Prečo majú ženy podľa biblie mlčať? Význam závoja na hlave ženy

Prečo majú ženy podľa biblie mlčať ? A význam závoja na hlave ženy. Na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Pittsburghu v roku 1976. Matka Tereza mala stretnutie s mladými. Vtedy sa v USA prejavoval FEMINIZMUS, a prvá otázka bola, čo si myslí o kňazstve žien. Svätá Matka Tereza povedala: Nemám hlboké teologické vzdelanie, ale jedno si myslím, že keby Ježiš Kristus chcel, aby ženy boli kňazmi, tak by najprv udelil kňazstvo svojej matke Panne Márii!

Závoj na hlave ženy. Závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi hlave rodiny. Odkladať pred verejnosťou závoj znamenalo voľnosť spôsobov.
(Aj keď sa závoj už zriedka vo viditeľne podobe nosí. V duchovnom zmysle to stále platí, ono má vyjadriť pokoru a cudnosť ženy, podľa vzoru Panny Márie, v slovách a obliekaní, a spôsobe života)

Sväté písmo o dobrej žene: Ak je žena rozvážna a mlčanlivá, nemožno dosť preplatiť takú dobre vychovanú dušu. Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab, nijaká protihodnota sa nevyrovná zdržanlivej duši. Sirach. - kapitola 26.18

Žena nie je rovnaká ako muž ale rovnocenná. Feministky chcú byť nielen rovnaké, ale viac ako muž - mužatky. Žena sa tak skôr ponižuje. Osobitnou kapitolou sebaponižovania ženy je prostitúcia. Z rovnocennosti mužov a žien nevyplývajú aj ich rovnaké úlohy, a preto cirkev má do duchovného vedenia ustanovovať mužov. Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža (1Kor 11:8) a na účel stvorenia: Lebo ani muž nebol stvorený pre ženu, ale žena pre muža (1Kor 11:9). Čiže podľa Písma žena bola stvorená po mužovi, z muža a pre muža. Žena nebola stvorená, aby viedla, ale aby bola vedená. Ona však nielen viedla, ale i zviedla. Feministický duch Jezabel

Sme rovnocenní, ale nie rovnakí. Rovnocennosť v hodnote neznamená rovnakosť v úlohe. Rovnaká hodnota, ale rozdielne roly. Nie je to muž, kto je stvorený ako pomoc pre ženu, ale je to žena, ktorú Boh stvoril ako pomoc pre muža. Označenie „pomoc“ však nič nehovorí o nadradenosti muža, či podradenosti ženy.

Veď Stará zmluva často používa výraz „pomoc“ pre samotného Boha. Dôraz je položený na komplementárnu úlohu, ktorú má žena zohrávať. Má to byť pomoc, ktorá bude mužovi podobná, rovnocenná, jemu roveň, jemu zodpovedajúca, k nemu pasujúca.

Muž a žena v manželstve
Kľúčový text je zapísaný v Ef 5:21-33. Pavol začína novú časť epištoly slovami: Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom. Podľa egalitárov to znamená recipročnú, vzájomnú podriadenosť muža žene a žene mužovi, čo vylučuje vedúcu rolu muža v manželstve. To je však nezmysel.

Sv. Pavol hneď vysvetľuje, čo znamená „vzájomná“ podriadenosť: Ženy svojim mužom ako Pánovi, pretože mužje hlavou ženy (podobne i deti svojim rodičom, otroci svojim pánom). Ale už neplatí opačne, že muži sa majú podriaďovať ženám (rodičia deťom, páni otrokom). Prečo nie, ak by šlo o recipročnú podriadenosť?

Slovo podriadenosť (hypotassó) vždy znamená podriadenosť autorite. Nositeľom autority je preto ten, ktorému sa druhá strana má podriadiť, pričom podriadiť sa znamená rozpoznať svoje miesto v Bohom danom poriadku a jednať s ním v súlade. Čiže prijať autoritu toho, ktorého ňou Boh poveril (muža).

Ženy si teda môžu brať príklad z Panny Márie, ktorá sedávala pri Ježišových nohách a počúvala jeho slovo. Práve preto ju
Ježiš vyzdvihol (Lk 10:42). Žena sa však nemá len učiť, ale má byť i podriadená.

Žena má byť i podriadená komu? sa tu myslí na tých, ktorí v cirkvi vykonávajú učiteľský úrad. Tým sa nakoniec majú podriadiť všetci, ktorí sú „pod kazateľnicou“ a podriadená manželovi.

Čo tu Pavol zakazuje?
Žene však nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom. Žena sa teda má učiť, nie vyučovať. Má sa podriadiť, nie vládnuť nad mužom. Jedno i druhé má robiť v tichosti. Čo Pavlov zákaz znamená? Ak Písmo znamená to, čo hovorí, potom Pavlov zákaz znamená dve dôležité skutočnosti.

Po prvé: Ženám nie je dovolené vyučovať mužov v rámci verejných bohoslužieb. Vyjadrené pozitívne: Verejné vyučovanie v cirkvi, teda učiteľský úrad patrí mužom, nie ženám.

A za druhé: Ženám v cirkvi nie je dovolené stáť v pozícii autority nad mužmi. Vyjadrené pozitívne: Pozícia autority patrí mužom, nie ženám!

Dôsledky hriechu
Hospodin povedal žene: Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti (Gn 3:16a), a tiež
v oblasti manželstva: Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou. (Gn 3:16b).
Muž a žena boli pôvodne stvorení ako rovnocenné bytosti pre vzťah lásky a vzájomnej oddanosti. Ale pádom človeka bol princíp rovnosti dvoch pohlaví narušený.

Pád priniesol túžbu ovládať toho druhého.
Mužova porušenosť sa prejavuje snahou dominovať nad ženou. Ženina porušenosť sa prejavuje panovačnosťou, snahou manipulovať a ovládať muža.

Starozmluvná vykladačka Susan Foh píše, že „tu nejde iba o ženinu túžbu po mužovi, ale o túžbu dominovať nad jej
manželom. To on vyvažuje podrobením ženy.“ A tak sa z dvoch rovnocenných partnerov stali dvaja nerovnocenní rivali.

Rivalita medzi mužom a ženou, zápas o moc v manželstve, je dôsledok hriechu.
Boh hovorí žene, že v tomto zápase bude ťahať za kratší koniec. Do jej túžby oddať sa svojmu mužovi
v láske sa primieša iná, nová, hriešna túžba, túžba presadiť svoju vôľu proti mužovej vôli a tak byť rivalom svojho muža a nie jeho partnerom.

Žena nebola stvorená, aby viedla, ale aby bola vedená. Ona však nielen viedla, ale i zviedla.
A preto tá, ktorá sa chcela povýšiť, zažije v manželstve pokorujúce poníženie. Tvoj muž bude panovať
nad tebou, hovorí Boh žene. Odvtedy sú dejiny dejinami mužskej dominancie. To nebol pôvodný Boží
plán. To sú dôsledky hriechu, do pôvodne harmonického vzťahu hriech vniesol bolestivú
nerovnováhu, panovačnosť, bolesť – a to najmä pre ženu. Do príchodu kresťanstva
žili všetky ženy v poníženej pripútanosti k mužovi. Vo veľkej časti sveta tak žijú dodnes.

Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh.

1. Korint. 11:3. Podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. Ženy svojim mužom ako Pánovi,lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu. Efezanom - kapitola 5. 22

Biblická hermeneutika vzťahov medzi mužmi a ženami
Prach feminizmu usadol na stránkach našich Biblií a zahalil Božie slovo. To, čo Biblia raz jasne povedala o mužoch a ženách, to nám už nie je jasné. Muži a ženy sú rovnocenní vo svojej hodnote a nie úlohe(Gn 1:26-27)

Vzájomné dopĺňanie muža a ženy. Žena nie je vecou, ktorú muž môže používať podľa ľubovôle. Práve naopak, žena je »telo z tela muža « Gn 2, 23) Apoštol národov sv. Pavol chcel ženy priučiť skromnosti a podriadenosti mužom. Preto im zakazoval nielen učiť v chráme, ale dokonca aj pýtať sa na čokoľvek v samotnom chráme. Nikdy nemohli čítať Sväté Písmo v synagóge. To mohol iba muž, a nie to ešte, aby ženy ukázali a boli kňazmi.

Prečo majú ženy podľa biblie mlčať? Je možné, že kresťanské ženy v Korinte boli „posadnuté“ diskutovaním, ženy skákali do reči, nemiestne komentovali isté veci v Cirkvi, preto apoštol Pavol pristúpil k takémuto radikálnemu usmerneniu.

Chaos a neporiadok počas bohoslužieb, kde dochádzalo k hovoreniu rôznymi jazykmi a vyslovovaniu proroctiev, spôsobili ženy.

Nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala diablom zviesť a padla do hriechu.
Preto ženám zakazuje počas bohoslužieb rozprávať a dovoľuje sa z bázňou iba počúvať. A ak náhodou niečomu neporozumejú ohľadne viery, majú sa na to z bázňou spýtať doma svojich mužov (kňazov, duchovne zrelých)

Žena hoci by aj bola od muža svätejšia: nemá preberať úlohu muža, učiteľa v zhromaždení a môže rozprávať iba vtedy, keď je jej to dovolené.

Panna Mária bola svätejšia ako sv. Jozef, a predsa nepresadzovala svoju vôľu.
To môže pochopiť iba pokorná žena. Panna Mária je pokorná skrytá. Panna Mária je skrytá v Božom pláne, aby ju objavili iba tí, ktorí sú pokorní alebo sú ochotní sa pokoriť. Boh postavil všetko na pokore, lebo láska a pokora sú neodlúčitelné. Boh svoje najväčšie dielo ukryl do pokory, do prečistého srdca Bohorodičky a spoluvykupiteľky Panny Márie. Viac tu

Sv. ján Zlatoústy, aj muži musia byť pozorní voči ženám a s nimi zdielať, ak nerozumejú sú povinní odovzdať ženám to, čo v chráme počujú. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev.
Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá.

Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami, ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami. 1. list Timotejovi 2
Ale žena sa spasí rodením detí, ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti. Marian Kuffa: Ženy, buďte ženami! Ste nenahraditeľné! Čo je najkrajšie na žene? Ženskosť.
M. Kuffa: Ženy, buďte ženami! Ste nenahraditeľné! Čo je najkrajšie na žene? Ženskosť.
Prečo majú ženy mlčať

Osobitnou kapitolou sebaponižovania ženy sú, nemravné reči, nemravný život, panovačnosť, kariéra, potrat, prostitúcia atď
Diabolsky duch Jezabel

PRECO MAJU ZENY MLCAT

Sv. Pavol dáva ženám za vzor anjelov ktorí si tiež zahaľujú tvár pred Bohom
Má to hlboký náboženský a mravný význam:V tretej stati 11, 2—34 sv. Pavol píše o rozličných bohoslužobných otázkach a dotýka sa najmä hodov lásky a eucharistie.
Podľa gréckeho zvyku mužovia sa zúčastňovali na bohoslužbách s nepokrytou hlavou, kým ženy hlavne vydatéj sa zahaľovaly závojom. Poniektoré kresťanské ženy začaly závoj odkladať, ale apoštol nástojí, aby sa tento starý zvyk zachoval.

Pripisuje mu hlbší náboženský a mravný význam: Závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi hlave rodiny. Odkladať pred verejnosťou závoj znamenalo voľnosť spôsobov.

(Aj keď sa závoj už zriedka vo viditeľne podobe nosí. V duchovnom zmysle to stále platí, ono má vyjadriť pokoru a cudnosť ženy, podľa vzoru Panny Márie, v slovách a obliekaní, a spôsobe života)

Sv. Pavol dáva ženám za vzor anjelov ktorí si tiež zahaľujú tvár pred Bohom
( porovnaj Iz 6 2). Muz si však nemusí zahaľovať hlavu, lebo muža Boh prvého a priamo stvoril na svoj obraz a svoju slávu, kým žena je obrazom a slávovou muža.
Sv apoštol tu nijako nehovorí o menejcennosti ženy len chce, aby kresťanské ženy zachovaly cudné mravy a skromné spôsoby a nedopúšťaly sa v šatení všelikých výstrednosti.
1 .Muž a žena pri bohoslužbách. — Chválilim vás, [bratia], že vo všetkom pamätáte na mňa a zachovávate podania, ako som vám ich oddal. Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus Pán , hlavou ženy je muž a hlavou Krista je Boh.
Keď teda niektorý muž sa modlí, alebo prorokuje s prikrytou hlavou, zneucťuje si hlavu. Ale keď niektorá žena sa modlí, alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje si hlavu. Je to to isté, ako keby si dala (hlavu) oholiť. | Keď sa žena nezahaľuje, nech sa dá ostrihať! A ak je žene na potupu dať sa ostrihať alebo oholiť, nech sa zahaľuje!

Muž si nemusí prikryť hlavu, lebo je obrazom Božím a jeho slávou; žena však je slávou mužovou.
Muž si nemusí prikryť hlavu, lebo je obrazom Božím a jeho slávou; žena však je slávou mužovou. Veď nie muž je zo ženy, ale žena z muža; ani nebol muž stvorený kvôli žene, ale žena kvôli mužovi. V tretej stati 11, 2—34 Pavol piše o rozličných bohoslužobných otázkach a dotýka sa najmä hodov lásky a eucharistie.
Podľa gréckeho zvyku mužovia sa zúčastňovali na bohoslužbách s nepokrytou hlavou, kým ženy (hlavne vydaté) sa zahaľovaly závojom. Poniektoré kresťanské ženy začaly závoj odkladať, ale apoštol nástojí, aby sa tento starý zvyk zachoval.
Pripisuje mu hlbší náboženský a mravný význam: Závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi ako hlave rodiny. Odkladať pred verejnosťou závoj znamenalo istú voľnosť spôsobov.

Pavol dáva ženám za vzor anjelov, ktorí si tiež zahajujú tvár pred Bohom (porovnaj Iz 6, 2 ). Muž si však nemusí zahaľovať hlavu, lebo muža Boh prvého a priamo stvoril na svoj obraz a svoju slávu, kým žena je obrazom a slávou muža. Apoštol tu nijako nehovorí o menejcennosti ženy ako takej, ten chce, aby kresťanské ženy zachovalý cudné mravy, skromné spôsoby a nedopúšťaly sa v šatení a výstredností.

žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť. Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať aj ostrihať.

Ale ak je pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. 1Kor 11:4-6,"
V novej omši nie je div, že ženy chodia na verejné služby Bohu, s nezahalenou hlavou. Ba dokonca je dnes pre ženy pohoršením taká, ktorá si dá šatku počas novej omše na hlavu.

Už protestantizmus všetko bagatelizoval, odmietol omšu, odmietol úctivé gestá človeka smerom k Bohu ako sú klananie na kolenách, úklony pri modlitbách, zbožné držanie rúk pred sebou, držanie svojho srdca rukou alebo rukami pri modlitbách.
Protestantizmus hovorí, že toto všetko sú zbytočné veci, hlavná je viera v Boha, lebo IBA z viery sme spasení. Aký blud vziať zbožnosť úbohým ľuďom a všetko urobiť fádne, bez Ducha Božieho, bez úcty, bez poklony, bez poníženosti voči Tvorcovi, Vykupiteľovi a posvätiteľovi sveta.

Pred koncilom bola omša katolícka a preto aj držanie tela, gestá, zbožné vyjadrenie tela boli na osoh človeka. Aké krásne je vyjadrovať sa svojim telom k pokore pred Pánom Sveta, Kristom Kráľom. Ale čo to? Koncil vymyslel blud, že protestanti sú odrazu naši bratia a preto aj omšu je potrebné upraviť tak, aby sme týchto falošných bratov neurážali. Prestalo sa klaňať počas modlitieb, stačilo iba ukloniť hlavu. Postupne zaniklo aj to - už sa dnes neukláňa hlava, dokonca aj mnohí kňazi nemajú úctu pred vyslovením mena Ježiš Kristus, alebo pred menom Panny Márie.

restalo sa chodiť do kostola v tom najlepšom čo človek mal - v nedeľných šatoch, a tak sa chodí do kostola v čomkoľvek. Ženy na svoju hanbu dokonca chodia v minisukniach, s odhalenými ramenami a tak šatka na hlave? To patrí už starým babkám - ale nie tým moderným, ktoré si v 70 rokoch svojho života dajú minisukňu - ale tým starým babičkám, ktoré sme poznali z časov, keď pre svet bol ešte Kristus Kráľom.

Ale sv. Pavol nám jasne hovorí, že žena má mať šatku na hlave.

Nemusí, ak je ostrihaná ako chlap - nakrátko, čo je však pre ženu biblickú hanba, pretože dlhé vlasy sú pre ženu okrasou.
Aký odpor voči katolíckemu učeniu sa nachádza v centre samotnej katolíckej Cirkvi. Ako ľahko sa dala katolícka Cirkev ovplyvniť protestantským banalizmom.

Pre ženu nech je vzorom Panna Mária. Dnes majú ženy rôzne vzory, či už ide o speváčky, celebrity, modelky, herečky. Zväčša ide o ženy s pochybnou povesťou, ženy hriešne ako uhol, ženy ktoré dokonca hriech ukazujú verejne a chvália sa ním. Tak sa chvália koľko mali manželstiev, koľko vystriedali mužov, ukazujú svoju necudnosť na verejnosti, svoje pohanské a diabolské myšlienky, ktoré negujú Krista a jeho vieru.
Tieto vzory dnešných žien a dievčat, sa preniesli aj do kostolov a myslení katolíckych žien. Miesto vzoru Panny Márie, ktorá je vznešená, cudná, dobrotivá, láskavá, vždy so zahalenou hlavou - obdivujú ženy pochybných povestí. Hriech je človeku blízky a preto aj hriešne osoby priťahujú hriešne sklony.
Na tradičnej katolíckej omši je to inak. Ženy nosia šatky na hlave, majú vzor Pannu Máriu, chcú sa jej pripodobniť. Taktiež muži radi hľadia na túto milostivú Pani, ako na vzor čistoty a vysoko si ju preto vážia. Naopak ako s opovrhnutím hľadia na sporo oblečené ženy, ktoré stratili nielen u mužov hodnotu, ale hlavne sami u seba.
Všimnime si Pavlovho veršu - žena sa má modliť so zahalenou hlavou. Teda nejde iba o verejné modlitby v kostole, ale aj súkromné modlitby doma. Ako ľahko človek zabúda na Božie slovo, ako ľahko si všetko zľahčuje. Nech je nám naša milá Pani, Panna Mária vzorom čistoty a pokory pred Pánom a nech sú nám vzorom tie ženy, ktoré nasledujú vzor našej Panny a taktiež sa pokorujú pred Pánom tým, že poslúchajú jeho slovo a zahaľujú si hlavu počas modlitieb.
Krása pokornej ženy v šatke na hlave : Vzor všetkých žien - Matka Božia Mária.

Muži a ženy sú komplementárni vo svojich úlohách (Gn 2:18-25)
Prvé 2 kapitoly Biblie sú dvomi správami o stvorení. 1. kap. je veľkým, všeobecným pohľadom,
aké dnes nájdeme na Google Earth. 2. kap. sa díva na stvorenie podrobnejšie a konkrétnejšie – ako
plán mesta. V čom sa to prejavuje? Ak v Gn 1 pojem „človek“ je použitý vo všeobecnom význame
a označuje muža i ženu, tak v Gn 2 je pojem „človek“ použitý už konkrétne na označenie muža.
Stvorenie ženy začína Božím výrokom: Potom Hospodin Boh povedal: Nie je dobré človekovi byť

samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude rovnocenná (Gn 2:18).

Nie je to muž, kto je stvorený ako pomoc pre ženu, ale je to žena, ktorú Boh stvoril ako pomoc pre muža.
Označenie „pomoc“ však nič nehovorí o nadradenosti muža, či podradenosti ženy.

Veď Stará zmluva často používa výraz „pomoc“ pre samotného Boha. Dôraz je položený na komplementárnu
úlohu, ktorú má žena zohrávať. Má to byť pomoc, ktorá bude mužovi podobná, rovnocenná, jemu
roveň, jemu zodpovedajúca, k nemu pasujúca. Jej pomoc nebude pozostávať len
v naplnení mužovej potreby partnera. Bez ženy by muž nemohol naplniť úlohu množte sa a naplňte
zem a podmaňte si ju. Bez ženy by nemohol naplniť poslanie správcu zeme, atď. Žena teda nie je
klonom muža, ani kópiou muža, ale dokonale komplementárnou bytosťou k mužovi, ako to neskôr

vyjadrí sám muž: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! (Gn 2:23a).

Avšak skôr ako Boh naplní mužovu potrebu pomoci, mu túto potrebu odhalí. Robí to tým, že
k mužovi privedie všetky zvieratá, aby ich pomenoval. S akým výsledkom? ..., ale rovnocennú pomoc
nenašiel (Gn 2:20b). Potom k nemu privedie ženu, aby ju pomenoval. S akým výsledkom? Bude sa
volať mužena, lebo bola vzatá z muža (Gn 2:23b)! V Starej zmluve právo pomenovať niekoho
znamenalo mať nad ním autoritu. V Gn 1 pomenúva stvorené veci Boh. V Gn 2, toto právo Boh udelí
mužovi, čím mu zverí autoritu, ktorú žene nezveril. Muž sa tak stáva nositeľom autority vo vzťahu

k žene.

Amee Byrd píše, že ženy treba považovať za „nevyhnutné spojenkyne“ v službe evanjelia. Žena
má byť pre muža „pomocou – ezer,“ spojenkyňou, v úlohe, ktorú dostali od Stvoriteľa. Ako ezer

hovorí o Božom vzťahu k Izraelu ako jeho pomoc, ktorá je nevyhnutná na prežitie, tak je žena v spojenkyňou, bez ktorej muž nemôže uspieť ani prežiť. V tomto zmysle je muž závislý na svojej spojenkyni. Preto hoci máme v duchovnom vedení mužov, nechceme v cirkvi pestovať mužskú kultúru. Ženy sú nielen nevyhnutnými spojenkyňami svojich manželov v ich domácnostiach, ale aj nevyhnutnými spojenkyňami mužov pri plnení poslania v Božej domácnosti (cirkvi).

Ak teda Gn 1 hovorí o mužovi a žene vo vzťahu k Bohu a zdôrazňuje ich rovnocennosť, tak Gn
2 hovorí o mužovi a žene vo vzťahu k sebe navzájom a zdôrazňuje ich komplementárnosť. Žena má

dopĺňať muža a muž ženu.
Sme rovnocenní, ale nie rovnakí. Rovnocennosť v hodnote neznamená rovnakosť v úlohe. Rovnaká hodnota, ale rozdielne roly.

Novozmluvná interpretácia správy o stvorení muža a ženy
Ako interpretuje správu o stvorení muža a ženy Nová zmluva? Gn 2 tvorí základ Pavlovho
učenia o mužovi ako hlave, čiže o určitej hierarchii v postavení muža a ženy. Pavol sa pritom odvoláva
na poradie stvorenia: Adam bol totiž stvorený prvý a potom Eva (1Tim 2:13), na spôsob stvorenia:
Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža (1Kor 11:8) a na účel stvorenia: Lebo ani muž nebol stvorený
pre ženu, ale žena pre muža (1Kor 11:9). Čiže podľa Písma žena bola stvorená po mužovi, z muža
a pre muža.
Všetky tri Pavlove argumenty sú pritom vzaté z Gn 2 a nie z Gn 3. Sú založené na stvorení a nie
na Páde človeka. Nie sú výsledkom ani ľudského hriechu, ani patriarchálnej kultúry. Je zrejmé, že keď
ide o mužské a ženské roly, povolania a práva, tak mnohé kultúrne zvyklosti je treba revidovať,
a niektoré aj odmietnuť. Stvoriteľ však určil, že muži a ženy majú mať odlišné, ale vzájomne sa
dopĺňajúce funkcie. Celý koncept mužovho vedúceho postavenia (hlavy) je tak daný stvorením, nie

kultúrou – Bohom, nie človekom. Preto je nadčasový, záväzný.

3. Muž a žena v Páde

3.1 Porušenie rovnocennosti – Gn 3:1-19
Gn 3 rozpráva príbeh, ktorý od základu zmenil podobu sveta, v ktorom žijeme. Dôsledkom
hriechu človeka vstúpila do sveta bolesť, utrpenie, porušenosť, smrť. To, čo malo mužovi a žene
prinášať najväčšiu radosť a naplnenie – manželstvo, materstvo, práca – bude odteraz poznačené

bolesťou a utrpením. V prípade ženy je to bolesť v oblasti materstva.

Hospodin povedal žene:
Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti (Gn 3:16a), a tiež
v oblasti manželstva: Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou. (Gn 3:16b).
Muž a žena boli pôvodne stvorení ako rovnocenné bytosti pre vzťah lásky a vzájomnej
oddanosti. Ale pádom človeka bol princíp rovnosti dvoch pohlaví narušený. Pád priniesol túžbu
ovládať toho druhého. Mužova porušenosť sa prejavuje snahou dominovať nad ženou. Ženina
porušenosť sa prejavuje panovačnosťou, snahou manipulovať a ovládať muža. Starozmluvná
vykladačka Susan Foh píše, že „tu nejde iba o ženinu túžbu po mužovi, ale o túžbu dominovať nad jej
manželom. To on vyvažuje podrobením ženy.“ A tak sa z dvoch rovnocenných partnerov stali dvaja

nerovnocenní rivali.

Rivalita medzi mužom a ženou, zápas o moc v manželstve, je dôsledok hriechu.
Boh hovorí žene, že v tomto zápase bude ťahať za kratší koniec. Do jej túžby oddať sa svojmu mužovi
v láske sa primieša iná, nová, hriešna túžba, túžba presadiť svoju vôľu proti mužovej vôli a tak byť

rivalom svojho muža a nie jeho partnerom.

Žena nebola stvorená, aby viedla, ale aby bola vedená. Ona však nielen viedla, ale i zviedla.
A preto tá, ktorá sa chcela povýšiť, zažije v manželstve pokorujúce poníženie. Tvoj muž bude panovať
nad tebou, hovorí Boh žene. Odvtedy sú dejiny dejinami mužskej dominancie. To nebol pôvodný Boží
plán. To sú dôsledky hriechu, že do pôvodne harmonického vzťahu hriech vniesol bolestivú
nerovnováhu, egoizmus, panovačnosť, tyraniu, bolesť – a to najmä pre ženu. Do príchodu kresťanstva

žili všetky ženy v poníženej pripútanosti k mužovi. Vo veľkej časti sveta tak žijú dodnes.

Dôsledky hriechu zasiahli ženu práve tam, kde je najzraniteľnejšia – v jej materstve a manželstve, v jej túžbe po
mužovi i po deťoch.

Aké dôsledky prinesie hriech mužovi? Aj jeho zasiahnu bolestivo tam, kde je najzraniteľnejší,
v jeho úlohe živiteľa rodiny, v existenčnom zápase o chlieb. Jeho práca bude spojená s bolesťou

a námahou.
Pád človeka spôsobil porušenie rovnocennosti i deformáciu pôvodných rolí, nie však uvedenie

nových rolí. Muž bude panovať nad ženou a ona sa bude búriť a vzdorovať mu.

Novozmluvná interpretácia Pádu človeka
Ako interpretuje príbeh Pádu človeka Nová zmluva? V Rim 5 Pavol vykresľuje históriu Pádu
a vykúpenie ľudstva. Táto história sa podľa Pavla spája so skutkami dvoch ľudí: Lebo ako
neposlušnosťou jedného človeka sa mnohí stali hriešnikmi, tak aj poslušnosťou jedného sa mnohí stanú

spravodlivými (Rim 5:19).
Pozoruhodné je Pavlovo tvrdenie, že kvôli Adamovi bola celá ľudská rasa podrobená smrti: Cez
jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože
všetci zhrešili (Rim 5:12). Pre previnenie jedného mnohí zomreli... (Rim 5:15b) Pre priestupok

jedného zavládla smrť skrze tohto jedného... (Rim 5:17)

Pavol nehovorí, že hriech a smrť vstúpili do sveta skrze Evu, ani že vstúpili skrze Adama a Evu
spoločne, ale len skrze Adama. Podľa Gn 3 je to však Eva, ktorá neposlúchla ako prvá, je to Eva, ktorá
dala mužovi, aby jedol z ovocia zakázaného stromu. Na inom mieste i sám Pavol hovorí: A nie Adam
bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a dopustila sa hriechu (1Tim 2:14). V Rim 5 však zdôrazňuje, že
to bolo skrze Adamov čin, pre ktorý celé ľudstvo upadlo pod odsúdenie. Pavol tak explicitne hovorí to,
čo je implicitne vyjadrené v Gn 3:8-9: Keď počuli hlas Hospodina Boha, ktorý sa prechádzal po
záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa muž i jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy

záhrady.

Hospodin Boh zavolal na človeka a opýtal sa ho: Kde si?
Zhrešil muž i žena, ale je to muž, ktorý je braný na zodpovednosť. Muž sa má zodpovedať za
obidvoch. Keď Boží súd potom padne na ženu, týka sa len jej osobne. Ale mužovi Boh hovorí: ...pre
teba je prekliata pôda (Gn 3:17b). Dôsledky mužovho hriechu padnú nielen na neho samého, ale na
celé stvorenie. A znovu mužovi, nie žene, hovorí Boh: ... prach si a do prachu sa vrátiš (Gn 3:19b).
Bol to hriech muža, čo priniesol rozsudok smrti pre celé ľudstvo. Z toho je zrejmé, že muž nesie za
hriech a jeho dôsledky zodpovednosť, ktorú žena nenesie. Preto má Pavol dobrý dôvod k tomu, aby
povedal, že: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na

všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili“ (Rim 5:12).

Feministická teológia popiera, že by muž mal pozíciu autority vo vzťahu k žene.

Ale to jenezlučiteľné s Gen. 3, aj s Rim. 5. Adam ako hlava nesie za Pád zodpovednosť, akú Eva nenesie. Jeho
hriech má dopad na celé ľudstvo, taký dopad Evin hriech nemá. Písmo pripisuje Adamovi rolu hlavy
a reprezentanta celej ľudskej rasy, ktorú Eve nepripisuje. Hoci Eva zhrešila prvá, hriešnu prirodzenosť

dedíme nie pre jej, ale pre Adamov hriech (1Kor 15:22, 44-49).

Pavol navyše robí paralelu medzi Adamom a Kristom (Rim 5:14). Ako Adamov hriech priniesol
súd a smrť mnohým, tak Kristova poslušnosť priniesla mnohým život. Ak nemôžeme hovoriť
o Adamovi ako o jedinečnej hlave starého ľudstva, potom nemôžeme hovoriť ani o Kristovi ako
o jedinečnej Hlave nového ľudstva. Potom celá paralela medzi Adamom a Kristom padá a základy

biblickej teológie o Páde a vykúpení sú podkopané.

Muž a žena v spasení. Obnovenie rovnocennosti
Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani
otrok, ani slobodný, nie je muž a žena, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi (Ga 3:27-28).
Rovnocennosť muža a ženy, ktorá bola daná stvorením a porušená Pádom, bola opäť obnovená
spasením. Pavol v citovanom verši hovorí o jednote v Kristovi. Táto rovnocennosť a jednota však platí
v cirkvi, nie v spoločnosti. V Kristovi sme všetci jedno bez ohľadu na národnosť, spoločenské
postavenie či pohlavie. V cirkvi neexistujú rozdiely v hodnote. Sme rovní i rovnocenní, ale nie
rovnakí. Žid zostáva Židom i Grék Grékom, otrok otrokom a slobodný slobodným, muž mužom a žena
ženou. Čiže rozdiely v hodnote sú zrušené, ale rozdiely v postavení a roli zostávajú. Tento text nič
nehovorí o tom, ako majú vyzerať roly tam, kde nie je ani muž a žena. To musíme hľadať inde, napr. v
Ef 5.
Niektorí feministickí teológovia však na základe tohto textu robia paralelu medzi otrokmi
a ženami a medzi otroctvom a manželstvom. Pavol vraj nevyzýval otrokov, aby zvrhli nespravodlivý
otrokársky systém, ani nevyzýval ženy, aby zvrhli nespravodlivý kultúrny stereotyp v manželstve,
v ktorom muž bol hlavou. Ako ženy viedol k tomu, aby sa podriadili svojim mužom, tak i otrokov
viedol k tomu, aby sa podriadili svojim pánom. Ale otroctvo už bolo dávno zrušené a otroci už boli
dávno oslobodení. Nie je preto načase, aby i nespravodlivý kultúrny stereotyp v manželstve, v ktorom
muž je hlavou, bol zrušený a ženy boli oslobodené? Veď platí, že v Kristovi niet ani otroka, ani slobodného, a rovnako niet ani muža ani ženy.Tento argument je však chybný. Paralela medzi otrokom a ženou vôbec neobstojí, rovnako ako ani paralela medzi otroctvom a manželstvom. Prečo nie?

1. Písmo nikde nehovorí, že otroctvo bolo ustanovené Bohom. Boh ho v Písme reguluje a obmedzuje. Manželstvo a duchovné vodcovstvo muža v rodine a cirkvi však bolo ustanovené Bohom.

2. Otroctvo v Izraeli bolo obmedzené na 6 rokov. Dandamayev: „V Biblii máme prvýkrát v svetovej literatúre výzvy k tomu, aby sa s otrokmi zaobchádzalo ako s ľudskými bytosťami v ich vlastnom záujme, nielen v záujme ich pánov.“

3. Pavol v NZ odporúča otrokom v 1Kor 7:21, aby získali slobodu, ak môžu. Nikde však nedáva podobnú radu ženám v zboroch s mužským vedením.

NZ učenie bolo základom na odstránenie inštitútu otroctva v rímskej ríši. Otroctvo je ľudská
inštitúcia, ktorá je ovocím ľudského hriechu. Preto má byť zrušená. Vďaka Bohu že bola!5 Manželstvo
je však Bohom daná inštitúcia, pričom mužovo vedúce postavenie v manželstve bolo dané Bohom ešte
pred Pádom. Pád spôsobil deformáciu pôvodných rolí, nie uvedenie nových rolí. Spôsobil zneužitie
autority na strane muža a odmietanie autority, príp. uzurpovanie si moci na strane ženy. Spasenie
v Kristovi však obnovuje stvoriteľský poriadok, odstraňuje zlorečenstvo Pádu vo vzťahoch, keď opäť
nastoľuje rovnocennosť muža i ženy, ale neodstraňuje rozdielnosť ich rolí v manželstve danú pri stvorení.

Obnovenie komplementárnosti
Pád človeka narušil nielen rovnocennosť muža a ženy, ale aj ich komplementárnosť. Evanjelium
však zvestuje nielen obnovenie rovnocennosti muža a ženy, ale aj obnovenie ich komplementárnosti.
Keďže biblické učenie o postavení a úlohe ženy v cirkvi je neoddeliteľne spojené s biblickým učením
Za výdatného prispenia evanjelikálnych kresťanov na čele s Williamom Wilberforceom. O postavení a úlohe ženy v manželstve (ak platí komplementárny pohľad na jej postavenie v manželstve, platí i v cirkvi a naopak), začneme pohľadom na komplementárnosť v manželstve.

Muž a žena v manželstve
Kľúčový text je zapísaný v Ef 5:21-33. Pavol začína novú časť epištoly slovami: Navzájom sa
podriaďujte v bázni pred Kristom. Podľa egalitárov to znamená recipročnú, vzájomnú podriadenosť
muža žene a žene mužovi, čo vylučuje vedúcu rolu muža v manželstve. To je však nezmysel. Pavol
hneď vysvetľuje, čo znamená „vzájomná“ podriadenosť: Ženy svojim mužom ako Pánovi, pretože muž
je hlavou ženy (podobne i deti svojim rodičom, otroci svojim pánom). Ale už neplatí opačne, že muži
sa majú podriaďovať ženám (rodičia deťom, páni otrokom). Prečo nie, ak by šlo o recipročnú
podriadenosť?
Slovo podriadenosť (hypotassó) vždy znamená podriadenosť autorite. Nositeľom autority je
preto ten, ktorému sa druhá strana má podriadiť, pričom podriadiť sa znamená rozpoznať svoje miesto

v Bohom danom poriadku a jednať s ním v súlade. Čiže prijať autoritu toho, ktorého ňou Boh poveril.

Ďalej gr. slovo navzájom (allélón) má dva významy. Jednak znamená každý každého, napr.: Nové
prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali...(Jn 13:34). A jednak znamená jedni druhým,
napr.: Jedni neste bremená druhých...(Ga 6:2). V tomto druhom význame Pavol používa slovo allélón

v Ef 5:21. Tak to prekladá i Roháček: Podriaďujúc sa jedni druhým.

Ani Ef 5:21, ani žiadny iný novozmluvný text nehovorí o recipročnom, teda o vzájomnom
podriadení sa muža žene a ženy mužovi, ale všetky paralelné texty hovoria len o podriadení sa ženy
mužovi (Kol 3:18; 1Pt 3:1). Muži nikde nie sú vyzvaní k podriadenosti ženám, ale k láske k ženám.
Prečo nie? Lebo mužovi Boh zveril postavenie hlavy, autority v manželstve: ...pretože muž je hlavou
ženy, ako je aj Kristus, Spasiteľ tela, hlavou cirkvi. Ako je cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom
aj ženy mužom (v.23). Tak ako v cirkvi neplatí recipročná podriadenosť, teda cirkev Kristovi a Kristus
cirkvi, tak ani v manželstve, ktoré je obrazom vzťahu Krista a cirkvi. Každé kresťanské manželstvo
má odrážať vzťah Krista a cirkvi a ten vzťah nie je egalitársky – rovnostársky, lebo Kristus je voči cirkvi v postavení Hlavy, autority.

Pavol v tomto texte nehovorí len to, že manželstvo je obrazom vzťahu Krista a cirkvi, ale aj to,
akým spôsobom kresťanské manželstvo odráža vzťah Krista a cirkvi. Mužova rola aj ženina rola má
byť ovládaná duchom evanjelia, teda láskou. Žena miluje muža a svoju lásku vyjadrí dobrovoľnou
podriadenosťou mužovi. Tým zobrazuje dobrovoľnú, milujúcu podriadenosť cirkvi Kristovi.

Muž miluje svoju ženu a svoju lásku k žene vyjadrí svojou obetavou starostlivosťou o ženu. Tým zobrazuje
Kristovu obetavú lásku k cirkvi. Ale tak, ako Kristus svojou obetavou láskou neprestal byť Hlavou
cirkvi, tak ani muž svojou obetavou láskou neprestáva byť hlavou ženy (Ef 1:22).
Aké manželstvo teda zobrazuje Kristov vzťah k cirkvi a vzťah cirkvi ku Kristovi? Také,
v ktorom je muž milujúcou hlavou a žena podriadenou manželkou. Rozdielnosť úloh, či rôl
v manželstve neznamená nadradenosť muža a menejcennosť ženy. Sú rovnocenní v hodnote
i dôstojnosti, ale majú Bohom dané rozdielne roly, ktoré vyplývajú z Bohom danej rozdielnosti medzi mužom a ženou. Tak vytvárajú komplementárny, vzájomne sa dopĺňajúci vzťah.

Ef 5:21-33 teda potvrdzuje postavenie muža ako hlavy v manželstve, lebo sa nejedná
o nespravodlivý kultúrny stereotyp, ktorý treba zrušiť. Ani sa nejedná o patriarchálnu nadradenosť
danú vtedajšou dobou. Jedná sa o nadčasovú rolu muža a ženy v manželstve práve tak ako vzťah Krista a cirkvi je nadčasový a prekračuje všetky ľudské kultúry.

Muž a žena v cirkvi
Tak ako Biblia učí o vedúcej úlohe muža v manželstve, podobne učí aj o vedúcej úlohe muža
v cirkvi. V rámci pokynov pre verejné bohoslužby zboru(cirkvi) Pavol hovorí: Žena nech prijíma
poučenie v tichosti so všetkou podriadenosťou. Žene však nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom,
ale nech si počína v tichosti (1Tim 2:11-12). Pavol tu zrejme rieši lokálny problém v Efeze, keď si
ženy v zbore uzurpovali učiteľské postavenie, ktoré patrilo mužom, biskupom. O nich Pavol hovorí
6v ďalšej kapitole s tým, že kvalifikáciou k učiteľskému úradu v cirkvi mala byť okrem iného práve schopnosť učiť.

Čo tu Pavol prikazuje? Žena sa má učiť.
V dobe, keď ženy boli v spoločnosti považované za menejcenné bytosti a vzdelanie im bolo upierané, toto slovo pôsobí priam revolučne, oslobodzujúco. Pavol v cirkvi otvára ženám dvere k tomu, k čomu im vtedajšia doba dvere zatvárala.

Ženy si teda môžu brať príklad z Panny Márie, ktorá sedávala pri Ježišových nohách a počúvala jeho slovo. Práve preto ju

Ježiš vyzdvihol (Lk 10:42). Žena sa však nemá len učiť, ale má byť i podriadená. Komu?
Pravdepodobne sa tu myslí na tých, ktorí v cirkvi vykonávajú učiteľský úrad. Tým sa nakoniec majú podriadiť všetci, ktorí sú „pod kazateľnicou“.

Čo tu Pavol zakazuje?
Žene však nedovoľujem učiť, ani vládnuť nad mužom. Žena sa teda má učiť, nie vyučovať. Má sa podriadiť, nie vládnuť nad mužom. Jedno i druhé má robiť v tichosti. Čo Pavlov zákaz znamená? Ak Písmo znamená to, čo hovorí, potom Pavlov zákaz znamená dve dôležité skutočnosti.

Po prvé: Ženám nie je dovolené vyučovať mužov v rámci verejných bohoslužieb.
Vyjadrené pozitívne: Verejné vyučovanie v cirkvi, teda učiteľský úrad patrí mužom, nie ženám.
A za druhé: Ženám v cirkvi nie je dovolené stáť v pozícii autority nad mužmi. Vyjadrené pozitívne: Pozícia autority patrí mužom, nie ženám.

Čo Pavlov zákaz neznamená?
Neznamená absolútny zákaz hovorenia žien na bohoslužbách.
Nariadenie nech si počína v tichosti sa týka verejného vyučovania na bohoslužbách, ale nie modlitieb,
spevu, čítania Písma apod. Podobne i Pavlovo nariadenie na inom mieste o mlčaní žien v zhromaždení
neznamená absolútny zákaz hovorenia, ale z kontextu je zrejmé, že sa vzťahuje na rozsudzovanie

proroctiev, ktoré prináležalo povereným mužom (1Kor 14:34-35).

Ďalej Pavlov zákaz neznamená absolútny zákaz učiť, lebo inde nabáda staršie ženy, aby učili
mladšie ženy (Tít 2:3) Rovnako Timotejovi píše, že od detstva pozná sväté Písma (2Tim 3:15). Kto iný
ak nie jeho matka i stará matka učili dieťa Timoteja poznávať Písmo (2Tim 1:5)? Rovnako to
neznamená zákaz neformálneho vyučovania v súkromí, o akom čítame v prípade Priscilly, ktorá sa
spolu so svojím mužom Akvilom ujala Apolla a ešte dôkladnejšie ho poučili o Božej ceste (Sk 18:26).
Má Pavlov zákaz, žene nedovoľujem učiť, univerzálnu platnosť pre cirkev, alebo platil len pre
danú situáciu? Je normou, ktorá je záväzná i pre nás, alebo nie je? Ak prehlásime o ktoromkoľvek
texte Písma, že má len lokálnu (nie univerzálnu) a len dočasnú (nie trvalú) platnosť, otvárame tým
dvere k odmietnutiu apoštolského učenia, keďže takmer celá Nová zmluva bola adresovaná do špecifických situácií lokálnych zborov.

Evanjelikálni feministi sa snažia Pavlove jednoznačné slová zrelativizovať rôznym spôsobom,
aby tak Pavlov zákaz zúžili len na danú situáciu v Efeze. Ale Pavol svoj zákaz nezdôvodňuje miestnou
situáciou (vraj ženy v Efeze šírili falošné učenie, pre čo však neexistuje žiaden dôkaz), ani

nevzdelanosťou žien (vraj ženy vtedy neboli dostatočne vzdelané, čo dnes už neplatí).

Nepoužíva ani kultúrny, či spoločenský argument (že v danej kultúre bolo nepredstaviteľné, aby ženy boli v pozícii
učiteliek). Používa teologický argument zo stvorenia človeka a z Pádu človeka.
Jeho argument zo stvorenia znie takto: Adam bol totiž stvorený ako prvý, potom žena (1Tim
2:13). Adamova pozícia, či rola autority je daná jeho stvorením. Čiže to, že bol stvorený ako prvý, má
význam nielen časový (prvý v poradí), ale i teologický (je Boží prvorodený s právami, ktoré boli
spojené s prvorodenstvom).7 S pozíciou autority však je spojená i zodpovednosť. Boh Adamovi
adresoval zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla a to ešte pred stvorením ženy. Adamova

poslušnosť bola kľúčová pre celé ľudstvo, ktorého bol reprezentantom.

Ale čo sa nestalo?
Pokušiteľ zámerne obišiel Bohom daný poriadok a šiel za ženou, aby jednala
nezávisle od muža. A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a dopustila sa hriechu (v.14).
Príbeh Pádu ukazuje na prevrátenie Božieho poriadku stvorenia, keď žena zlyháva v roli podriadenej
a muž v roli hlavy. V celom príbehu priam bije do očí aktivita ženy a pasivita muža. Žena prebrala
vedúcu rolu a muž abdikoval z tej svojej. Preto Boží súd nad Adamom začína poukázaním na jeho

opustenie zodpovednosti: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy...(Gn 3:17).

Pavol nehovorí, že Evu bolo ľahšie zviesť než Adama. (Veď muži i ženy sú rovnako ľahko
zraniteľní, preto jedným i druhým patrí slovo 2Kor 11:3.) Ani ju neviní za pád. On len konštatuje
skutočnosť. Adam bol stvorený ako prvý, ale Eva jednala ako prvá. Bol tak porušený Boží poriadok
daný stvorením. A výsledok? Tragédia s dôsledkami pre celé ľudstvo až dodnes.
Z Pavlovej argumentácie je úplne zrejmé, že jeho nariadenia vo v.11-12 ohľadne žien na
bohoslužbách nemajú dočasnú, ale trvalú platnosť. Sú záväznou normou pre cirkev i dnes. Ako
v manželstve tak i v cirkvi Boh zveril mužom autoritu, ktorú ženám nezveril. V manželstve je to rola

hlavy, v cirkvi je to učiteľský úrad kazateľov či starších zboru.

Záver
Je tragédiou, že sa cirkev vo všeobecnosti nechala ovplyvniť sekulárnym feminizmom do takej
miery, že začala spochybňovať autoritu Písma v oblasti manželstva a cirkvi. Pritom dnešné
feministické hnutie je založené na lži, keď rovnocennosť muža a ženy chápe ako rovnakosť
a rozdielnosť rolí berie ako diskrimináciu žien. Obeťou tejto lži sú práve ženy. V prípade cirkvi obeťou
je jej jednota. Buď prijmeme komplementárnosť (rovnocennosť v hodnote a rozdielnosť v roliach) ako
múdry plán múdreho Stvoriteľa, alebo sa necháme tlačiť do rolí, do ktorých nás tlačí dnešný
feminizmus, už či sekulárny, liberálny, alebo aj evanjelikálny.
Dnešnú situáciu v cirkvi treba pochopiť ako výzvu k diskusii o čo najlepšom využití veľkého
duchovného potenciálu žien – sestier, ktoré by bolo v súlade s Písmom. Nech nám je príkladom Pán
Ježiš, ktorý mal bezprecedentný vzťah so ženami a tie urobil prvými svedkyňami jeho vzkriesenia, ale
za svojich apoštolov povolal mužov. A on ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov
a iných za ohlasovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých
na dielo služby (Ef 4:1n). Viac ako polovica tých svätých sú naše sestry, ktoré teda máme pripravovať
na dielo služby, ktorej máme v cirkvi i vo svete stále veľa. Ako Adam nemohol splniť svoj kultúrny
mandát bez Evy, tak ani cirkev nemôže splniť svoj misijný mandát bez oddaných mužov i žien.

Práva žien: Je pravdou že v mnohých arabských krajinách sú ženy týrané a ponižované. Ale to neznamená že majú byť ako muž rovnaké. Kam až zašla sloboda žien? To, že sú týraní muži ženami o tom sa už nehovorí. Majú právo na rozvod, právo na potrat, právo na všetko.

Identita ženy je iba ako „manželka“ a „matka“ Naliehavosť uskutočnenia „ženského génia“ je stále viditeľnejšia v myšlienkach Pavla VI., Jána Pavla II., Benedikta XVI. a Františka. Teória však nestačí. „Ženský génius“ je potrebné uviesť do praxe. Panna Mária, Matka Božia, podľa Jána Pavla II. Je archetypálnou postavou ženského génia a zároveň pre celé ľudstvo (Pápež 1995a).

Vyhlásenie Pavla VI. na konci Druhého vatikánskeho koncilu poskytuje rámec na spracovanie Jána Pavla II. Pápež Pavol vyhlásil: „Prichádza, v skutočnosti prišla hodina, keď sa povolanie ženy uskutočňuje vo svojej plnosti, hodina, v ktorej žena získava vo svete vplyv, účinok a moc, aká doteraz nebola dosiahnutá. Ďalej opisuje, že „ženy nasýtené duchom evanjelia a čistooty“ sú nevyhnutné na to, aby „ľudstvo“ zabránilo „pádu“ v čase, keď je vo svete prítomných toľko zmien (Pope 1965).

Táto zmena sa týka rôznych foriem potenciálne dehumanizujúcich technológií, najmä technológií, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ľudský život až k záhube.

V evanjeliu je archetypálnym okamihom takého oplodnenia okamih Zvestovania, keď sa Mária stala Matkou Božou. Všetci ľudia môžu napodobňovať Máriu, keď žijú podľa evanjelia.

Ako však Stein tiež tvrdí, ženy ju dokážu veľmi zvláštnym spôsobom napodobniť, keď pestujú a chránia život. Ženy majú dary, ktoré im umožnia zadržať zničenie celej „ľudskej civilizácie“, ktoré hrozí, že sa stane obeťou „neľudského“ technologického vývoja.

V tomto krátkom prejave pápež Pavol tieto technológie nemenuje. Namiesto toho nalieha na ženy: „Zmierte muža so životom a predovšetkým vás prosíme, dávajte pozor na budúcnosť našej rasy“ (Pápež 1965). Potom hovorí o „všetkých ženách v skúške“, ktoré sú vo všetkých životných stavoch ako Mária pri päte kríža – sú odvážne a trpezlivé, s „úctou k skromným začiatkom“. Tvrdí, že mier sveta závisí od toho, aby ženy boli schopné odovzdávať svoje znalosti, že krehkosť života tvorí vnútornú hodnotu života. Veľa teda záleží na schopnosti ženy vidieť pravdu a podporovať život ženským spôsobom.

Je zaujímavé, že Pavol VI. spomína niekoľko konkrétnych oblastí, kde môžu byť ženy obzvlášť vplyvné: „dajte si za úlohu vniesť ducha tejto rady do inštitúcií, škôl, domovov a každodenného života“.

Na prvý pohľad sa zdá, že pápež Pavol má na mysli iba to, že ženy sa môžu stať biologickými matkami. Hovorí k ženám ako k manželkám, ako k matkám synov a dcér a ako k prvým vychovávateľkám v ich rodinách. To však prehliada, že najprv hovorí o verejnej sfére: o „inštitúciách“ a „školách“. Rozširuje svoj záber materstva, aby tvrdil, že ženy majú jedinečný spôsob, ako reagovať na evanjelium a živiť ho vo svojom vlastnom živote.

Mnohými odlišnými spôsobmi prinášajú evanjelium do sveta. Rovnako ako P. Mária môžu ženy ponímať Ducha Svätého spôsobom, ktorý je vlastný ich ženskosti, takže sa Kristus stáva živou prítomnosťou vo svete.

Ženy na to majú špecificky ženské duchovné zdroje. Tieto vnútorné dispozície sú dostupné aj mužom, ale nie tak okamžite. Pavol VI. a jeho nástupcovia tvrdia, že Kristova prítomnosť vo svete je nemožná bez geniality ženy. Táto mariánska schopnosť žien vytvárať priestor pre Krista nie je iba historická (v jedinom okamihu vtelenia). Nie je to ani čisto biologické. Napriek tomu existujú silné väzby medzi biologickými schopnosťami žien byť nositeľkami života a ich duchovným povolaním zrodiť Kristovo evanjelium vo svete.
PRECO MAJU ZENY MLCAT