Náreky!
[1] Alef. Ach, ako sedí rkc (kedysi) plná ľudu, postihol osud vdovy paniu národov, kňažná medzi krajinami ostala poplatnicou. [2] Bet. Prehorko plače v noci, líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom. [4] Dalet. Cesty rkc smútia, že niet pútnikov na sviatky: brány má všetky spustnuté. Žalostia jej kňazi, …Viac
Náreky!
[1] Alef. Ach, ako sedí rkc (kedysi) plná ľudu, postihol osud vdovy paniu národov, kňažná medzi krajinami ostala poplatnicou. [2] Bet. Prehorko plače v noci, líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom. [4] Dalet. Cesty rkc smútia, že niet pútnikov na sviatky: brány má všetky spustnuté. Žalostia jej kňazi, jej panny sú skľúčené a ona? - ach, trpko jej je! [5] He. Jej odporci triumfujú, jej nepriatelia sú šťastní, pretože Pán ju skľúčil pre množstvo jej hriechov. Dietky jej ženie do zajatia pred sebou utláčateľ. [6] Vau. Rkc opustila všetka jej nádhera, jej kniežatá sú sťa jelene, čo pastvu nenachodia, čo bezvládne sa vlečú pred tvárou stíhača. [8] Chet. Pochybila rkc veľmi, preto sa stala odpornou, opovrhli ňou všetci ctitelia, keď uzreli jej hanbu, ona samá však vzdychá, odvracia sa preč. [9] Tet. Škvrny sú na jej vlečkách, na následky si nespomenula a poklesla úžasne, nemá tešiteľa. „Na moju biedu pozri, Pane, nepriateľ ma, hľa, premohol!“ [10] Jod. Jej nepriateľ vystrel ruku na všetky jej skvosty; hej, videl, ako do svätyne vniká jej ľud pohanský, ktorému zakázal si vkročiť do svojho zhromaždenia. [11] Kaf. Všetok jej ľud kvíli, hľadajú chlieb; svoje skvosty dali za jedlo, aby sa do nich vrátil život. „Pozriže, Pane, zhliadni, aký som znevážený.“ [12] Lamed. „Všetci, čo prechádzate cestou, pozrite a viďte, či je bôľ ako môj bôľ, ktorým som postihnutý, ktorým ma poranil Pán v deň pále svojho hnevu! [14] Nun. Spriahnuté je jarmo mojich vín, sú popletené v jej ruke, presahujú mi šiju, klesá mi sila. Pán ma vydal do rúk, nemôžem povstať. [15] Samech. Pán zavrhol všetkých vodcov v mojom strede, vyhlásil proti mne sviatok, aby zlomil moju mlaď. Pán šliapal v lise panenskú dcéru Júdovu. [16] Ajin. Pre toto ja plačem, oko mi roní vlahu, lebo sa vzdialil ten, čo teší, čo by mi vrátil život. Moji synovia zhynuli, veď nepriateľ zvíťazil!“ [17] Pe. Rkc rozpína ruky, potešiteľa nemá. Pán vzbudil proti rkc jej susedných nepriateľov, i stala sa medzi nimi odpornou. [19] Kof. Volal som svojich milých, ale tí ma zradili; kňazi a moji starci zahynuli v meste, pretože si hľadali jedlo, aby si udržali život. [21] Šin. Počuli, že ja vzdychám, potešiteľa nemám, odporci počuli moju skazu, tešili sa, že si ty konal, priviedol si ohlásený deň. Nech ich stihne to, čo mňa! [22] Tau. Nech príde k tebe všetka ich zlosť, potom však urob s nimi, ako si spravil so mnou pre všetky moje hriechy! Množstvo je mojich vzdychov a srdce mi je choré.“
