Sväté prijímanie na ruku - mýlil som sa
Otáľal som napísať o svojej skúsenoti, keďže som predtým v komentároch písal, ako je dôležité prijímať Božie Telo, hoci aj na ruku, ďalej o poslušnosti voči nariadeniu biskupov, atď. Treba spomenúť, že nikdy som prijímanie na ruku nepresadzoval, neobhajoval, len som tvrdil, ak človek nemá na výber, tak je lepšie Ježiša prijať aj na ruku, ako ho neprijímať vôbec, lebo ak ho prijímať nebudeme, jedine diabol z toho môže mať osoh.Nechcem nejako do hĺbky rozoberať samotné nariadenie, ktoré v podstate veriacich núti zneucťovať Eucharistiu, a ktoré sa mi od začiatku nepáčilo, ako ani zatvorené kostoly, mimo iného na najväčšie kresťanské sviatky. O hygnieckosti je tiež možné rôzne polemizovať, nuž takéto veci sa nediali ani pri horších epidémiách. O živote a smrti rozhoduje Boh. Biskupi mohli dať jednoducho výnimku z účasti na bohoslužbách tým veriacim, ktorí majú strach, alebo sú v rizikovej skupine. Pre zvyšných veriacich nechať kostoly otvorené a zachovať aj podávanie svätého prijímania. Cirkev nemôže a nesmie byť podriadená štátu, inakšie sme potom zrejme od bývalého režimu ďaleko nepokročili.
Teraz k samotnej mojej skúsenosti, alebo zážitku. Môžete ma považovať za blázna a nemusíte mi vôbec veriť. Môžete si povedať, že chcem len pútať pozornosť, a čo si ešte nevymyslím. Pred svätým prijímaním som pred dvoma týždňami najprv začal pociťovať veľký nepokoj a nervozitu. Ako som však naďalej chodil k svätému prijímaniu, tak som začal pociťovať bolesť na dlani, na ktorú mi bola položená hostia. Spočiatku to trvalo len chvíľku, ale po čase už celé hodiny. Rozhodol som sa teda, ako mnohí z vás tu na Glorii, už prijímať len duchovne, hoci tým zrejme budem u iných v kostole vzbudzovať pohoršenie, že nechodím k prijímaniu, ale už jednoducho nemôžem.
Zároveň toto celé vnímam ako súčasť duchovného boja. Nebudem teda márniť čas apelovaním na biskupov a kňazov, ale siahnem po duchovnej zbrani, tej najlepšej na svete, hovorím o ruženci, duchovnom meči, o ktorom Fatimská Panna Mária povedala sestre Lucii krásne slová plné nádeje: „Neexistuje žiaden problém, či už v rodine, alebo vo svete, ktorý by nebolo možné vyriešiť pomocou ruženca.“ A tak sa budem modliť ružence na úmysel za návrat podávania svätého prijímania na jazyk na Slovensku, ako aj obetovať na tento úmysel celodenné pôsty o vode, a o čaji v stredy a piatky. Taktiež k tomu pridám modlitby Memorare (Spomeň si). A rovnako tak, aby aj kostoly už neboli viac zatvorené, ako hovorí Ježiš v knihe In Sinu Jesu: „Vtedy pochopia, aká veľká urážka je zamykať moje kostoly, klásť prekážky medzi mňa a môj ľud, uprostred ktorého som sa rozhodol prebývať.“(str. 59. 8 riadok)
Nemám právo vyhlasovať nejakú krížovú výpravu, nechcem ani byť neposlušný voči biskupom, ale Slovensko nesmie dovoliť, aby sa stalo prijímanie na ruku zvykom a pravidlom, a preto sa obraciam na Vrchnú Veliteľku Nebeských Vojsk, našu Mamu, našu Sestru, ktorá má viesť tento duchovný boj posledných čias, lebo takto sa to Pánovi páči, aby bola jeho Matka oslávená. Obráťme sa všetci na ňu a zverme jej túto vec, v opačnom prípade sú aj Slovensku venované slová nášho Pána: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ Zdieľajte prosím tento článok ďalej, budem rád, keď sa k tomuto boju pripojí čo najviac ľudí. Verme Preblahoslavenej Panne Márii, že sa o to postará.
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Miroslav Čonka 9.7.2021