I.„Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých“ Mt 24,11
Téma, ktorá je práve v týchto posledných časoch najaktuálnejšia! Prečo? Pretože Boží proroci by mali Boží ľud viesť k Bohu, mali by skúmať, čo chce Boh, poznať Jeho vôľu skrze videnie, zjavenie, vnuknutie a zvestovať ľudu Božiu vôľu, nie svoju. Ako napr. Sk 11,28 a Sk 21,10.
Táto téma nebude o dare proroctva 1Kor 14, 39, či o tom, ako máme po tomto dare „dychtiť“ 1 Kor 14,1, že sám Duch dáva tento dar Sk 2,18 a tiež, že Cirkev je postavená na základe „apoštolov a prorokov“ Ef 2, 20. a že charizmy sú pre dobro Cirkvi na „budovanie, povzbudenie, potešenie“ 1Kor14,3.
Nechcem ani analyzovať falošných prorokov v sektách, ale iba odhaliť falošných prorokov vo vnútri kresťanských spoločenstiev. Posúď, milý čitateľ, či som sa v niečom priblížil k realite. Robím to s úmyslom povzbudiť ťa k „opatrnosti“ Mt 10, 16.
Začnem vážnym napomenutím Jána apoštola v liste a čo je zároveň kľúčovým bodom pre celú túto tému: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha“ 1 Jn 4,1. Dôležité slová sú – „neveriť každému“ a „skúmať“. A viete, čo sa deje dnes? Kresťania pokojne znesú, keď sa hlása iný Kristus a iné evanjelium 2Kor 11,4. Ale ide to ešte ďalej, pretože falošní proroci a bludári, môžu byť aj vo vnútri kresťanských spoločenstiev ako veľmi zbožní, či dokonca s výzorom svätosti a askézy. Kresťania tak nedokážu rozlišovať lebo si hovoria :“ ako by nám mohol falošne prorokovať a hlásať bludy ten, ktorý je tak zbožný, svätý, veľa sa modlí, má zásluhy a koľko dobra urobil pre cirkev, obetuje sa za nás, hovorí o Ježišovi“? Odhalení môžu byť iba skrze Božie Slovo, ale takíto sú najnebezpečnejší, lebo sú skutočne ako draví vlci v ovčom rúchu Mt 7,15, a Boh to dopúšťa pre ich hriechy, aby prorok odviedol Boží ľud a sluch od Pravdy 2 Tim 4,4, lebo kresťania: „neprijali lásku k Pravde“ 2 Sol 2,10.
Dovoľ mi, pre lepšiu orientáciu, napísať tému v bodoch.
1. Falošné proroctvo sa nesplní: Dt 18, 22. Viete koľko je takých kresťanov, ktorým takíto proroci niečo predpovedali verejne, súkromne, či už napr. z pohľadu politiky, sveta záchrany V 4, či ostatných národov? Aj keď sa to nesplnilo, spokojne aj naďalej k nim pristupujú ako ku „pravdivým a pravoverným prorokom“ a nechávajú sa viesť nimi aj naďalej. Niektorí sú aj takí, ktorí majú pochybnosti, ale majú strach im to povedať, lebo v spoločenstve by ich posúdili, odsúdili, vyhodili, či nebodaj exkomunikovali. V Sir 4,33 je napísané „Za Pravdu bojuj, akoby ti išlo o život...“ a inde „strach ma v sebe trest a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“ 1 Jn 4,18. Predstav si, ak by v spoločenstve panovala skutočná sloboda Božích detí, nie totalita, manipulácia a ovládanie. Potom by niektorí bez strachu prišli ku prorokovi a v Duchu lásky by žiadali u neho vysvetlenie, prečo sa proroctvo nesplnilo?! A ak by to nevedel vysvetliť, tak by musel robiť aj verejné pokánie a ospravedlniť sa spoločenstvu a to VEREJNE, ak tie falošné proroctvá povedal verejne. Spomeň si na rodičov slepého od narodenia v Jn 9, 21-22, ako sa báli veľrady, keď sa mali priznať k svojmu synovi a svedčiť! Aby nedostali nejaký trest, vyhovárali sa na svojho syna: „má svoje roky, jeho sa spýtajte“ !
2. Niekto sa sám vyhlasuje za „proroka“, hoci žiadne verejné proroctvá sa neoverili. Ján Krstiteľ na otázku farizejov, či je prorok, v skutočnej pokore povedal, že „nie“ Jn 1,21. Skutočný prorok sa za proroka sám nevyhlasuje. To môžu vyhlásiť ostatní, ktorí overili pravdivosť proroctiev!
3. Falošní proroci sú nekritizovateľní a urazia sa, ak začneš posudzovať jeho proroctvá podľa 1Kor 14,29, taktiež Kol 2,18: Ale ak sa takto správajú k spoločenstvu veriacich, tak zabraňujú, aby sa chránila čistota a Pravda Evanjelia celá. Tým sa sami vystavujú nebezpečenstvu skrytej duchovnej pýchy, ktorá vedie do pekla ale zvádza tam aj tých, ktorí veria falošnému prorokovi. Ale ak by kresťania mali k sebe dôveru a prorok príjme kritiku, takému vie spoločenstvo aj odpustiť,3 - pokračovanie...
Táto téma nebude o dare proroctva 1Kor 14, 39, či o tom, ako máme po tomto dare „dychtiť“ 1 Kor 14,1, že sám Duch dáva tento dar Sk 2,18 a tiež, že Cirkev je postavená na základe „apoštolov a prorokov“ Ef 2, 20. a že charizmy sú pre dobro Cirkvi na „budovanie, povzbudenie, potešenie“ 1Kor14,3.
Nechcem ani analyzovať falošných prorokov v sektách, ale iba odhaliť falošných prorokov vo vnútri kresťanských spoločenstiev. Posúď, milý čitateľ, či som sa v niečom priblížil k realite. Robím to s úmyslom povzbudiť ťa k „opatrnosti“ Mt 10, 16.
Začnem vážnym napomenutím Jána apoštola v liste a čo je zároveň kľúčovým bodom pre celú túto tému: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha“ 1 Jn 4,1. Dôležité slová sú – „neveriť každému“ a „skúmať“. A viete, čo sa deje dnes? Kresťania pokojne znesú, keď sa hlása iný Kristus a iné evanjelium 2Kor 11,4. Ale ide to ešte ďalej, pretože falošní proroci a bludári, môžu byť aj vo vnútri kresťanských spoločenstiev ako veľmi zbožní, či dokonca s výzorom svätosti a askézy. Kresťania tak nedokážu rozlišovať lebo si hovoria :“ ako by nám mohol falošne prorokovať a hlásať bludy ten, ktorý je tak zbožný, svätý, veľa sa modlí, má zásluhy a koľko dobra urobil pre cirkev, obetuje sa za nás, hovorí o Ježišovi“? Odhalení môžu byť iba skrze Božie Slovo, ale takíto sú najnebezpečnejší, lebo sú skutočne ako draví vlci v ovčom rúchu Mt 7,15, a Boh to dopúšťa pre ich hriechy, aby prorok odviedol Boží ľud a sluch od Pravdy 2 Tim 4,4, lebo kresťania: „neprijali lásku k Pravde“ 2 Sol 2,10.
Dovoľ mi, pre lepšiu orientáciu, napísať tému v bodoch.
1. Falošné proroctvo sa nesplní: Dt 18, 22. Viete koľko je takých kresťanov, ktorým takíto proroci niečo predpovedali verejne, súkromne, či už napr. z pohľadu politiky, sveta záchrany V 4, či ostatných národov? Aj keď sa to nesplnilo, spokojne aj naďalej k nim pristupujú ako ku „pravdivým a pravoverným prorokom“ a nechávajú sa viesť nimi aj naďalej. Niektorí sú aj takí, ktorí majú pochybnosti, ale majú strach im to povedať, lebo v spoločenstve by ich posúdili, odsúdili, vyhodili, či nebodaj exkomunikovali. V Sir 4,33 je napísané „Za Pravdu bojuj, akoby ti išlo o život...“ a inde „strach ma v sebe trest a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske“ 1 Jn 4,18. Predstav si, ak by v spoločenstve panovala skutočná sloboda Božích detí, nie totalita, manipulácia a ovládanie. Potom by niektorí bez strachu prišli ku prorokovi a v Duchu lásky by žiadali u neho vysvetlenie, prečo sa proroctvo nesplnilo?! A ak by to nevedel vysvetliť, tak by musel robiť aj verejné pokánie a ospravedlniť sa spoločenstvu a to VEREJNE, ak tie falošné proroctvá povedal verejne. Spomeň si na rodičov slepého od narodenia v Jn 9, 21-22, ako sa báli veľrady, keď sa mali priznať k svojmu synovi a svedčiť! Aby nedostali nejaký trest, vyhovárali sa na svojho syna: „má svoje roky, jeho sa spýtajte“ !
2. Niekto sa sám vyhlasuje za „proroka“, hoci žiadne verejné proroctvá sa neoverili. Ján Krstiteľ na otázku farizejov, či je prorok, v skutočnej pokore povedal, že „nie“ Jn 1,21. Skutočný prorok sa za proroka sám nevyhlasuje. To môžu vyhlásiť ostatní, ktorí overili pravdivosť proroctiev!
3. Falošní proroci sú nekritizovateľní a urazia sa, ak začneš posudzovať jeho proroctvá podľa 1Kor 14,29, taktiež Kol 2,18: Ale ak sa takto správajú k spoločenstvu veriacich, tak zabraňujú, aby sa chránila čistota a Pravda Evanjelia celá. Tým sa sami vystavujú nebezpečenstvu skrytej duchovnej pýchy, ktorá vedie do pekla ale zvádza tam aj tých, ktorí veria falošnému prorokovi. Ale ak by kresťania mali k sebe dôveru a prorok príjme kritiku, takému vie spoločenstvo aj odpustiť,3 - pokračovanie...