„Vstanem, pôjdem k svojmu Otcovi...“ Lk 15,18
Čo potrebuješ robiť ty aj ja, aby sme boli spasení?
Teraz ťa možno napadnú rôzne Biblické a katechizmové poučky, ktoré budú správne. Ale to, čo je najdôležitejšie z nich je - VSTAŤ. Spraviť skutočnú zmenu, urobiť metanoiu – zmeniť zmýšľanie a zároveň zmeniť aj svoj život. Neexistuje spása bez skutočného skutkového pokánia. Ovocím lásky a viery sú skutky, ktoré konáme z lásky k Bohu, skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.“ Ef 2,10.
Čiže ešte presnejšie, skutky, ktoré koná Ježiš, ktoré pripraví Ježiš a my sa s nimi stotožníme a zoberieme si ich ako program do života. Tie najkrajšie sú tie skutky, ktoré pripravil sám Boh. Veď sme spasení „milosťou skrze vieru (v Ježiša)...“ Ef 2,8, čiže nie pre naše skutky, ale skutky sú ovocím našej viery, ovocím znovuzrodenia, ovocím lásky k Ježišovi. Preto ich robíme bez nároku na odmenu a povieme si „urobili sme, čo sme boli povinní urobiť, sme neužitoční sluhovia...“ Lk 17,10.
Teraz prežíva celé ľudstvo ťažké a aj posledné časy. Mnohí budú zomierať skôr, či neskôr. Či už na starobu, chorobu, či na pandémiu. O posledných časoch je napísané, že budú charakteristické: mečom, morom, hladom a zajatím. Zjv 13,10; Mt 24,7;
Ale napriek týmto strašným časom ťa v Ježišovom mene vyzývam a aj prosím o to najdôležitejšie, čo môžeš ešte spraviť: „Vstaň a choď k svojmu Bohu Otcovi. Vstaň a choď k svojmu Ježišovi Kristovi. Sprav to rozhodnutie, prijať Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Práve teraz!“ Jn 1,12.
Márnotratný syn mohol ostať pri tých sviniach, ale práve tá jeho ťažká situácia žiť v hnoji, blate, o hlade a nahote v zime, bola mu na osoh, lebo si konečne uvedomil, ako zhrešil a o čo všetko prišiel svojim hriechom. Ako mu bolo s Otcom dobre. Mal všetkého dostatok: jedlo, vodu, šaty, dary, skutočných priateľov, milujúceho Otca. Ale svojím rozhodnutím sa odlúčil od tohto všetkého a padol na samé dno, do bahna spoločnosti. Iba svine mu tvorili spoločnosť.
Márnotratný syn z Evanjelia zhrešil. Myslíš si, že Otcovi to bolo jedno? On nekalkuloval, že ho syn pripravil o majetok, ktorý prehýril s neviestkami. Otca najviac zaujímala synova SPÁSA, synova záchrana, synov návrat domov, do svojej vlasti!!! „Veď naša vlasť je v nebi...“ Flp 3,20
On spravil skutočné rozhodnutie, skutočnú metanoiu, skutočnú zmenu: Vstanem, pôjdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Zhrešil som ...
Ak chceš byť spasený, spasená, ty aj ja, tak musíme silno volať: „Ježišu, zhrešil som voči Tebe, zhrešila som voči Tebe a voči môjmu Otcovi, prosím ťa, prijmi ma ako svojho sluhu. Svojím zle prežitým životom, už nie som hoden volať sa tvojím synom, tvojou dcérou. Ježišu, odpusť mi aj hriechy, ktoré si ani neuvedomujem. Nechcem odísť z tohto sveta bez tvojej MILOSTI! Zachráň ma Ježišu pred peklom, pred strachom, pred pádom do hriechu, pred odpadnutím od viery pri prenasledovaní.“
A čo urobí Boh Otec? On sa ti v tej chvíli, tvojej úprimnej ľútosti, hodí okolo krku a vybozkáva ťa, vyobjíma ťa. On to spraví v Ježišovi Kristovi, skrze Ježiša Krista a Duch svätý ťa naplní radosťou z odpustenia hriechov.
V minulých článkoch som písal, že už nemáme skutočných pastierov, ktorí by boli ostali celí verní Kristovi a chránili stádo. „Všetci poblúdili, všetci sa skazili; nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.“ Ž 14,3 Všetci zradili, všetci sa stali neužitočnými. Pápeži, kardináli, biskupi, kňazi zapredali Krista a celú Pravdu Evanjelia. Tak isto aj dnešní rôzni sektári tváriaci sa ako pravoverná katolícka cirkev, zotročení falošným prorokom (ktorý sľuboval záchranu V-é štvorky) sa stále obracajú na diabolských prelátov z Rim-kat.- neviestky antikrista a vyzýva ich k pokániu. To akoby sa obracali na démonov, ktorí už pokánie robiť nemôžu. Leto všetci sa zapredali a začali slúžiť globalistickému systému. Presné naplnenie 17 kapitoly Zjavenia apoštola Jána. Nech si každý spomenie na Judáša, ktorý chodil s Ježišom a žil s ním 3,5 roka.
(ak chceš, môžeš si prečítať: Odpad nevesty Kristovej, ktorá sa stala neviestkou Antikrista!; „...povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť.... „ Sk 20, 30; „...ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk...“ Zjv 9,20-21; „Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie...“ 2Tim 4,3 ; IV. „Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých“ Mt 24,11 ;
Prečo ťa prosím a vyzývam, aby si kričal a volal na Ježiša: „Ježišu zachráň ma...“, lebo je to jediné, čo nám ostalo: viera v Ježiša Krista, viera v nebeského Otca, spoločenstvo Ducha svätého, modlitba ako rozhovor s Bohom, Biblia, svätý ruženec a správna mariánska úcta.
POZOR, musím sa opraviť, lebo som to napísal zle. Nie to jediné, ale to najlepšie, čo nám mohol milostivý Boh zanechať. Mnohí nemajú tú MILOSŤ veriť a ani nepoznajú Ježiša Krista. My tú milosť máme, preto v pokore ďakujme Ježišovi, za ten dar, ktorý nám on zaslúžil vlastnou krvou na kríži.
Nevieš, kedy zomrieš. Ani ja to neviem, kedy ja zomriem.
Ale Ježiš ťa nenechá opusteného – opustenú, ak sme Jemu patrili a vzývali Ho. On ťa nenechá samého - samú, ale bude ťa čakať, hneď po tvojom a mojom vydýchnutí. „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Ježišu, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Duchu svätý, prosím ťa, naplň ma odvahou zomrieť a položiť aj život za Krista“.
Preto ťa opäť vyzývam: VSTAŇ a choď k svojmu Otcovi. On ťa už čaká a ak si patril Jemu v tomto krátkom a ťažkom živote, tak ťa pripočíta k svojim vyvoleným v nebeskom kráľovstve.
A ak si sa nehanbil v tomto živote za Ježiša, a ohlasoval si Ho, tak on má pre teba pripravené toto: najkrajšie svadobné šaty, ako rúcho posväcujúcej Milosti, prsteň ako symbol svadobného obradu Ježiša s nevestou, so skutočnou Cirkvou – tým malým stádom, ktoré ostane verné celej Pravde Evanjelia. Obuv, čo je symbolom správneho nasmerovania našej životnej cesty, a pripravenosti vždy slúžiť Bohu. Vykŕmené teľa v nebi nebude, ale v Evanjeliu je to symbol veľkej hostiny v nebi, ktorá je pre nás pripravená.
„Ježišu môj. Mnohí sa dali oklamať politikmi, vladármi, cirkevnými prelátmi, lekárskymi zradcami, sektármi a preto sú vo veľkom nebezpečenstve straty večného života. Zo strachu počúvajú radšej podvodníkov, falošných vedcov, falošných lekárov, a tých, ktorí tvrdia, že pre nás chcú iba dobre. Prosím ťa, ešte kým je čas, daj tým, ktorí sa dali oklamať milosť skutočného pokánia aby nešli do pekla. Tým, ktorí sa nedali oklamať, daj milosť vytrvať vo viere až do konca. Aj za cenu mučeníckej smrti. Nedovoľ, aby do nás napichali ten jedovatý hnus, smrtiaci kokteil, ktorý bol vytvorený aj za prispenia najmenších mučeníkov - zavraždených nenarodených detí. Ježišu, radšej nám daj milosť zomrieť, ako prijať znak šelmy, znak antikrista. Mária, Ježišova a moja mama. Vypros mi u Ježiša tie milosti a dary, ktoré budem potrebovať na záver svojho života. Mária, tak ako si stála pod krížom na Golgote, tak stoj pri mne stále. Chyť ma za ruku, lebo túžim s tebou prísť k Ježišovi. Ježišu, s Tebou a skrze tvoje Božské Srdce, túžim VSTAŤ a prísť domov, k nebeskému Otcovi. Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“. Amen.
Teraz ťa možno napadnú rôzne Biblické a katechizmové poučky, ktoré budú správne. Ale to, čo je najdôležitejšie z nich je - VSTAŤ. Spraviť skutočnú zmenu, urobiť metanoiu – zmeniť zmýšľanie a zároveň zmeniť aj svoj život. Neexistuje spása bez skutočného skutkového pokánia. Ovocím lásky a viery sú skutky, ktoré konáme z lásky k Bohu, skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom. „Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.“ Ef 2,10.
Čiže ešte presnejšie, skutky, ktoré koná Ježiš, ktoré pripraví Ježiš a my sa s nimi stotožníme a zoberieme si ich ako program do života. Tie najkrajšie sú tie skutky, ktoré pripravil sám Boh. Veď sme spasení „milosťou skrze vieru (v Ježiša)...“ Ef 2,8, čiže nie pre naše skutky, ale skutky sú ovocím našej viery, ovocím znovuzrodenia, ovocím lásky k Ježišovi. Preto ich robíme bez nároku na odmenu a povieme si „urobili sme, čo sme boli povinní urobiť, sme neužitoční sluhovia...“ Lk 17,10.
Teraz prežíva celé ľudstvo ťažké a aj posledné časy. Mnohí budú zomierať skôr, či neskôr. Či už na starobu, chorobu, či na pandémiu. O posledných časoch je napísané, že budú charakteristické: mečom, morom, hladom a zajatím. Zjv 13,10; Mt 24,7;
Ale napriek týmto strašným časom ťa v Ježišovom mene vyzývam a aj prosím o to najdôležitejšie, čo môžeš ešte spraviť: „Vstaň a choď k svojmu Bohu Otcovi. Vstaň a choď k svojmu Ježišovi Kristovi. Sprav to rozhodnutie, prijať Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Práve teraz!“ Jn 1,12.
Márnotratný syn mohol ostať pri tých sviniach, ale práve tá jeho ťažká situácia žiť v hnoji, blate, o hlade a nahote v zime, bola mu na osoh, lebo si konečne uvedomil, ako zhrešil a o čo všetko prišiel svojim hriechom. Ako mu bolo s Otcom dobre. Mal všetkého dostatok: jedlo, vodu, šaty, dary, skutočných priateľov, milujúceho Otca. Ale svojím rozhodnutím sa odlúčil od tohto všetkého a padol na samé dno, do bahna spoločnosti. Iba svine mu tvorili spoločnosť.
Márnotratný syn z Evanjelia zhrešil. Myslíš si, že Otcovi to bolo jedno? On nekalkuloval, že ho syn pripravil o majetok, ktorý prehýril s neviestkami. Otca najviac zaujímala synova SPÁSA, synova záchrana, synov návrat domov, do svojej vlasti!!! „Veď naša vlasť je v nebi...“ Flp 3,20
On spravil skutočné rozhodnutie, skutočnú metanoiu, skutočnú zmenu: Vstanem, pôjdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Zhrešil som ...
Ak chceš byť spasený, spasená, ty aj ja, tak musíme silno volať: „Ježišu, zhrešil som voči Tebe, zhrešila som voči Tebe a voči môjmu Otcovi, prosím ťa, prijmi ma ako svojho sluhu. Svojím zle prežitým životom, už nie som hoden volať sa tvojím synom, tvojou dcérou. Ježišu, odpusť mi aj hriechy, ktoré si ani neuvedomujem. Nechcem odísť z tohto sveta bez tvojej MILOSTI! Zachráň ma Ježišu pred peklom, pred strachom, pred pádom do hriechu, pred odpadnutím od viery pri prenasledovaní.“
A čo urobí Boh Otec? On sa ti v tej chvíli, tvojej úprimnej ľútosti, hodí okolo krku a vybozkáva ťa, vyobjíma ťa. On to spraví v Ježišovi Kristovi, skrze Ježiša Krista a Duch svätý ťa naplní radosťou z odpustenia hriechov.
V minulých článkoch som písal, že už nemáme skutočných pastierov, ktorí by boli ostali celí verní Kristovi a chránili stádo. „Všetci poblúdili, všetci sa skazili; nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.“ Ž 14,3 Všetci zradili, všetci sa stali neužitočnými. Pápeži, kardináli, biskupi, kňazi zapredali Krista a celú Pravdu Evanjelia. Tak isto aj dnešní rôzni sektári tváriaci sa ako pravoverná katolícka cirkev, zotročení falošným prorokom (ktorý sľuboval záchranu V-é štvorky) sa stále obracajú na diabolských prelátov z Rim-kat.- neviestky antikrista a vyzýva ich k pokániu. To akoby sa obracali na démonov, ktorí už pokánie robiť nemôžu. Leto všetci sa zapredali a začali slúžiť globalistickému systému. Presné naplnenie 17 kapitoly Zjavenia apoštola Jána. Nech si každý spomenie na Judáša, ktorý chodil s Ježišom a žil s ním 3,5 roka.
(ak chceš, môžeš si prečítať: Odpad nevesty Kristovej, ktorá sa stala neviestkou Antikrista!; „...povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť.... „ Sk 20, 30; „...ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk...“ Zjv 9,20-21; „Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie...“ 2Tim 4,3 ; IV. „Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých“ Mt 24,11 ;
Prečo ťa prosím a vyzývam, aby si kričal a volal na Ježiša: „Ježišu zachráň ma...“, lebo je to jediné, čo nám ostalo: viera v Ježiša Krista, viera v nebeského Otca, spoločenstvo Ducha svätého, modlitba ako rozhovor s Bohom, Biblia, svätý ruženec a správna mariánska úcta.
POZOR, musím sa opraviť, lebo som to napísal zle. Nie to jediné, ale to najlepšie, čo nám mohol milostivý Boh zanechať. Mnohí nemajú tú MILOSŤ veriť a ani nepoznajú Ježiša Krista. My tú milosť máme, preto v pokore ďakujme Ježišovi, za ten dar, ktorý nám on zaslúžil vlastnou krvou na kríži.
Nevieš, kedy zomrieš. Ani ja to neviem, kedy ja zomriem.
Ale Ježiš ťa nenechá opusteného – opustenú, ak sme Jemu patrili a vzývali Ho. On ťa nenechá samého - samú, ale bude ťa čakať, hneď po tvojom a mojom vydýchnutí. „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Ježišu, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Duchu svätý, prosím ťa, naplň ma odvahou zomrieť a položiť aj život za Krista“.
Preto ťa opäť vyzývam: VSTAŇ a choď k svojmu Otcovi. On ťa už čaká a ak si patril Jemu v tomto krátkom a ťažkom živote, tak ťa pripočíta k svojim vyvoleným v nebeskom kráľovstve.
A ak si sa nehanbil v tomto živote za Ježiša, a ohlasoval si Ho, tak on má pre teba pripravené toto: najkrajšie svadobné šaty, ako rúcho posväcujúcej Milosti, prsteň ako symbol svadobného obradu Ježiša s nevestou, so skutočnou Cirkvou – tým malým stádom, ktoré ostane verné celej Pravde Evanjelia. Obuv, čo je symbolom správneho nasmerovania našej životnej cesty, a pripravenosti vždy slúžiť Bohu. Vykŕmené teľa v nebi nebude, ale v Evanjeliu je to symbol veľkej hostiny v nebi, ktorá je pre nás pripravená.
„Ježišu môj. Mnohí sa dali oklamať politikmi, vladármi, cirkevnými prelátmi, lekárskymi zradcami, sektármi a preto sú vo veľkom nebezpečenstve straty večného života. Zo strachu počúvajú radšej podvodníkov, falošných vedcov, falošných lekárov, a tých, ktorí tvrdia, že pre nás chcú iba dobre. Prosím ťa, ešte kým je čas, daj tým, ktorí sa dali oklamať milosť skutočného pokánia aby nešli do pekla. Tým, ktorí sa nedali oklamať, daj milosť vytrvať vo viere až do konca. Aj za cenu mučeníckej smrti. Nedovoľ, aby do nás napichali ten jedovatý hnus, smrtiaci kokteil, ktorý bol vytvorený aj za prispenia najmenších mučeníkov - zavraždených nenarodených detí. Ježišu, radšej nám daj milosť zomrieť, ako prijať znak šelmy, znak antikrista. Mária, Ježišova a moja mama. Vypros mi u Ježiša tie milosti a dary, ktoré budem potrebovať na záver svojho života. Mária, tak ako si stála pod krížom na Golgote, tak stoj pri mne stále. Chyť ma za ruku, lebo túžim s tebou prísť k Ježišovi. Ježišu, s Tebou a skrze tvoje Božské Srdce, túžim VSTAŤ a prísť domov, k nebeskému Otcovi. Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“. Amen.
