A viděl jsem nebesa otevřená, a hle, bílý kůň, a na něm seděl ten, který má jméno Věrný a Pravý, neboť soudí a bojuje spravedlivě.
Jeho oči plamen ohně a na hlavě množství královských korun; jeho jméno je napsáno a nezná je nikdo než on sám.
Má na sobě plášť zbrocený krví a jeho jméno je Slovo Boží.
Zjevení svatého Jana
Duch svatý 1.díl
Jde o ruský pravoslavný dokument. Je jasné, že se v něm muselo objevit následující. Milost boží nestvořená, nestvořené boží energie. Katolická nauka však učí jinak. Toto zde píši, protože není nutné předstírat pravověrnost každé věty v dokumentu.
TRUMPOVO FINÁLE: KONEC STARÉHO ŘÁDU, SVĚTOVÁ VÁLKA A NOVÝ DIGITÁLNÍ SVĚT
Mě to připomíná malování čerta na zeď. Finanční krize se stále opakují, války jsou tu stále. Co zbývá vykreslit? Pád peněžního systému, ztrátu zaměstnání většiny lidí a třetí světová válka. Tajemní oni již mají vše naplánováno.
Jsou to tedy konspirace , hra na tajemné oni (globalgauneři) a osudovost života. Náš Pán Ježíš Kristus však ví i o vlasu, který spadne dnes z hlavy.
Boží slovo na den 15.1. A.D. 2026
Přátelé, naše dnešní evangelium (Marek 1:40–45) nám představuje jednu z velkých scén, jak Ježíš uzdravuje malomocného. A jak už to tak bývá, stává se ikonou duchovního života obecně.
Jakmile je malomocný v Pánově přítomnosti, poklekne a prosí ho. Trpící muž si uvědomuje, kdo Ježíš je: ne jeden prorok mezi mnoha, ale vtělení Boha Izraele, jediný, před kým je uctívání správným postojem.
V naší nemoci, naší slabosti, naší hanbě, našem hříchu, naší zvláštnosti – mnozí z nás se cítí jako tento malomocný. Máme pocit, jako bychom si ho prostě nezasloužili. Ať už jsme v jakékoli nesnázi, musíme k Ježíši přijít s postojem uctívání. On je Pán a my ne. Toto je klíčový krok k tomu, abychom si dali život do pořádku: správná chvála.
Zamysleme se nad krásnou prosbou malomocného, která je nezbytná v každém aktu prosebné modlitby: „Chceš-li, můžeš mě očistit.“ Není náročný; uznává Ježíšovo panství, jeho svrchovanost. „Staň se vůle tvá“ je vždy správný postoj v jakékoli modlitbě.
biskup Robert Barron
Boží slovo na den 12.1. A.D. 2026
Přátelé, naše dnešní evangelium (Marek 1:14–20) je Ježíšovým inauguračním projevem, který udává tón celému jeho kázání. Marek nám říká, že hlásal dobrou zprávu o Bohu a že to byl „čas naplnění“. Něco se dovádělo k naplnění. Co to bylo? Bylo to všechno, o čem mluvil Starý zákon. Ježíš ve své osobě shromáždil vše, co Izrael znamenal – a proto byla jeho přítomnost tak přesvědčivá a proč bylo jeho následování nanejvýš důležité. Proto říká: „Čiňte pokání a věřte evangeliu.“ Dobrou zprávou je on. Takže nyní je čas se rozhodnout. Přátelé, toto je celý příběh. Všechno ostatní je komentář. Máme se vidět v Šimonovi a Ondřejovi, v Jakubovi a Janovi. Když Ježíš prochází kolem, musíme reagovat. Čas je teď. Oni to pochopili, a proto reagovali tak rychle. A teď je v tom háček: Následovat ho znamená dělat to, co dělá on, volat ostatní lidi do království. „Pojďte za mnou a já z vás udělám rybáře lidí.“ Tato slova jsou adresována nám všem, všem pokřtěným, všem učedníkům.
biskup Robert Barron
Boží slovo na den 11.1. A.D. 2026
catenaaurea.sk
Lekcia 6
Tomáš Keď Krista ohlásilo hlásanie jeho predchodcu, po dlhom živote v skrytosti sa chcel napokon zjaviť ľuďom; preto sa hovorí: 13 vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť.
Remígius Treba vedieť, že tieto slová opisujú osoby, miesta, čas a úrad. Čas, keď hovorí: „vtedy“.
Raban Čiže keď mal tridsať rokov (porov. Lk 3,23). Ukazuje tak, že nik nemá byť ustanovený či už za kňaza alebo za ohlasovateľa, ak nenaplnil vek. Jozef prevzal vládu nad Egyptom, keď mal tridsať rokov (Gn 41,46), Dávid začal vládnuť v tomto veku (2Sam 5,4) a Ezechiel si v tom istom čase zaslúžil prorokovať (Ez 1,1).
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Aj po krste bolo potrebné ponechať tento zákon. Preto prichádza dať sa pokrstiť v tomto veku ten, čo môže vziať na seba všetky hriechy, aby až zachová zákon, nik nemohol povedať, že ho ruší preto, lebo ho nemohol splniť.
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum „Vtedy,“ čiže keď Ján hlásal: „robte pokánie“, aby potvrdil jeho hlásanie a prijal svedectvo od Jána. No podobne, ako po východe zorničky slnečné svetlo nečaká, až zornička zapadne, ale vyjde ešte prv a svojím jasom potlačí jej žiaru, tak i Kristus nečakal, až Ján dokončí svoj beh, ale zjavil sa, kým ešte tento kázal.
Remígius Osoby sa uvádzajú, keď hovorí: „Ježiš prišiel za Jánom,“ čiže Boh za človekom, Pán za sluhom, kráľ za vojakom a svetlo za lampou. Miesta sú označené, keď hovorí „z Galiley k Jordánu“. Galilea sa totiž prekladá ako presun. Kto sa chce dať pokrstiť, má sa presunúť od nerestí k cnostiam a ponížiť sa príchodom ku krstu. Jordán sa totiž prekladá ako „zostup“.
Augustín, Homília o Zjavení Pána Sväté Písmo pripomína, že v tejto rieke sa veľmi často diali podivuhodné veci, keď okrem iného hovorí: Jordán sa naspäť obrátil (Ž 114,3). Predtým sa obrátili naspäť vody, teraz sa obrátili naspäť hriechy. A ako Eliáš spôsobil, že sa v Jordáne rozdelili vody (2Kr 2,8), tak i Kristus Pán v tom istom Jordáne spôsobil rozdelenie hriechov.
Remígius Úrad sa označuje, keď nasleduje: „aby sa mu dal pokrstiť“.
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Nie aby sám prijal skrze krst odpustenie hriechov, ale aby zanechal posvätené vody pre tých, čo mali byť pokrstení potom.
Augustín Spasiteľ sa chcel dať pokrstiť nie preto, aby získal očistenie pre seba, ale aby prúdom očistil nás. Sám sa ponára do vody, a preto voda obmyla všetkým hriechy. A niet divu, keď hovoríme, že bola na očistenie duše ustanovená voda, čiže telesná podstata. Ľahko vniká dnu a preniká všetky skryté zákutia svedomia. Sama je síce jemná a ľahká, no vďaka Kristovmu požehnaniu sa stala ešte jemnejšou a jemnejšou rosou prechádza skryté zdroje života a tajomstvá mysle. Beh požehnaní je jemnejší než než prúdenie vôd. Požehnanie, ktoré vytrysklo zo Spasiteľovho krstu ako duchovná rieka, naplnilo priestor všetkých tôní, vnútro všetkých prameňov.
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Preto prišiel na krst, aby sme videli, že keď prijal ľudskú prirodzenosť, vyplnil celé tajomstvo ľudskosti. Sám síce nebol hriešnikom, no i tak prijal hriešnu prirodzenosť. Pre seba krst nepotreboval, no potrebovala ho telesná prirodzenosť ostatných.
Augustín, Homília o Zjavení Pána Aj preto sa chcel dať pokrstiť, lebo chcel spraviť to, čo kázal robiť všetkým. Ako dobrý učiteľ nevštepoval svoju náuku ani tak slovami ako skôr uskutočňoval skutkami.
Augustín, Traktáty na Jánovo evanjelium Preto sa teda nechal láskavo pokrstiť od Jána, aby sluhovia spoznali, s koľkou odhodlanosťou majú bežať k Pánovmu krstu, keď sa on neštíti prijať krst sluhu.
Hieronym A aj preto sa chcel dať pokrstiť, aby svojím krstom potvrdil Jánov krst.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Krst bol však súčasťou pokánia a konal sa na vyznanie hriechov. Preto aby si nik nemyslel, že Kristus prišiel k Jordánu z tohto dôvodu, povedal Ján prichádzajúcemu: 14 ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Ako keby povedal: je dobrý dôvod, aby si ty pokrstil mňa - aby som sa stal spravodlivým a hodným neba. Aký je však dôvod, aby som ja pokrstil teba? Všetko dobro zostupuje z neba na zem, nevystupuje zo zeme do neba.
Hilár, Komentár k Matúšovi Napokon mu Ján bráni nechať sa pokrstiť ako Bohu. Preto učí, že sa mu má stať ako človeku; preto nasleduje: 15 Ježiš mu však povedal: Teraz to nechaj.
Hieronym Dobre povedal „teraz“, aby ukázal, že Ján má pokrstiť Krista vodou a Kristus Jána Duchom. Alebo inak: „teraz to nechaj,“ keď som na seba vzal prirodzenosť sluhu, musím naplniť i jeho poníženosť. Inak vedz, že v deň súdu budeš pokrstený mojím krstom. Alebo: „teraz to nechaj,“ ako keby Pán povedal: mám aj iný krst, ktorým mám byť tiež pokrstený. Ty ma krstíš vodou, aby som ťa ja pre seba pokrstil tvojou krvou.
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Ukazuje tým tiež, že Kristus neskôr pokrstil Jána, hoci v apokryfných knihách sa to píše jasne. No teraz to nechaj, aby som splnil spravodlivosť krstu nie slovami, ale skutkami. Najprv prijmem, potom budem ohlasovať; preto nasleduje: lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé. To neznamená, že ak bude pokrstený, splní všetko, čo je spravodlivé, ale ako najprv naplnil skutkami a potom hlásal spravodlivosť krstu, tak i všetku ostatnú spravodlivosť podľa výroku: Ježiš začal robiť a učiť (porov. Sk 1,1). Alebo takto: všetku krstnú spravodlivosť máme spĺňať takto, podľa poriadku ľudskej prirodzenosti. Tak splnil, čo je spravodlivé, pri narodení, raste a tak ďalej.
Hilár, Komentár k Matúšovi Všetko, čo je spravodlivé, sa malo splniť skrze neho. Len on mohol naplniť zákon.
Hieronym Nedodáva: „spravodlivé podľa zákona“ či „prirodzenosti“, aby sme pod tým chápali oboje.
Remígius Alebo takto: „patrí sa, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé,“ čiže dať príklad splnenia všetkej spravodlivosti krstom, bez ktorého sa neotvára vstup do nebeského kráľovstva. Alebo i pyšní nech poučí príklad poníženosti, aby sa im neošklivilo nechať sa pokrstiť od mojich skromných údov, až uvidia, že mňa krstí môj sluha Ján. Toto je pravá poníženosť, ktorú ako spoločníčka sprevádza poslušnosť; preto nasleduje: vtedy ho nechal, čiže dal konečný súhlas, že ho pokrstí.
Lekcia 7
Augustín, Homília o Zjavení Pána Ako bolo povedané, po obmytí nášho Spasiteľa je už všetka voda očistená pre náš krst, aby bola milosť kúpeľa pripravená pre národy, čo budú nasledovať neskôr. Tiež bolo treba pri Kristovom krste naznačiť, čo pri krste dosiahnu veriaci; preto sa hovorí: 16 keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody.
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum To, čo urobil Kristus, súvisí s tajomstvom všetkých, čo mali byť pokrstení potom. Preto povedal „hneď,“ a nie jednoducho „vystúpil“. Všetci, čo sú hodne pokrstení v Kristovi, hneď vystúpia z vody, čiže pokročia k cnostiam a vystúpia k nebeskej cti. Tí, čo vstúpili do vody ako telesní a hriešni Adamovi synovia, hneď vystúpia z vody, lebo sa stali duchovnými Božími synmi. A ak niekto po krste neurobí z vlastnej viny žiaden pokrok, čo s tým má krst?
Raban Pán nám teda odovzdal krstný kúpeľ, keď doň vložil svoje telo. Ukázal nám tiež, že po prijatí krstu sa otvára vstup do neba a dáva sa Duch Svätý; preto nasleduje: vtom sa mu otvorilo nebo.
Hieronym, Komentár k Matúšovi Nie rozostúpením prvkov, ale duchovným očiam, ako aj Ezechiel na začiatku svojej knihy spomína, že bolo otvorené (Ez 1,1).
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Keby totiž bolo narušené samotné stvorenie nebies, nepovedal by „otvorilo sa mu,“ lebo čo sa otvorí telesne, je otvorené pre všetkých. Niekto však povie: Akože? Nebesia boli zatvorené pred očami Božieho Syna, ktorý síce stál na zemi, ale bol v nebi? No treba vedieť, že ako bol podľa ľudského údelu pokrstený, tak sa mu podľa ľudského údelu otvorilo nebo a podľa Božej prirodzenosti bol v nebi.
Augustín Vari sa mu však až vtedy po prvýkrát otvorilo nebo aj podľa ľudskej prirodzenosti? Veď viera Cirkvi verí a vyznáva, že predtým mu nebolo otvorené nebo o nič menej než potom. Preto sa teda hovorí, že sa mu otvorilo nebo, lebo všetkým znovuzrodeným sa otvára brána do nebeského kráľovstva.
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Možno predtým boli nejaké neviditeľné prekážky, pre ktoré duše zosnulých nemohli vstúpiť do neba. Myslím totiž, že pred Kristom žiadna duša nevystúpila do neba pre Adamov hriech a nebo bolo zatvorené. A hľa, po Kristovom krste sa iba otvorilo, no keď potom na kríži porazil tyrana, brány už neboli potrebné, lebo nebo sa už nikdy nemalo zatvoriť. Preto anjeli nehovoria: „otvorte brány,“ lebo už boli otvorené, ale: zdvihnite brány (porov. Ž 24,7). Alebo pokrsteným sa otvára nebo a vidia to, čo je v nebi, niežeby videli telesnými očami, ale veria duchovnými očami viery. Alebo nebo je Sväté Písmo, ktoré všetci čítajú, no nie všetci chápu, iba tí, čo boli pokrstení, aby prijali Ducha Svätého. Preto boli aj apoštolom najprv zatvorené spisy prorokov, no keď prijali Ducha Svätého, všetky Písma sú im otvorené. No nech sa to chápe akokoľvek, „otvorilo sa mu nebo,“ čiže vďaka nemu všetkým, ako keď cisár povie človeku, ktorý žiada pre iného: toto dobrodenie nedávam jemu, ale tebe: čiže jemu kvôli tebe.
Tomáš Alebo Krista pri krste ožiaril toľký jas, až sa zdalo, že sa rozostúpilo ohnivé nebo.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Ak však aj nevidíš, nebuď nedôverčivý. Na počiatku duchovných vecí sa vždy objavujú zmyslové videnia, kvôli tým, čo nijako nemôžu získať chápanie netelesnej prirodzenosti. Ak sa to nestane neskôr, uveria na základe toho, čo sa stalo kedysi.
Remígius A ako sa všetkým, čo sa znovuzrodili krstom, otvára brána nebeského kráľovstva, tak pri krste všetci prijímajú dary Ducha Svätého; preto sa dodáva: a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.
Augustín, Homília na prvú nedeľu po oktáve Zjavenia Pána Potom, čo sa Kristus narodil skrze ľudí, znovu sa rodí skrze sviatosti. Ako sme sa divili, keď sa zrodil z neporušenej Matky, tak ho máme i teraz prijať ponoreného do čistej rieky. Matka zrodila Syna a je čistá, Krista obmyla rieka a je svätá. Duch Svätý, ktorý bol s ním vtedy v lone, ho teraz ožiaril vo vode, a ten, čo vtedy očistil Máriu, teraz posväcuje riavu. Preto hovorí: „a videl zostupovať Ducha Svätého“.
Pseudo-Chryzostom, Opus imperfectum Duch Svätý prijal podobu holubice preto, lebo ona viac než iné živočíchy pestuje lásku. Všetky druhy spravodlivosti, ktoré majú Boží služobníci skutočne, môžu diablovi služobníci predstierať, iba lásku Ducha Svätého nemôže nečistý duch napodobniť. Preto si Duch Svätý vyhradil tento zvláštny obraz lásky. Zo žiadneho svedectva nemôžeme poznať s takou istotou, kde je Duch Svätý, ako z milosti lásky.
Raban Holubicou sa tiež označujú štyri cnosti v pokrstených. Holubica býva v blízkosti tokov, aby sa, až uvidí jastraba, ponorila do vody a ušla pred ním. Vyberá najlepšie zrná, kŕmi cudzie mláďatá, neďobe zobákom, niet v nej žlči, hniezdi v skalných dutinách a miesto spevu má nárek. Tak i svätí prebývajú v blízkosti riek Svätého písma, aby sa vyhýbali útokom diabla, vyberajú si zdravé výroky, nie heretické, aby sa nimi živili, ľudí, čo bývali diablovými mláďatami, čiže nasledovníkmi, živia náukou a príkladom, dobré výroky nerozoklávajú ako heretici, niet v nich nezmieriteľného hnevu, svoje hniezdo, čiže svoje útočisko a svoju nádej, vkladajú do rán Kristovej smrti, lebo Kristus je pevnou skalou, a ako iní majú záľubu v speve, tak oni v náreku nad hriechmi.
Ján Zlatoústy, Komentár k Matúšovi Pripomína tiež dávnu históriu. Tento živočích sa objavil pri potope, niesol olivovú ratolesť a ohlasoval pokoj na celej zemi. Toto všetko boli obrazy budúcich vecí. Aj teraz sa objavuje holubica, ukazuje nám Osloboditeľa a miesto olivovej ratolesti prináša ľudskému rodu adopciu.
Augustín, O Trojici Ľahko je pochopiť, prečo sa hovorí, že Duch Svätý bol poslaný, keď zostúpil na Pána v telesnom obraze ako holubica. Vytvoril sa akýsi stvorený obraz v čase, aby sa v ňom viditeľne ukázal Duch Svätý, a táto viditeľne vyjadrená činnosť postavená pred smrteľné oči bola nazvaná poslanie Ducha Svätého. Nie aby sa zjavila jeho neviditeľná podstata, ale aby sa srdcia ľudí pohli vonkajšími vnemami a obrátili sa k skrytej večnosti. Stvorenie, v ktorom sa zjavil Duch Svätý, nebolo prijaté tak, ako bola prijatá ľudská prirodzenosť z Panny, čiže v jednote osoby. Duch nespravil holubicu blaženou ani ju naveky nespojil so sebou do jednoty osoby. Preto sa teda táto holubica síce nazýva Duchom, aby sa ukázalo, že holubica označuje Ducha, no nemôžeme povedať, že Duch Svätý je Boh i holubica, ako hovoríme, že Syn je Boh i človek. Ani tak, ako nazývame Syna Božím baránkom, nielen keď to povedal Ján Krstiteľ ale i keď evanjelista Ján videl zabitého Baránka v Apokalypse. Toto prorocké videnie nie je predstavené telesným očiam v telesných obrazoch, ale v duchu v duchovných obrazoch telies. O tejto holubici však nikto nikdy nepochyboval, že bola viditeľná očami. Ani nemôžeme nazvať Ducha holubicou tak, ako Syna nazývame skalou (v 1Kor 10,4 sa totiž píše: skalou bol Kristus). Táto skala už bola súčasťou stvorenia, a na základe spôsobu činnosti bola nazvaná menom Krista, ktorého označovala. To však neplatí o tejto holubici, ktorá vznikla náhle, len kvôli tomu, aby toto označovala. Väčšmi sa mi to zdá podobné plameňu, ktorý sa zjavil Mojžišovi na kríku, i tomu, ktorý sa zjavil ľudu na púšti, keď bol na vrchu dávaný Zákon. A tiež aj blýskaniu a hrmeniu, ktoré bolo telesným obrazom tých vecí, aby niečo označilo, a potom sa pominulo. Pre tieto telesné formy teda hovoríme, že Duch Svätý bol poslaný, a tieto telesné obrazy sa na čas objavili, aby ukázali, čo bolo treba, a potom zanikli.
Hieronym, Komentár k Matúšovi Sadla si Ježišovi na hlavu, aby si nik nemyslel, že Otcov hlas nezaznel Pánovi, ale Jánovi; preto nasleduje „a prichádzal nad neho“.
Lekcia 8
Augustín, Homília o Zjavení Pána Otec už neučil ako predtým skrze Mojžiša či prorokov prostredníctvom obrazov alebo podobnosti, že Syn príde v tele, ale otvorene ukázal, že prišiel, keď povedal: 17 toto je môj Syn.
Hilár, Komentár k Matúšovi Alebo aby sme z toho, čo sa splnilo v Kristovi, okrem kúpeľa vo vode vedeli i to, že z nebeských brán na nás priletí Duch Svätý, vyleje sa na nás pomazanie nebeskou slávou a staneme sa Božími synmi adopciou Otcovým hlasom.
Hieronym, Komentár k Matúšovi Pri krste sa ukazuje tajomstvo Trojice. Pán je pokrstený, Duch zostupuje v podobe holubice a počujeme Otcov hlas vydávať svedectvo Synovi.
Augustín, Homília o Zjavení Pána Niet divu, že pri Pánovom kúpeli nechýbalo tajomstvo Trojice, lebo náš kúpeľ napĺňa Trojičnú sviatosť. Pán chcel najprv na sebe ukázať, čo mal potom prikázať ľudskému rodu (porov. Mt 28,19).
Augustín, O viere Petrovi Otec, Syn a Duch Svätý sú síce jedna prirodzenosť, no predsa pevne vyznávaj, že sú tromi osobami. Iba samotný Otec povedal: „toto je môj milovaný Syn,“ tento Otcov hlas zaznel len nad samotným Synom a len samotný Duch Svätý zostúpil na pokrsteného Krista v podobe holubice.
Augustín, O Trojici Sú to však diela celej Trojice. Vo svojej podstate sú Otec, Syn a Duch Svätý jedno bez akýchkoľvek rozdielov v čase či priestore, no v mojej reči sú Otec, Syn a Duch Svätí rozdelení, nedajú sa vysloviť zároveň a aj pri viditeľných písmenách majú oddelene svoje miesta. Keď sa teda akýmkoľvek spôsobom poznáva cez podobnosti, Trojica, sama osebe nerozdielna, sa ukazuje obrazom viditeľného stvorenia rozdelene. A že je to hlas samotného Otca, ukazuje sa tým, keď hovorí: „toto je môj milovaný Syn“.
Hilár, O Trojici Svedčil o ňom, že je synom nielen podľa mena, ale že je vlastný. Mnohí sme Boží synovia, no on nie je taký syn. On je vlastný a pravý Syn, pôvodom, nie adopciou, pravdivo, nie podľa mena, zrodením, nie stvorením.
Augustín, Traktáty na Jánovo evanjelium Otec Syna miluje ako otec syna, nie ako pán sluhu. A ako jediného, nie adoptovaného. Preto sa dodáva: v ktorom mám zaľúbenie.
Remígius Alebo ak sa to týka Kristovej ľudskosti, ak sa číta: „v ktorom mám zaľúbenie,“ že len jeho možno nájsť bez hriechu. A ak sa číta: „v ktorom sa mi zapáčilo,“ rozumie sa „ustanoviť, čo sa mi páči,“ čiže skrze neho robím, čo treba, vykúpim ľudský rod.
Augustín, Zhoda medzi evanjeliami Tieto slová podávajú podobne i ostatní dvaja, Marek a Lukáš, no pri slovách, ktoré povedal hlas z neba, menia znenie, hoci význam zostáva zachovaný. Keď Matúš hovorí: „toto je môj milovaný Syn,“ a ostatní dvaja: „ty si môj milovaný Syn“, má to ten istý význam. Nebeský hlas povedal jedno z tohto, no evanjelista chcel ukázať, že výrok: „toto je môj Syn“ znamená, že sa skôr poslucháčom ukazovalo, že on je Boží Syn, a tak chcel výrok: „ty si môj Syn“ podať tak, akoby sa povedalo: „toto je môj Syn“. Kristovi sa totiž nehovorilo, čo vedel, ale počúvali tí, čo tam boli, a kvôli nim zaznel hlas. A keď jeden hovorí: „v ktorom mám zaľúbenie“ a druhý: „v tebe mám zaľúbenie“, ak sa pýtaš, čo z tohto hlas povedal, vezmi, čo chceš, kým chápeš, že tí, čo podali správu o nie totožnom výroku, podali správu o totožnom význame. Boh má zaľúbenie v Synovi, ako pripomína výrok: „v tebe mám zaľúbenie“ a Otec skrze Syna našiel zaľúbenie v ľuďoch, ako pripomína výrok: „v tebe sa mi zaľúbilo“. Alebo to treba chápať tak, že všetci evanjelisti povedali akoby toto: „do teba som vložil svoje zaľúbenie,“ čiže uskutočniť to, čo sa mi páči.
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
Já se tam nerouhal, tak zpomal. Všechno se dá vidět s černými brýlemi.
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
Ty si apresatocko typický selektivní vybírač. A nařizovat si od tebe nenechám, nejsi můj loutkař.
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
A šlo o setkání lidí, nikoliv setkání Bohočlověka se Satanem, tohle srovnávání kulhá.
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
Sv. Jan Pavel II. chtěl prostě ukázat, že se lidi mohou sejít v míru a každý se modlit za mír.
Těžko však mít úctu k falešným náboženstvím, mě se to zdá i jako jejich legitimace.
1986, sv. Jan Pavel II.
Moji bratři a sestry,
Hlavy a představitelé křesťanských církví
a církevní společenství a světová náboženství,
Vážení přátelé,
1. MĚJTE TU ČEST a potěšení přivítat vás všechny na náš Světový den modliteb v tomto městě Assisi. Dovolte mi začít tím, že vám z celého srdce poděkuji za otevřenost a dobrou vůli, se kterou jste přijali mé pozvání k modlitbě v Assisi.
Jako náboženští vůdci jste sem nepřišli na mezináboženskou konferenci o míru, kde by byl kladen důraz na diskusi nebo výzkum akčních plánů v celosvětovém měřítku ve prospěch společné věci.
Setkání tolika náboženských vůdců, aby se modlili, je samo o sobě dnešním pozváním do světa, aby si uvědomil, že existuje další rozměr míru a jiný způsob jeho prosazování, který není výsledkem jednání, politických kompromisů nebo ekonomických vyjednávání. Je to výsledek modlitby, která v rozmanitosti náboženství vyjadřuje vztah s nejvyšší mocí, která převyšuje pouze naše lidské schopnosti.
Přicházíme z dálky nejen pro mnohé z nás z důvodu geografické vzdálenosti, ale především z důvodu našeho historického a duchovního původu.
2. Skutečnost, že jsme sem přišli, neznamená žádný záměr hledat mezi sebou náboženský konsensus nebo vyjednávat o svém přesvědčení o víře. Neznamená to ani, že náboženství lze sladit na úrovni společného závazku v pozemském projektu, který by je všechny překonal. Není to ani ústupek relativismu v náboženském přesvědčení, protože každá lidská bytost musí upřímně následovat své upřímné svědomí s úmyslem hledat a poslouchat pravdu.
Naše setkání pouze potvrzuje - a to je jeho skutečný význam pro lidi naší doby - že ve velké bitvě za mír musí lidstvo ve své rozmanitosti čerpat ze svých nejhlubších a nejživějších zdrojů, kde se formuje jeho svědomí a na nichž je založeno na morálním jednání všech lidí.
3. Toto dnešní shromáždění vnímám jako velmi významný znak oddanosti vás všech věci míru. Právě tento závazek nás přivedl do Assisi. Skutečnost, že vyznáváme různá vyznání, neubírá na významu tohoto dne. Naopak církve, církevní společenství a světová náboženství ukazují, že touží po dobru lidstva.
Mír tam, kde existuje, je vždy extrémně křehký. Je ohrožena tolika způsoby as tak nepředvídatelnými důsledky, že se musíme snažit poskytnout jí bezpečné základy. Aniž bychom jakkoli popírali potřebu mnoha lidských zdrojů, které udržují a posilují mír, jsme zde, protože jsme si jisti, že nad rámec všech takových opatření potřebujeme modlitbu - intenzivní, pokornou a důvěřivou modlitbu - má-li svět konečně stát se místem pravého a trvalého míru.
Tento den je tedy dnem pro modlitbu a pro to, co souvisí s modlitbou: ticho, pouť a půst. Zdržením se jídla si více uvědomíme univerzální potřebu pokání a vnitřní transformace.
4. Náboženství je mnoho a jsou rozmanitá a odrážejí touhu mužů a žen v průběhu věků vstoupit do vztahu s Absolutní Bytostí.
Modlitba znamená obrácení srdce z naší strany. Znamená to prohloubit náš smysl pro konečnou Skutečnost. To je právě ten důvod, proč jsme se na tomto místě sešli.
Půjdeme odtud na naše samostatná místa modlitby. Každé náboženství bude mít čas a příležitost vyjádřit se ve svém vlastním tradičním obřadu. Pak z těchto oddělených míst modlitby půjdeme v tichosti směrem k dolnímu náměstí svatého Františka. Jakmile se shromáždí na náměstí, bude opět každé náboženství moci předložit svou vlastní modlitbu, jednu po druhé.
Poté, co jsme se takto modlili odděleně, budeme mlčky meditovat o své vlastní odpovědnosti pracovat pro mír. Poté symbolicky deklarujeme svůj závazek k míru. Na konci dne se pokusím vyjádřit, co tato jedinečná slavnost řekla mému srdci jako věřícímu v Ježíše Krista a prvnímu služebníku katolické církve.
5. Rád bych vám znovu vyjádřil svou vděčnost za to, že jste se přišli do Assisi modlit. Děkuji také všem jednotlivcům a náboženským komunitám, kteří se spojili s našimi modlitbami.
Vybral jsem si toto město Assisi jako místo pro náš Den modliteb za mír kvůli zvláštnímu významu zde uctívaného svatého muže - svatého Františka - známého a uctívaného tolika lidmi po celém světě jako symbol mírového usmíření a bratrství. Inspirováni jeho příkladem, jeho mírnost a pokora nás zbavují srdce k modlitbě v pravém vnitřním tichu.
Udělejme z tohoto dne očekávání mírového světa.
Kéž na nás sestoupí mír a naplní naše srdce!
To representatives of Christian Churches and …
překlad google
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
A ty jsi pravověrná katolička, co odešla z katolické církve?
K tomu tedy mons. Lefebvr nikdy nikoho nenaváděl. Ten by tě hnal s tvrzením, že katolická církev je ona nevěstka.
Kdo je tady tedy farizej?
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
Apredsatočko, když někoho cituješ, uveď autora, je to norma slušnosti.
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
Karle, neukážu, já bych se takových společných modliteb jako v Asissi nezúčastnil, ale nemám problém se pomodlit s pravoslavným či evangelíkem.
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
No jo mons. Lefebvr.
Pro mne je ekumenismus snaha o lepší soužití mezi křesťany různého vyznání. Nemám nic proti ekumenické bohoslužbě slova nebo když se konají společné brigády či jiné spolupráce.
Ekumenismus by neměl sloužit lži, není možné ustoupit z pravdy.
Citáty arcibiskupa Lefebvra o ekumenismu (2019)
Karle nikoliv, nebyla vyhlášena žádná nová víra , žádná synkreze se prostě nevytvořila. Můžeme se dohadovat, zda se s jinými věrci modlit. Za mne nikoliv, není možné na jednom podiu umožnit modlitby k bůžkům.
Ekumenismus je křesťanská záležitost (mezi různými křesťanskými církvemi), to je jistě pravda.
obr. Papež Lev odsuzuje „tzv. právo na potrat“ a označuje to za žalostné
Dávám ti blok. Na diskuse o tom, jestli Hitler byl katolík, nejsem zvědavý.
obr. Papež Lev odsuzuje „tzv. právo na potrat“ a označuje to za žalostné
To byli katolíci asi jako ty. To, že někoho jako dítě pokřtí z něj celoživotního katolíka nedělá. Jsi schopen to se svou mozkovnou pochopit nebo to chápeš a provokuješ?
Ani Hitler ani Goebbels se nikdy jako katolíci neidentifikovali, tak hlavně, že je tak vidíš ty. Ubohý komentář.