko uvádza ako neodpustiteľné, že ste sa stretli aj s Robertom Ficom. Údajne šlo o politický obchod, v ktorom zohráva hlavnú úlohu zmluva o výhrade svedomia...
Ján Chryzostom Korec: Vladimír Palko kardinálovi vytýka vo svojich útokoch nielen postoj voči Vladimírovi Mečiarovi. Podľa Vladimíra Palka „ešte horšia“ recidíva nastala vraj v prípade vzťahu k premiérovi Robertovi Ficovi. Vytýka kardinálovi, že sa uspokojil s tým, že otázka „výhrady svedomia“ nebude absolútnou prioritou novej vlády. No kardinál bol presvedčený, že aj vo vzťahu k novej vláde je nielen dobré, ale aj potrebné zachovať si zdravý rozum. Čo sa týka jej existencie, v prvom rade predošlé vlády jej do značnej miery pripravili cestu. Po druhé, ak predošlé vlády za osem rokov neurobili vo veci „výhrady svedomia“ nič podstatné, a to až do poslednej chvíle, ako bolo možné očakávať, že nová vláda sa zaviaže prijať zmluvu o výhrade svedomia napríklad do pol roka? Najmä keď ju tlačilo bremeno iných neriešených, zanedbaných, či priam zdeformovaných sociálnych problémov.
Pokiaľ ide o kardinála, ten sa vyslovil k otázke výhrady svedomia veľmi jasne a jednoznačne nejeden raz, a to nielen v Nitre na Kalvárii na sviatok sv. Cyrila a Metoda, ale aj v Levoči a inde. Tu je však potrebné pripojiť jednu závažnú okolnosť.
O základnej zmluve SR so Svätou Stolicou sa začalo rokovať niekedy roku 1994. O tejto zmluve hovoril premiér Mečiar už pri svojej prvej návšteve vo Vatikáne so Svätým otcom Jánom Pavlom II. a kardinálom A. Sodanom 17. októbra 1993. Rokovania sa potom začali. Premiér Mečiar o tom hovoril so Svätým otcom aj pri návšteve Ríma 20. – 22. apríla 1995 a potom pri návšteve Svätého otca na Slovensku 29. júna až 3. júla 1995. Na rokovanie o Základnej zmluve povzbudil KBS sám Ján Pavol II. svojím osobitným listom. Potom povzbudil KBS listom kardinál Sodano, a napokon prišiel na Slovensko osobne dnešný kardinál J.- L. Tauran, ktorému KBS sľúbila rokovania doviesť urýchlene ku koncu. Darilo sa to a „Základná zmluva“ bola takmer hotová. Bolo to však za Mečiarovej vlády, a opozícia vyvíjala tlak proti rokovaniam, aby táto vláda „nezabodovala“. Tak sa stalo, že sa rokovanie pod nátlakom vlastne zastavilo. Podrobnosti o tom radno zatiaľ ešte radšej vynechať. Vladimír Palko však o tom musí niečo vedieť. Po voľbách roku 1998 bol aj kardinál dvakrát pri podpise tzv. „Základnej zmluvy“ vo Vatikáne. No boli z nej už vyčlenené štyri vážne body, o ktorých mali byť uzatvorené osobitne tzv. „čiastkové zmluvy“, medzi nimi aj zmluva o výhrade svedomia. Doteraz bola však uzatvorená len zmluva o vojenskom Ordinariáte a čosi o školstve. A tak zabezpečenie výhrady svedomia nijako neprekazil roku 2006 svojím stretnutím s novým premiérom Ficom nitriansky kardinál, ale ktosi iný, kto zapríčinil najprv odklad, potom vydrancovanie Základnej zmluvy o dohovorené štyri závažné body z malicherných politických a mocenských dôvodov. Vladimír Palko to veľmi dobre pozná, i keď by bol rád, aby sa na to navždy zabudlo. No historické fakty sú faktmi a dokumenty sú v archívoch.
Márne sa teraz V. Palko snaží zastierať, že pomáhal prekaziť najprv uzatvorenie „Základnej zmluvy“ aj s výhradou svedomia, a potom nechal otázku výhrady zaspať takmer osemročnou nečinnosťou v tejto veci. Aký význam má jeho tvrdenie, že jeho vláda „mala aspoň potenciál za výhradu svedomia hlasovať“, keď podľa neho samého jedni „dali prednosť získaniu liberálnych hlasov vo voľbách“, a V. Palko takmer na konci druhého volebného obdobia pre získanie voličov odchodom z vlády „zbytočne obetoval a zbytočne sa pripravil o výhody vládnutia“, ako sám v článku napísal. Nebolo to vinou kardinála ani biskupov, že si na výhradu svedomia spomenul neskoro a vlak ušiel. A do druhého nastúpiť odmietol. To všetko boli jeho vedomé osobné rozhodnutia.
Našťastie, nádej na zabezpečenie výhrady svedomia zostáva, ak nechceme upadnúť do totality nacizmu, v ktorom ľudia boli donucovaní robiť aj surovosti proti svedomiu. A podľa toho sa všetko aj skončilo."

Tiež mám podobnú mienku o Palkovi, ako Monsko i vyššie Adam Sangala. Pápež Benedikt prečítal knihu a reagoval na ňu. Palka asi nepoznal... No konanie a pôsobenie Palka určite nepovažujem za dobré, ale za podlé... ako celé KDH - najväčší pokrytci, aké kedy boli pri moci a zastrešovali sa menom kresťanské, ale konali úplne inak.
Stačí výrok Dr. Čarmogurského budem pôsobiť ako červotoč - na to nezabudnem do smrti... toto je doslova taktika hnutia v kocke!! ŽIAĽ!
Je mi ľúto gvendolina - ale moje spomienky sú takéto. A že nechceli samostatné Slovensko, to už ani nejdem rozoberať...