Spasivka - uspenský pôst

O živote Presvätej Panny vieme z evanjelií, no čo sa dialo ďalej po Zoslaní Sv. Ducha sa dozvedáme z ústneho podania – svätej tradície. Vieme, že žila v dome apoštola Jána v Jeruzaleme, kde navštevovala posvätné miesta jej Syna počnúc od Betlehema a končiac v Getsemanskej záhrade. Svätá tradícia nám hovorí, že určitý čas žila aj v Efeze, kde apoštol Ján vykonával apoštolskú službu. Svätá tradícia hovorí aj o tom, že Bohorodička bola na Cypre, kde sv. Lazarovi, ktorý tam bol biskupom, priniesla vlastnou rukou vyšívaný omofor. No na sklonku svojho života žila opäť v Jeruzaleme a túžila po stretnutí so svojím Synom. Počas celého pozemského života sa Presvätá Bohorodička stretávala s nespočetnými starosťami a utrpeniami. Boli však aj dni radosti. A posledným z tých radostných bola správa od anjela Gabriela o skorom ukončení pozemského života, čím jej Boh odkryl jej blažené usnutie. Táto správa jej bola oznámená tri dni pred jej usnutím. V samotný deň usnutia boli apoštoli zázračným spôsobom dopravení do Jeruzalema. Na ich tvárach bol smútok z toho že ich opúšťa, ale Ona ich utešuje a sľubuje im, že s nimi bude po všetky dni. Želala si iba jedno, aby jej telo bolo pochované v Getsemanskej záhrade medzi jej spravodlivými rodičmi a hrobom spravodlivého Jozefa.

V čase smrti nebol prítomný apoštol Tomáš. Na tretí deň po jej uložení do hrobu prichádza k jej hrobu aj apoštol Tomáš. Na jeho prosbu apoštoli odkrývajú hrob a na ich údiv hrob je prázdny. Ešte v ten istý deň počas modlitby mali apoštoli možnosť opäť v oblakoch vidieť Božiu Matku obklopenú anjelmi a v žiari Božej slávy im oznamuje, aby sa radovali, lebo Ona je s nimi po všetky dni. Apoštoli sa k nej obracajú s prosbou: „Presvjataja Bohorodice, spasi nas“ - „Presvätá Bohorodička, zachráň nás.“
Kresťania v prvotnej Cirkvi sa na veľké sviatky vždy pripravovali pôstom a modlitbou. Z tejto náboženskej praxe sa postupne vyvinuli kratšie alebo dlhšie pôsty. V prvom rade je to Veľký pôst (Štyridsiatnica) pred svetlým sviatkom Pánovej Paschy. Pred sviatkom Pánovho narodenia sa zaviedol pôst Filipovka. Z osobitného kultu k svätým najvyšším apoštolom Petrovi a Pavlovo vznikol ďalší pôst – Petrovka. A nakoniec bol zavedený najmladší zo štyroch pôstnych období v roku, a to Uspenský pôst (tzv. Spasivka). Týmto pôstom sa pripravujeme na najbližší sviatok presvätej Bohorodičky – jej Zostnutie (Uspenije).

Prvé zmienky o Uspenskom pôste máme z 9. st. Podobne ako Petrovka a Filipovka, aj tento pôst za zaužíval nie cestou cirkevného príkazu „zhora“, ale z praxe, zvyku. Z tohto dôvodu sa v Grécku veľa diskutovalo o existencii toho pôstu, ako aj ohľadom predpisov a dobe trvania tohto pôstu. Zmienku o Mariánskom pôste nachádzame v liste pápeža Mikuláša I. (858-867) Bulharom, v ktorom píše: „Svätá Rímska Cirkev má oddávna zvyk dodržiavať tieto pôsty: 40 dní pred Veľkou nocou, po Päťdesiatnici, pred Zosnutím Márie Bohorodičky, a tiež pred sviatkom Pánovho narodenia.“

Uspenský pôst bol voľakedy prísnejší ako Petrovka a Filipovka, ale miernejší ako Veľký pôst. V pondelok, stredu a piatok počas toho pôstu bolo dovolené jesť suchú stravu, t.j. chlieb, voda a sušené ovocie a v utorok a vo štvrtok bolo dovolené jesť varený pokrm, ale bez olivy (oleja). V sobotu a nedeľu bolo dovolené víno a olej a na sviatok Premenenia Pána aj ryba. Uspenský pôst má v našej Cirkvi každoročne rovnaké trvanie, a to v čase – od 1. do 15. augusta, sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky (podľa Gregoriánskeho kalendára).

o. Michal

Panna Mária nie je spoluvykupiteľka; ten termín je nesprávny. Prečítajte si okrem iného aj moje komentáre pod nasledujúcim článkom, kde je napísaného viac. Neviete, čo učí Katolícka Cirkev. Preto radšej zmĺknite, lebo nevediaci nemôže hovoriť o tom, čo nevie.
František Přehání: Panna Marie “Není” Spolu-Vykupitelkou
Iba Ježiš Kristus je vykupiteľ, on sám nás vykúpil. To je dogma. Preto Mária nie je a nemôže byť spoluvykupiteľkou.
mary-co-redeemer-co-redemptrix/
Pope Pius IV, Council of Trent, Sess. 25, On Invocation, Veneration and Relics of Saints, and on Sacred Images, ex cathedra: “… the saints, who reign with Christ, offer up their prayers to God for men; and that it is good and useful to invoke them suppliantly and, in order to obtain favors from God through His Son JESUS CHRIST OUR LORD, WHO ALONE IS OUR REDEEMER and Savior… And they must also teach that images of Christ, the virgin mother of God and the other saints should be set up and kept… But if anyone should teach or maintain anything contrary to these decrees, let him be anathema.” (Denz. 984)

pokial tými mimozenšťanmi su ludia na medzinarodnej stanici vo vesmire tak O.K. ale pokila niekto ešte verí v mimozemsku civilizaciu, ktorá udajne existuje ako stvorenie, tak by mal už konečne otvoriť oči a uši, lebo Boh stvoril ľudí, aby žili na Zemi a nie mimo nej. Zem stvoril pre Raj, kde máme žiť naveky po obnovení Zeme. Na Zemi máme žiť z Eucharistie, ktoru môže ponuknuť svetu len kňaz a knaza môže ustanoviť len pápež.

...z toho dôvodu neexistuje knaz mimo Zeme a ani život z Eucharistie. Niet mimozemšťanov, lebo niet sviatostneho života mimo Zeme.