Rorátne sv. omše vo farnosti Svätej Rodiny v Petržalke - ad orientem po latinsky
Kňazi pôsobiaci vo farnosti v súčasnosti. FARÁR: PhDr. Juraj VITTEK, PhD. 1.7.2015 –

Oznamy

7.12. sv. Ambróz, biskup a učiteľ Cirkvi 8.00 ML Za ružencové bratstvo
Nedeľa
8.12. 2. ADVENTNÁ NEDEĽA 7.30 ML Za Božiu pomoc a zdravie pre pani kostolníčku s rodinou 9.00 JV + brat a rodičia 10.30 ML za farníkov 18.00 JV + Iveta Albertová Iniciálky: JV – o. Juraj Vittek, ML – dp. Marián Lukáč, MK – vdp. Martin Kramara, JD – vdp. Juraj Drobný Zbierka na charitu Dnes bude po sv. omšiach jesenná zbierka na charitu. Za vaše milodary nech Vás Pán odmení! Miništrantské stretnutie bude dnes, v nedeľu 1. 12. popoludní od 14.00 do 15.30. Všetkých súčasných i nádejných miništrantov srdečne pozývame. Spovedanie k prvému piatku a spovedanie chorých k Vianociam Tento týždeň budeme spovedať od 17:00. Prosíme, aby ste nám v sakristii alebo v kancelárii nahlásili chorých, ktorí by sa chceli vyspovedať k Vianociam doma. Rorátne sv. omše V advente Vás pozývame na rorátne sv. omše na úsvite pri sviečkach. V našej farnosti budeme roráty sláviť každý pracovný deň o 6:15 hod. Zároveň vás pozývame, aby ste si priniesli lampášik – symbol živej viery. Ten budeme každý deň na roráty nosiť z domu zažatý ako vyjadrenie živej a horiacej viery. Vo štvrtok bude rorátna omša po latinsky a na zvýraznenie očakávania prichádzajúceho Pána, budeme táto sv. omša slávená ad orientem, teda budeme orientovaní počas eucharistickej modlitby smerom na Východ. Na roráty pozývame zvlášť deti a mládež, v piatky naše mladé rodinky pripravia aj chutné raňajky.
svatarodina.fara.sk

Jean Guitton, dlouholetý přítel Pavla VI. informoval v jedné rozhlasové debatě z 19. 12. 1993, že papež chtěl vědomě ze mše odstranit všechno, co mohlo vadit protestantům.9„Úmysl Pavla VI. ve vztahu k liturgii, ve vztahu k tomu, co se obvykle nazývá mše, je ten, aby se katolická liturgie tak obnovila, že bude téměř shodná s liturgií protestantskou. [...] Opakuji: Pavel VI. učinil vše, co bylo v jeho moci, aby katolickou mši – bez o hledu na Tridentský koncil – přiblížil protestantské večeři. [...] Nemyslím, že se mýlím, když řeknu, že úmysl Pavla VI. a nové liturgie, jež nese jeho jméno, spočívá v tom, aby se od věřících požadovala větší účast na mši, v tom, aby se vyhradil větší prostor Písmu svatému a menší prostor všemu tomu, co je ve mši (jak někteří říkají) magického, či, jak říkají jiní, co se v ní týká substanciální, transsubstanciální konsekrace, což je katolická víra; jinak řečeno, u Pavla VI. existuje ekumenický úmysl odstranit všechno to, co je ve mši příliš katolické v tradičním smyslu, anebo to přinejmenším opravit či alespoň zmírnit, aby se katolická mše, to opakuji, přiblížila jejich mši.

Jean Guitton, blízký přítel Pavla VI., řekl v polovině 90. let v rozhovoru pro rádio toto: „Úmyslem Pavla VI., pokud jde o mši, bylo reformování katolické liturgie takovým způsobem, že by se takřka kryla s protestantskou liturgií – ale zajímavé je to, že to Pavel VI. učinil proto, aby se co nejvíce, jak je jen to možné, přiblížil k protestantské Večeři Páně... Pavel VI. měl ekumenický úmysl ze mše odstranit, nebo alespoň upravit, nebo přinejmenším rozvolnit to, co bylo příliš katolické v tradičním smyslu – a opakuji, přiblížit katolickou mši blíže kalvínské mši.“ (22)

Dějiny současné krize v Katolické církvi a Velká modernistická revoluce po II. vatikánském koncilu
Autor: Juraj Sirotný | Publikováno: 29.10.2011 | Rubrika: Studie

Katolícka cirkev je mnohorozmerný fenomén, ktorý je neustále v pozornosti sveta už dvetisíc rokov, od dôb samotného účinkovania Ježiša Krista. Sám Kristus hovorí svojmu apoštolovi a prvému pápežovi Petrovi: „Peter, Ty si skala a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu.“

Tým sa sám stáva, podľa interpretácie katolíkov, jej zakladateľom a garantom, až do jeho prisľúbeného druhého príchodu. Je samozrejmé, že Katolícka cirkev je fenomén a keď si pozrieme jej vývoj z historického hľadiska, vidíme akými rôznymi kataklizmami a turbulenciami prechádzala. Okrem iného už tradične ju sprevádzala dekonfesionalizácia, ktorá sa podľa môjho názoru mylne interpretovala ako reformácia. Tých bolo v Cirkvi niekoľko, no samotná Cirkev sa dokázala revitalizovať a fungovať ďalej. Cirkev sama o sebe hovorí, že je nevestou Krista a sám Kristus v evanjeliách poznamenáva: „Ja som hlava a vy ste mojimi údmi.“

Avšak náhľad na dnešnú Katolícku cirkev vyznieva od druhej polovice 20. storočia úplne odlišne, ako kedykoľvek predtým. Tento status je nový a zvláštny tak pre veriaceho, ako aj pre neveriaceho človeka. Po II. Vatikánskom koncile môžeme v Katolíckej cirkvi pozorovať nové javy, ktoré sú laickému oku ukryté, a ani v samotnej Cirkvi sa o nich nehovorí. Fakt je ten, že v Cirkev sa rozčesla na dve frakcie. Prvá je menšia a málo početná; sú to rôzne skupiny označujúce sa za tradicionalistov, ktorí sa „rigidne“ snažia dodržiavať cirkevnú prax, ktorá panovala v Cirkvi do roku 1962, kedy začal zasadať II. Vatikánsky koncil. Druhá skupina je oficiálna cirkevná línia, ktorá sa reformovala, ale do takej miery, že reformou sa do značnej miery vzdialila pôvodnej podobe a učeniu Cirkvi. Ecclesia semper reformanda – reformácia je podmienkou, nie zlom trvania Cirkvi. Reformácia, ktorá sa v Cirkvi v šesťdesiatych rokoch minulého storočia odohrala, bola skôr revolúciou, kedy Cirkev nanovo definovala svoje bytie.
Katolícka cirkev sa vždy vedela brániť a účinne čeliť útokom vyvíjaným proti nej, pretože sa jednalo o útoky z vonku. Cirkev bola vnútorne zomknutá a jednotná a prestála všetky spoločenské kataklizmy. Pred viac než štyridsiatimi rokmi však prišiel útok z vnútra, ktorý otriasol jej samotnými základmi. Tento útok, ktorý mal rôzne podoby vyvrcholil v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa Katolícka cirkev rozhodla zmieriť s nekresťanským svetom, s ktorým stáročia bojovala. Rezignovala na to, že iba Ona je nositeľkou pravdy. Pripustila, že pravda sa nachádza aj v iných náboženstvách a sekulárnych inštitúciách. Pripustila, že celkom normálne a bez ujmy sa dá existovať v sekulárnych spoločnostiach, ba dokonca sama tomuto stavu prispôsobila svoju filozofiu, teológiu, kult, liturgiu, formáciu duchovenstva a prakticky všetky oblasti náboženského života. Tieto zmeny sa udiali na II. vatikánskom koncile, odkiaľ Cirkev vyšla v úplne odlišnom stave, ako pred ním fungovala. Sám ako katolík som si už pomerne v mladom veku všimol, že to čo sa deje v Cirkvi teraz nekorešponduje s tým, čím bola charakteristická takmer dvetisíc rokov. Začína sa hovoriť o Novej cirkvi, ako novej náboženskej skutočnosti, ktorá má s tou predkoncilovou veľmi odlišné pohľady na základné veci tohto sveta a celkového bytia. Vo svojej práci sa pokúsim vysvetliť čo sa vlastne v šesťdesiatych rokoch stalo a následne štyridsať rokov ešte deje, aké sú príčiny a dôsledky.
pokracovanie: www.euportal.cz/Articles/8229-dejiny-sou…

O čom tu my píšeme, k čomu sa vyjadrujeme, keď vedúci katedry na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity je kandidát (č. 49) za Progresívne Slovensko? Myslím, že celé katolícke kresťanstvo môžeme zabaliť. Alebo počkáme, kým nám ho iní zakážu?

Katedra pastorálnej teológie, liturgiky a kánonického práva

Katedra sa okrem vedeckej prípravy študentov v oblastiach homeletiky, liturgiky, kanonického práva, katechetiky a pastorálnej teológie stará aj o ich duchovný rast. Pedagógovia a výskumní pracovníci sa venujú témam rozvoja farnosti, efektívnym pastoračným modelom v praxi a rozvoja duchovného sprevádzania.

Vedúci katedry
doc. Dr.theol. Jozef Žuffa (konzultačné hodiny: utorok 12:00-14:00)

Docenti
doc. ThDr. Jozef Kyselica SJ, PhD. (konzultačné hodiny: utorok 10:00-12:00)

Odborní asistenti
Mgr. Vlastimil Dufka SJ, SLD (konzultačné hodiny podľa dohody so študentom)
ThLic. Marek Heczei, PhD. (konzultačné hodiny: pondelok 12:00-14:00)
JUDr. Viktor Križan, PhD.
JUDr. Vojtech Vladár, PhD.
Mgr. Peter Rusnák

Doktorandi
Mgr. Jellúš Tomáš