Matúš 11, 27

Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.

Lekcia 9

Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Pán povedal: „zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi“. Aby si si teda nemyslel, že vzdáva Otcovi vďaky, akoby on sám túto moc nemal, následne dodáva 27 môj Otec mi odovzdal všetko. A keď budeš počuť „odovzdal mi“, nemáš si myslieť, že hovorí o ľudskej prirodzenosti. Tento výrok vyslovuje preto, aby si sa nenazdal, že sú dvaja nezrodení Bohovia. Len čo bol splodený, stal sa Pánom všetkého.

Hieronym Naša krehkosť nám hovorí, že keď prijímajúci nadobúda, dávajúci stráca. Alebo pri slovách „odovzdal mi všetko“ nemáme myslieť na nebo, zem, živly a ostatné veci, ktoré stvoril a vytvoril, ale na tých, čo majú skrze Syna prístup k Otcovi (porov. Ef 2,18)

Hilár Alebo to povedal preto, aby sme si nemysleli, že je v ňom niečo menej než v Bohu.

Augustín, Proti (ariánskemu biskupovi) Maximinovi Ak má menšiu moc než Otec, potom nie je pravda, že všetko, čo má Otec, je jeho (porov. Jn 16,15). Splodením dal totiž Otec Synovi moc. A tiež všetko, čo má vo svojej podstate, dal splodením tomu, ktorého splodil zo svojej podstaty.

Hilár, Komentár k Matúšovi Ďalej na základe vzájomného poznania Otca a Syna dáva pochopiť, že v Synovi nie je nič iné než v Otcovi: nasleduje totiž a nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn.

Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Keď hovorí, že jediný pozná Otca, skryto ukazuje, že má tú istú podstatu. Ako keby povedal: čo je na tom zvláštne, že som Pánom všetkého, keď mám aj niečo iné, väčšie? Poznám Otca a mám tú istú podstatu.

Hilár, Komentár k Matúšovi Učí, že obaja majú tú istú podstatu na základe vzájomného poznania. Kto spozná Syna, spozná v Synovi i Otca, lebo „Otec mu odovzdal všetko“.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Keď hovorí „ani Otca nepozná nik, iba Syn“, nehovorí to preto, že by ho vôbec nepoznali, ale že nik nemá poznanie, ktoré má o ňom on. A to isté treba povedať i o Synovi. Nepovedal to o nejakom neznámom Bohu, ako hovorí Markión.

Augustín, O Trojici Pre nedeliteľnosť podstaty napokon stačí, že niekedy sa menuje len samotný Otec alebo samotný Syn. A neoddeľuje sa od nich ani Duch, ktorý je z oboch a ktorý sa vo vlastnom zmysle menuje Duch pravdy (Jn 16,13).

Hieronym Nech sa teda hanbí heretik Eunomius, ktorý si nárokuje také poznanie Otca a Syna, aké majú oni dvaja medzi sebou. A keď si ho nárokuje preto (a tak utešuje svoje šialenstvo), že nasleduje a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť, je rozdiel poznať niečo vďaka rovnej prirodzenosti a vďaka milosti zjavenia.

Augustín, O Trojici Otec sa zjavuje skrze Syna, čiže svoje Slovo. Lebo ak naše časné a pominuteľné slovo, ktoré vyslovujeme, ukazuje seba i to, o čom hovoríme, o čo viac ukazuje Otca tak, ako je, Božie Slovo, skrze ktoré bolo všetko stvorené? Ono samo je ako Otec ako aj to, čím je Otec.

Augustín, Otázky k evanjeliám A keď povedal „nik nepozná Syna, iba Otec“, nepovedal „a komu to Otec bude chcieť zjaviť“. Keď však povedal „nik nepozná Otca, iba Syn“, dodal „a komu to Syn bude chcieť zjaviť“. Nemáme to chápať tak, akoby nik nemohol poznať Syna, iba samotný Otec, a Otca nielen Syn ale aj tí, ktorým to zjaví Syn. Skôr to bolo povedané tak, aby sme chápali, že skrze Syna sa zjavuje Otec aj samotný Syn, lebo on je svetlom našej mysle. A ďalšie slová „a komu to Syn, bude chcieť zjaviť“, máme chápať nielen o Otcovi, ale aj o Synovi. Vzťahuje sa to na celý jeho výrok. Otec sa ohlasuje svojím Slovom a Slovo ohlasuje nielen to, čo sa Slovom ohlasuje, ale i samo seba.

Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Keď teda zjavuje Otca, zjavuje i seba. Toto druhé opomenul ako samozrejmé a prvé vyhlásil, lebo o tom mohli byť pochybnosti. Poučil nás tak tiež, že je v zhode s Otcom natoľko, že sa nedá prísť k Otcovi inak než cez Syna. Najväčšmi totiž pohoršoval tým, že je akoby proti Bohu. Preto sa to všemožne snažil vyvrátiť.

Evička:
Římané také tvrdí, že Boha lze poznat z věcí stvořených.
Což je nesmysl Bůh není v kytce ani v v třešní ani ve
vlaštovce ect.
---
písmo:

Římanům 1,20
Jeho věčnou moc a božství, které jsou neviditelné, lze totiž od stvoření světa vidět, když lidé přemýšlejí o jeho díle, takže nemají výmluvu.
----
sv.Tomáš Akvinský:
Pátá cesta se béře z řízení věcí. Vidíme totiž, že některé věci, které postrádají poznání, totiž přírodní tělesa, jsou činná pro cíl. Což je zřejmé z toho, že vždycky nebo velmi často jsou činná týmže způsobem a dosahují toho, co jest nejlepší. Z toho jest patrné, že ne náhodou, nýbrž z úmyslu docházejí k cíli. Co však nemá poznání, nesměřuje k cíli, leč řízeno někým poznávajícím a rozumějícím, jako šíp lučištníkem. Tedy jest něco rozumějící, jímž všechny přírodní věci jsou řízeny k cíli, a to nazýváme Bohem.
Účelné uspořádání přírody nemůže být náhodné.
Ale nevědomá příroda sama účelně jednat nemůže -
to předpokládá záměr nějaké rozumné bytosti = Bůh.
----
Tak snad pochopíš, jak je myšleno, že ze stvořených věcí lze poznat Boha a že to vnímají katolíci přesně tak, jak je to myšleno v Písmu. Hloupý samovykladač, který ti lajkuje takový nesmysl moc dobře ví, že to tak není a záměrně tě uvádí v omyl. Slouží satanovi.

Ján 15, 5
Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.
Lekcia 2

Alcuin Všetko ovocie dobrého konania pochádza z toho koreňa, ktorý nás svojou milosťou oslobodil a svojou pomocou vedie k tomu, že prinášame viac ovocia. Preto opakuje a vysvetľuje predchádzajúce slová, keď dodáva: 5 ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne vierou, poslušnosťou a vytrvalosťou a ja v ňom osvietením, pomocou a dávaním vytrvalosti, ten, a nie iný, prináša veľa ovocia.

Augustín A aby si niekto nemyslel, že ratolesť môže sama od seba prinášať aspoň trochu ovocia, dodáva: lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Nehovorí: „môžete urobiť málo,“ lebo ak ratolesť nezostane na viniči a nežije z koreňa, sama od seba nemôže prinášať žiadne ovocie. A hoci by Kristus nebol viničom, keby nebol človekom, predsa by nedával ratolestiam túto milosť, keby nebol i Bohom.

Ján Zlatoústy Všimni si teda, že Syn neprispieva k starostlivosti o učeníkov o nič menej než Otec. Otec ratolesti čistí a vďaka nemu rodia ovocie. A predsa bolo ukázané, že i Syn čistí a aj zostávať na koreni dáva Otec, ktorý koreň splodil. Je teda veľká škoda nemôcť nič urobiť. No nezastavuje sa ani pri tomto, ale ďalej hovorí: 6 ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť, čiže príde o vinohradníkove ruky, a uschne, čiže ak mal niečo z koreňa, stratí to, keď príde o jeho pomoc a život. Potom ich pozbierajú;

Lukáš 1, 37
Lebo Bohu nič nie je nemožné."
Lekcia 12

Béda Aby teda panna nepochybovala, že môže porodiť, dostala príklad neplodnej starej ženy, ktorá mala porodiť, aby vedela, že Bohu je všetko možné, dokonca i to, čo sa zdá byť proti poriadku prírody: preto nasleduje 37 lebo Bohu nič nie je nemožné.

Ján Zlatoústy Je Pánom prírody a môže všetko, čo chce: všetkému dáva pohyb a poriadok, drží opraty života a smrti.

Róbert Bellarmín: Katechizmus
čiže vysvetlenie kresťanskej náuky
...

Vysvetlenie šiesteho článku
Ž. Poďme teraz k šiestemu článku, ktorý sa zaoberá Kristovým Nanebovstúpením. Najprv by som rád vedel, ako dlho Kristus zotrval na zemi po Zmŕtvychvstaní a prečo?
U. Zostal štyridsať dní, čo vidieť aj na počte dní, ktoré uplynú od sviatku Zmŕtvychvstania do sviatku Nanebovstúpenia. Príčinou, pre ktorú sa tak dlho zdržal na zemi, je, že chcel potvrdiť neomylnosť tajomstva svojho Zmŕtvychvstania mnohými a rozličnými zjaveniami, pretože toto tajomstvo je ťažšie od ostatných, a kto mu verí, nemá žiadne prekážky voči viere v ostatné. Kto totiž vstal z mŕtvych, ten musel byť nevyhnutne predtým mŕtvy, a mŕtvy sa musel ešte predtým narodiť. Teda ktokoľvek prisviedča Kristovmu Zmŕtvychvstaniu, sotva mu bude ťažké uveriť jeho smrti a narodeniu. Navyše, oslávenému telu sa nehodí príbytok na zemi, ale v nebi; preto ten, kto verí Spasiteľovmu Zmŕtvychvstaniu, ľahko uverí aj jeho Nanebovstúpeniu.
Ž. Prečo sa Kristovi pripisuje, že vystúpil do neba, ale jeho najsvätejšej Matke, že bola nanebovzatá, a nie že vystúpila?
U. Dôvod toho sa vysvetlí jednoducho: Veď Kristus ‒ ako Boh a človek ‒ vlastnou mocou prenikol nebesia, tak ako aj vlastnou mocou vstal z mŕtvych. Ale jeho Matka, pretože bola stvorená ‒ hoci medzi všetkými ako najvznešenejšia ‒, nie vlastnou mocou, ale Duchom Svätým bola vzkriesená a vzatá do kráľovstva nebeského.
Ž. Čo znamenajú slová: Sedí po pravici Boha Otca Všemohúceho?
U. Netreba si predstavovať, že naľavo od Syna vidieť Otca, ani že sa telesným spôsobom nachádza Otec v strede, po pravici majúc Syna a po ľavici Ducha Svätého. Pretože ako Otec, tak aj Syn a Duch Svätý sú podľa svojho božstva rovnako všade; ani sa nemôže doslovne povedať, že jeden voči druhému má miesto napravo alebo naľavo. Ale sedieť po pravici znamená v tomto článku prebývať v rovnakej vznešenosti, sláve a velebnosti Gregor Naziánsky: Oratio 38 de Nativ. Dom. c.16,18 [PG36/330,334]; Ambróz: Epistola 63 ad Ecclesiam Vercellensem n.5-6 [PL16/1190]; a preto keď niekto sedí druhému po boku, nesedí vyššie ani nižšie od neho. Aby sa však tento spôsob reči lepšie pochopil, hovorí Písmo v Žalme 109, ktorý sa začína: Pán povedal môjmu Pánovi, raz že Syn sedí po pravici Otca, inokedy zas že Otec stojí po pravici Syna, aby sme pochopili ich rovnakú vznešenosť, ako už bolo spomenuté. Takže keď Kristus vystúpil na nebesia, zaujal miesto nad všetkými zbormi a radmi anjelov a nad spoločenstvom svätých duší, ktoré tam so sebou priviedol, zasadol na trón slávy Najvyššieho a na tom mieste zotrváva; ani nevystúpil vyššie od Otca, ani si neprisadol nižšie, ale takpovediac sedí po boku Otca, aby s ním požíval rovnakú slávu a velebnosť.
Ž. Keď je teda Kristus Bohom aj človekom, chcem vedieť, či po pravici Boha Otca sedí len ako Boh, alebo aj ako človek?
U. Kristus, nakoľko je Bohom, je rovný svojmu Otcovi a, nakoľko je človekom, je menší od Otca; predsa však, pretože je Bohočlovekom, nie sú dvaja Kristovia, ani dve osoby, ale iba jeden Kristus, jedna Osoba; a preto sa hovorí, že Bohočlovek Kristus sedí po pravici Boha Otca, a tak človečenstvo nášho Pána, t.j. jeho telo a duša, sedí na nebeskom tróne po pravici Boha Otca, nie na základe vlastnej dôstojnosti, ale kvôli svojmu zjednoteniu s Osobou pravého a vlastného Božieho Syna.
Ž. Toto mi prosím vylož na nejakom príklade.
U. Uvediem napríklad takýto: Keď kráľ sedí oblečený do purpuru na kráľovskom tróne a všetky kniežatá ríše si sadajú na nižšie miesta ako kráľ, kráľovský purpur je iste na vznešenejšom mieste ako oné kniežatá, lebo je na samotnom kráľovskom tróne. A že je to tak, neplynie z toho, že purpur má rovnakú dôstojnosť ako kráľ, ale preto, lebo je zjednotený s kráľom ako jeho vlastný odev. Tak podobne sedí Telo a Duša Kristova nad všetkými cherubínmi a serafínmi na samotnom Božom tróne, nie kvôli dôstojnosti prirodzenosti, ale kvôli zjednoteniu s Bohom; a nielen ako je purpur spojený s kráľom, ale užšie a tesnejšie, totiž osobnou jednotou, ako už bolo spomenuté.

a-repko.sk/knihy/bellarmin/katechizmus.htm
---
zachytil som tu že rozhodne náš Pán Ježiš Kristus nie je v nebi ako človek ale áno je ale ako Bohočlovek On nemôže mať roztrhnutú jednotu prirodzeností v Jednej Božskej Osobe čiže z toho tiež plynie že je to rúhavá blbosť ak traky aby mal ako človek stav dedičného hriechu a ako Boh by bol súčasne Svätosť sama to je taký nezmysel až sa hlava zatočí poškvrnená nepoškvrnenosť z toho plynie a to je naozaj ultra nehorázny nezmysel