V polovici 20. storočia sa obete ateistickej marxistickej ideológie objavujú aj na Slovensku. Ich začiatky sú spojené s neslávnym povstaním v auguste 1944.
Už vtedy v Banskej Bystrici noví držitelia vládnej moci nariadením SNR č. 5/1944 poštátnili (t.j. vyvlastnili bez náhrady) „školy všetkých kategórií a stupňov od detských opatrovní a útulní až po školy vysoké“. Nariadením č. 6 sa „zakazuje vykonávať bohoslužby v nemeckej a maďarskej reči“. A nasledovali aj ďalšie administratívne opatrenia. V krátkom dvojmesačnom období komunistického šafárenia boli zavraždení štyria katolícki kňazi: Anton Šalát v Hájnikoch, Ján Martinko a Ján Scheda v Liptove, Ján Nemec v Lieskovci.
Čo nedostihli povstalci a komisári urobiť v Banskej Bystrici, vykonávali zrýchleným tempom keď sa zmocnili vlády v Bratislave. Nariadením SNR č. 34/45 (zo 16. mája 1945) sa doplňuje a rozširuje nariadenie o poštátnení škôl. Týkalo sa to asi 2.000 škôl, z ktorých vyše 1.900 (vrátane 50 meštianských a 27 stredných a odborných) patrilo katolíckym farnostiam, biskupstvám a reholiam.
Nariadením č. 47/45 (z 26. mája 1945) boli poštátnené majetky a budovy (učiteľské byty) pri poštátnených cirkevných školách. Nariadením č. 51/45 sa „rozpúšťajú všetky spolky a akékoľvek združenia“. A tak boli rozpustené viaceré náboženské spolky a združenie a ich majetok bol zhabaný. Správca najväčšej katolíckej organizácie, Spolku sv. Vojtecha, Ján Pöstényi bol uväznený, Spolku bola nanútená „národná správa“ a jeho činnosť bola hatená. Nariadením č. 80/45 boli poštátnené všetky cirkevné internáty, počtom asi 70. Nariadením č. 88/45 bola bohoslovecká fakulta vylúčená zo zväzku Slovenskej univerzity. Nariadením č. 99/45 (o úprave služobného pomeru štátnych a verejných zamestnancov) si povereník školstva vyhradil právo preverovať činnosť duchovných osôb a neprevereným „zakázať duchovnú činnosť“.
Nový režim dal uväzniť dvoch biskupov (Jána Vojtaššáka a Michala Buzalku) a vyše 40 kňazov. Desiatky kňazov, rehoľníkov a rehoľníc nemeckej a maďarskej národnosti bolo násilne z krajiny deportovaných. Nevraživosť voči slovenským biskupom viedla č.-s. vládu k intervenciám vo Vatikáne a dňa 8. októbra 1945 ministerstvo zahraničných vecí formálne žiadalo Svätú stolicu, aby odvolala z biskupských úradov biskupov Jána Vojtaššáka, Michala Buzalku a Andreja Škrábika.

alianciazanedelu.sk/archiv/12917

@štefan161
zrejme máš na mysli to, že komunisti oficialne v ČSR vládli až v r.1948 a kedže Tisa popravili 1947, takže to neboli komunisti?!

Tomáš ako s USA, OSN, NATO...: pridu do cudzej krajiny akože "zachrancovia" krajinu "oslobodia" od nejakých teroristov, či idealistov a potom NAVONOK odidu z krajiny, ALE k moci sa dostanu ICH ludia, i ked OFICIALNE to je demokratickými volbami alebo uradnicka vláda.

tak, či tak su to ICH ludia a krajina sa stáva ich VAZALOM.
TO isté urobili ako komunisti zo ZSSR, ked NAVONOK oslobodili ČSR od nacistov, ale v skutočnosti si pripravili dalšie miesto - krajinu do svojho čertovskeho spolku a ked mám zájsť ešte dalej, tak celá táto fraška bola dopredu pripravená tak, aby komunisti ovladli celu Aziu i Europu, ale počas 3 fáz (svetových vojen)

Najprv obsadili Aziu a vychodnu Europu
Potom aj strednu europu
a teraz pôjdu aj po zapadnej europe
ALE a to je teraz podstatne, všetko to musí vyzerať tak, že oni OSLOBODZUJU a nie okupuju

V príspevku vyššie je mnoho dôkazov, ako boľševici poštátnili cirkevné školy, zoštátnili cirkevné majetky, cirkevné spolky atď. Začali vraždiť kňazov aj biskupa M. Bubnič zomrel na základe teroru na jeho osobu. Komunisti hneď po vojne v roku 1946 vyhrali v Čechách, ale nie na Slovensku. Tu vyhrala Demokratická strana. Beneš poveril zostavením vlády komunistu Klementa Gotwalda. Predsedom zboru povereníkov sa stal komunista Gustáv Husák. Vo voľbách 1946 slovenskí demokrati porazili komunistov na hlavu

Počas prvej československej republiky bol členom Československej strany národne socialistickej.
ol členom a podpredsedom Čs . strany národne socialistickej a významne ovplyvňoval jej politiku.

V rovnakom roku uzavrelo Česko-Slovensko prostredníctvom Beneša spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom (po jeho prijatí do Spoločnosti národov) a s Francúzskom. Vojenskú pomoc Sovietskeho zväzu v prípade konfliktu zmluva viazala na predchádzajúcu pomoc Francúzska. Najneskôr od roku 1927 bol slobodomurárom. V roku 1935 formálne vystúpil z čs. strany národne socialistickej, strana ho však stále považovala za svojho prívrženca; Beneš odmietal marxizmus a boľševizmus, ale socializmus (vláda roľníkov a robotníkov) mu bol sympatický.

V priebehu vojny Beneš dosiahol uznanie exilovej vlády všetkými spojencami. 12. decembra 1943 uzavrel v Moskve novú spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom. Tam tiež začal rokovať s česko-slovenskými komunistami o povojnovej podobe Česko-Slovenska (pozri aj Heliodor Píka). Na jar 1945 Beneš odcestoval cez Moskvu na oslobodené územie republiky; v Košiciach vymenoval prvú povojnovú vládu, ktorá prijala 5. apríla Košický vládny program, 16. mája pricestoval do Prahy. 28. októbra bol potvrdený vo funkcii prezidenta a následne bol opäť zvolený 19. júna 1946.

Počas okupácie a neexistencie parlamentu vydávala exilová vláda prezidentské dekréty, ktoré Beneš ako najvyšší činiteľ štátu podpisoval a po ktorom sú často nepresne nazývané „Benešovými dekrétmi“.

Benešova nerozhodnosť vo februári 1948 uľahčila komunistom prevzatie moci v krajine.

Edvard Beneš – Wikipédia


Beneš bol typický obracač kabátov, ako to maju vo zvyku aj sučasní politici alebo aj samotní ich voliči: hovoria o akomsi "socializme s ludskou tvárou", pričom vedia, že socializmus je heretická filozofia a ako taká je v očiach Boha i Cirkvi - diabolským výmyslom, ktorý nemôže uspieť v spoločnosti a skôr, či neskôr sa ukáže ako fantáziou, čo sa aj stalo počas 40 ročnej okupacie ČSR a ostatných krajin v ZSSR.

Beneš bol niečo také ako v sučasnosti Peter Marček ktorý obracia kabáty a prispôsobuje sa režimu, podla toho, ako mu určuje Elita tohto sveta.
Ked komunizmus ovladal skoro celu Aziu a Europu, hlavne tie krajiny kde pôsobil, tak sa tvaril, že je komunistom a preto mohol študovať aj na vyskoje škole, ale akonahle komunizmus resp. socialistický sväz padol, tak zrazu sa preorientovala a začal hrať na strunu demokracie (akože hlas ľudu).

Jednoducho Elita mu ukazala že musí prejsť na inu hru, ak chce prežiť v novom režime a tak aj urobil, že dostal moc - peniaze, ochranu vlady a mafie, takže skupoval podniky a navonok žil ako podnikatel. V skutočnosti bol len predlženou rukou ako Elity, tak aj mafie. Zriadoval polit-strany resp. predaval... a nadalej sa hraje na neviniatko, či dokonca spravodlivého...

To isté Beneš
Vyškolili ho francuzski slobodomurari, rovnako ako Masaryka a Štefanika.
Pokial komunizmus ešte nemal tak silný vplyv a moc v ČSR, tak zatial posilnoval vplyv ako socialista, ale akonahle sa komunizmus rozširoval na Zapad a bolo jasné, že čoskoro pride aj ndo ČSR, zrazu prenechal moc komunistom, aby nevyzeral, že zradil ideu. V skutočnosti mal len PRIPRAVIŤ cestu komunistickej vláde. Presne to, čo robia aj v sučasnosti posluhovači socializmu, ktorí tvrdia síce že im ide len o socialne istoty, ale v skutočnosti pripravuju cestu komunzsmu, ktorý príde s istotou do Ruska a bude ho cítiť celý svet ako prodpovdali svätí katolícki proroci.

Preto kto posluhuje Smerakom, socialistom... chtiac-nechtiac pripravuje cestu komunistom