Falošná idea liberalizmu (a socializmus a komunizmus sú jej deťmi, pretože hlásajú tiež slobodu a oslobodenie človeka, len ich prax je tak očividne kompromitujúca, že sa liberalizmus k nim už nehlási. Boli však časy keď napr. J. S. Mill nebol až taký netýkavý) mala predstavovať akúsi tretiu, abstraktnú a nikdy v praxi nevidenú cestu medzi dvoma reálnymi formami európskej spoločnosti: otrokárskou (pohanskou) a kresťanskou. Tieto dve všetci reálne poznali a zakúsili, tretiu si vysnívali.

Limity slobody

Všetci, ktorí chceli vidieť, videli a vedeli, že jediná spoločnosť v ľudských dejinách odsudzujúca a reálne potierajúca otrokárstvo, bola spoločnosť kresťanská. Tá však dobre vedela, že je možná len určitá miera slobody jednotlivca. Túto mieru kresťanská spoločnosť dokázala posunúť, na rozdiel od pohanskej spoločnosti, v ktorej sa sloboda týkala len vládnucich elít, omnoho viac smerom k spodným vrstvám. Táto koncepcia dedičným hriechom limitovaného, ale v rámci možností maximalizovaného šírenia autonómie jednotlivca, fungovala vďaka kresťanstvu a za predpokladu, že nebude ohrozená prirodzená hierarchia.

V závislosti na dedičnom hriechu a na prirodzenej hierarchii spoločnosti bola teda kresťanská spoločnosť koncipovaná prirodzene – hierarchicky, s tou snahou, aby sa každému dostalo maximálnej možnej slobody v rámci hierarchie. Idea slobody v kresťanskej spoločnosti bola limitovaná. V čom si boli všetci rovní, to bol práve tento základný limit, nemožnosti absolútnej slobody. Panovníci podliehali dedičnému hriechu rovnako ako posledný sedliak. A vedomie hierarchie a poddanosti siahalo zdola k panovníkom, a ďalej cez svätých, anjelov, archanjelov až k Bohu. Žiaden človek nebol vyňatý z tejto nutnosti, ale každý mal zároveň určitú mieru osobnej slobody, ktorá sa s pribúdajúcimi storočiami kresťanstva zväčšovala.

Podotknime, že pri presadzovaní individuálnej autonómie jedinca išlo o snahu kresťanstva. Teda určitú dlhodobú tendenciu. Namáhavé presadenie tejto snahy trvalo stáročia, pretože inak to nešlo. Bol to boj nielen so sociálnymi danosťami, ako veria marxisti či pozitivisti, ale bol to boj s pohanským človekom v každom z nás, ktorý sa neskončil, ale naopak, ako vidíme, pokračuje, a to v neprospech kresťanstva.

Po dlhých stáročiach sa nakoniec podarilo kresťanstvu vytvoriť zložitú sieť „privilégií“ rôznych stavov, cechov, korporácií, parlamentov, miest, slobodných obcí a pod., kde reálna sloboda dosiahla maximálnu možnú mieru vzhľadom na zaťaženie človeka dedičným hriechom a limitami prirodzenosti. Že každý sedliak nemal rovnakú mieru slobody a nemal ju takú veľkú ako mešťan alebo šľachtic, to je evidentné, avšak bola to maximálna možná a dosiahnuteľná sloboda za predpokladu, že: má byť trvalá a nie prechodná. Zaiste, dá sa dosiahnuť väčšia „sloboda“ jednotlivca, ako vidíme dnes, ale za cenu zrútenia spoločnosti a za cenu návratu k pohanskému otrokárskemu spoločenstvu, ktoré nám už máva v ústrety. Žiadna tretia cesta medzi otrokárskou spoločnosťou a kresťanskou neexistuje.

Návrat pohanskej otrokárskej spoločnosti

Preto dnes zažívame ten paradox medzi hlásaním všeobecnej rovnej slobody a jej vytrácaním. Nachádzame sa už totiž v obnovenom pohanskom štádiu spoločnosti. Je úplne zbytočné pachtiť sa za slobodou, pokiaľ sme sa vzdali kresťanstva. Tieto dva pojmy spolu súvisia. Kto zničí kresťanstvo, ten nakoniec zničí aj autonómiu jedinca. Bez kresťanstva si môžeme vyberať len medzi rôznymi variantmi otrokárskej pohanskej spoločnosti.

Najjednoduchšie na pochopenie bude, keď povieme, že v blízkej budúcnosti sa rozhodne či budeme občanmi multikultúrneho totalitného pohanského otrokárskeho štátu alebo rasového totalitného otrokárskeho štátu. Z neho nakoniec vyrastú elity, ktoré nebudú pociťovať žiadny kresťanský sentiment voči svojim otrokom. A nemusia to byť ani skorumpovaní ani neslušní ľudia, pokiaľ tým utešíme večných bojovníkov proti korupcii a za slušnosť. Budú to len pohania.

Genéza deštrukcie reálnej slobody

Aká je teda genéza deštrukcie reálnej kresťanskej hierarchickej slobody?

– najprv sa spochybní tmel spoločnosti – kresťanské náboženstvo

– potom sa spochybní prirodzená hierarchia, ktorá drží spoločnosť pohromade

– vyhlási sa príťažlivá idea rovnakej slobody pre všetkých

– nastáva krátke obdobie „slobody“, krátke v porovnaní so svetovými dejinami (väčšina európskych štátov sa liberalizovala až po roku 1918 a aj tých sto rokov, ktoré odvtedy prešli, sa už ozývala budúca pohanská otrokárska doba dostatočne nahlas)

– nasleduje morálna a sociálna anarchia s paralelnými degeneratívnymi javmi

– deštrukcia spoločnosti generuje stále viac a viac problémov nezvládnuteľných v tzv. „slobodnej“ spoločnosti

– nervózne elity prestanú hrať hru na nereálnu slobodu a zavedú hierarchiu, aby zachránili seba a svoju moc

– pre poriadok drasticky obmedzia slobodu jedinca

– hierarchiu musí držať pokope nejaké metafyzické „lepidlo“, (kresťanstvo už nie je prijateľné ani pre elity ani pre ľud, tak jedine pohanstvo; ponuka božstiev, sekulárnych alebo démonických je nepreberná, stačí si len vybrať)

– pohanstvo prinesie otroctvo

Liberalizmus – samovražedná ideológia vedúca ľudstvo späť do otroctva

---

heslo francúzskych monarchistov je ideálne lebo toto v sebe zhŕňa v pár slovách spoločnosť bude vždy zhora nadol a bez Boha to má Katastrofálne následky najprv Boh potom panovník poslúchajúci Boha alebo aspoň prirodzený zákon keď ide o zatiaľ pohanského vládcu